Ešte pred pár rokmi bola Martinka ako každé iné dieťa. Škola, kamarátky, smiech, obyčajné starosti piatačky. O jej, teraz už smutnom, príbehu informoval portál cas.sk.

Každý druhý deň podstupuje dialýzu a jej rodina prežíva obdobie plné napätia a obáv, či sa pre ich šikovnú piatačku podarí nájsť vhodný darca obličky. Mamu Lenku pritom stále prenasleduje bolestná spomienka na mladšiu dcérku, ktorá rovnakému ochoreniu podľahla.

Martinka bola ako každé dieťa, no potom sa začali objavovať nenápadné opuchy. „Najskôr som si myslela, že to má len alergiu,“ uviedla pre cas.sk mama Lenka, ktorá si spomenula na ráno, keď sa dcérka zobudila zaliata vodou. „Pamätám si ten moment veľmi presne. Bola opuchnutá a cítila som, že sa deje niečo vážne,“ pokračovala ďalej.

Vyšetrenia priniesli krutú správu - zlyhanie obličiek spôsobené raritným genetickým ochorením fokálna segmentálna glomeruloskleróza (FSGS). Takúto mutáciu má podľa dostupných informácií len 22 pacientov na svete. Pre rodinu to bol šok. O to väčší, že podobnú diagnózu už raz počuli.

Zdroj: Koláž Žilina SP21/cas.sk

Od decembra je Martinka zaradená na transplantačnej listine. Každý druhý deň trávi hodiny na dialýze, prístroji, ktorý jej čistí krv a dočasne nahrádza funkciu obličiek. „Niekedy nám doma len tak leží a ani nemá silu rozprávať. Je to pre ňu skrátka náročné,“ priblížila pre cas.sk opäť mama, ktorá je pri nej neustále.

Škola sa musela prispôsobiť liečbe. Martinka sa učí medzi dialýzami, hospitalizáciami a kontrolami. Namiesto bezstarostného detstva pozná nemocničné chodby, lekárske prístroje a nekonečné čakanie. Lenka priznala, že najťažšie je pre nich nekonečné čakanie. Každé zazvonenie telefónu ich vystraší aj poteší zároveň. V každom telefonáte dúfajú, že už sa našiel darca.

Pre rodinu je to o to ťažšie, že Martinka mala aj sestričku Leu. Tiež trpela rovnakou diagnózou a keď prehrala boj s chorobou, mala len osem rokov a vážila 14 kilogramov. „Prišla som o jedno dieťa, nechcem prísť o ďalšie. Ten strach sa mi vracia každý deň. Bojím sa, aby som nestratila aj Martinku,“ uviedla mama. Preto chce byť pri dcérke čo najviac. Ich život sa točí okolo nemocnice, liečby a nádeje.

Napriek všetkému je Martinka stále dievčaťom, ktoré miluje lego a maľovanie. Nežiada si drahé darčeky ani výnimočné zážitky. Chce len chodiť do školy. Hrať sa s kamarátkami. Žiť normálne. Ich budúcnosť dnes závisí od jedného telefonátu. Od slov, ktoré môžu všetko zmeniť: „Máme darcu.“