Je januárový večer. Ticho, chlad, mesto zahalené tmou. A potom sa zem pohne.

Presne takto sa začala jedna z najdramatickejších udalostí v histórii Žiliny. V piatok 15. januára 1858 krátko po ôsmej hodine večer zasiahlo mesto silné zemetrasenie, ktorého epicentrum sa nachádzalo priamo v Žiline. Na túto udalosť v týchto dňoch upozornil Štátny archív v Žiline prostredníctvom príspevku na sociálnej sieti.

Ako vyplýva z historického zápisu vtedajšieho mestského notára Juraja Petka, len zriedka sa v meste našiel dom, ktorý by neutrpel poškodenie. Múry praskali, komíny sa rozpadávali, podlahy a dláždené stropy sa miestami zrútili alebo nebezpečne popraskali. Ľudia v strachu opúšťali svoje domy a v noci vybiehali do ulíc.

Hoci po prvom otrase nasledovali ďalšie slabšie, ani jeden sa svojou silou nevyrovnal tomu prvému. Práve ten vyvolal v meste najväčší strach. Obyvatelia boli nútení opustiť svoje príbytky a hľadať útočisko mimo mestských hradieb, najmä na predmestiach, kde stáli jednoduchšie, prevažne drevené domy.

Podľa archívneho príspevku bola noc zo 16. januára pokojná, no obavy obyvateľov neutíchli. Už 17. januára sa opäť objavili slabé otrasy, ktoré ľudí znova vyhnali z domov. Až 18. január priniesol pokoj a ticho, ktoré však vtedy nik nebral ako samozrejmosť.

Zaujímavé sú aj okolnosti, ktoré zemetraseniu predchádzali. Ako uvádza Štátny archív na sociálnej sieti, takmer celý mesiac sa nad krajinou držali husté hmly nasiaknuté sírnymi výparmi. Niekoľko nocí pred otrasmi ľudia dokonca zaznamenali zvláštne zvuky – šepot a šumenie, ktoré v nich vyvolávali nepokoj.

Posledné slabé otrasy boli podľa archívnych záznamov hlásené ešte 19. januára 1858 v ranných hodinách. Potom sa zem definitívne upokojila, no spomienka na túto udalosť zostala v pamäti mesta na dlhé roky.

Práve tieto historické svedectvá Štátny archív v Žiline pripomína verejnosti aj v súvislosti s pripravovanou výstavou „Slovensko – krajina zemetrasení“, ktorá bude otvorená na Bratislavskom hrade od 19. októbra do 19. novembra 2026.