Čo je hlavným poslaním spoločnosti?

• Tým podstatným, čo v tíme KAJO realizujeme, je analýza klimatických rizík, ich dopadov na ľudskú spoločnosť a tiež návrh nástrojov na manažovanie krízových udalostí spôsobených extrémami počasia. Nielen to. V súčasnosti realizujeme niekoľko významných projektov v rámci programu Európskej komisie Horizon. Najnovšie bežiaci projekt CLIMAAX (Climate Risk Assesment for every European Regions), veľmi úspešný projekt Anywhere a Operandum. V Anywhere sme sa venovali návrhu systému s využitím AI na monitorovanie sociálnych sietí počas krízových udalostí a analýze dopadov krízy (napr. povodne) podľa postov na sociálnych sieťach. V Operande sme navrhli komplexnú vedomostnú platformu na návrh prírode blízkych riešení na hydro-klimatické riziká. Tiež na projekte iChange, kde sa venujeme využitiu občianskej vedy a zapojenie verejnosti do problematiky nízko-karbonového životného štýlu. V projekte TRIGGER sa zase venujeme dopadom klimatických zmien na zdravie človeka. V minulom roku sme boli hlavný partner v projekte Citython pre riešenia Urban Mobility v spolupráci so španielskymi a gréckymi kolegami. Práca a komunikácia so Slovak Space Office v rámci SARIO je veľkým prínosom a v najbližších mesiacoch chystáme predstavenie inovatívneho riešenia pre VR/AR vesmírnych a medicínskych simulácií v spolupráci s agilným tímom absolventov Technickej Univerzity v Košiciach, pod názvom sim-ON.

Milan Kalaš, PhD

Kto, kedy a prečo založil spoločnosť KAJO?

• Spoločnosť založil Milan Kalaš, PhD, ktorý už mal pred mnohými rokmi skúsenosti s problematikou v rámci vývoja európskeho a globálneho systému na predpovedanie povodní. Neskôr sa KAJO začalo zapájať do rôznych projektových výziev.

Aké najväčšie možné riziká pre našu spoločnosť ste identifikovali do budúcnosti?

• Najväčším rizikom je neinformovanosť a arogancia. Všetci vidíme, ako sa mení prostredie, ale len málo z nás dokáže reflektovať a niečo reálne riešiť. Práve preto sú tu naše výzvy a naše projekty, v spolupráci s Európskou komisiou.

Vašim poslaním je hľadať spôsoby, ako pred nimi včas varovať?

• Áno, úplne presne povedané. Našim cieľom je, v prvom rade, ľudí varovať. Sekundárne motivovať. Snažíme sa hľadať spôsoby, ako pretaviť najnovšie vedecké poznatky a technológie do nástrojov, ktoré vyvíjame v spolupráci s budúcimi užívateľmi a značíme sa takto vybudovať efektívne riešenia, ktoré môžu prispieť k skorým a efektívnym varovaniam pred nadchádzajúcimi hrozbami. Tiež sa snažíme využiť rôzne technologické nástroje a metodické postupy na motivovanie ľudí, aby sa zapojili do riešení klimatickej odolnosti regiónov. Napríklad aj vývojom edukačných hier.

Na akých najvýznamnejších projektoch ste sa doteraz podieľali?

• Anywhere a Operandum boli asi najväčšie a určite doteraz najúspešnejšie. Aj po ich skončení sa výsledky aplikujú v praxi, čo je veľmi dôležité. Propozície nájde každý TU.

Na čom pracujete v súčasnosti?

• Máme aj aktuálne prebiehajúcu spoluprácu so svetovou bankou, dva projekty, kde sa venujeme slovenským regiónom. V Climaaxe máme ako pilotnú oblasť v Žiline a v októbri budeme rozbiehať projekt pod vedením Svetovej meteorologickej organizácie v Košiciach. Máme tiež niekoľko externých konzultantov, ktorí pracujú v európskej komisii na vývoji služieb Copernicus Emrgency management Service. Na projektoch tiež úzko spolupracujeme so Žilinskou univerzitou, UVP Technicom v Košiciach a inovačným centrom Inovia.

O aké riziká konkrétne ide? Myslíte, že takto dokážete zachraňovať ľudské životy?

• Prioritne sa zameriavame na extrémne udalosti súvisiace s extrémnym počasím. Povodne, suchá, extrémne horúčavy, lesné požiare. Systémy na krízový manažment majú určite kapacitu pomôcť pri záchrane životov a znižovaniu negatívnych dopadov na spoločnosť. Stále dôležitejšie je ale sústrediť sa na riziká, ktoré prichádzajú v dôsledku meniacej sa klímy. Tu je dôležité nastaviť krízový manažment na situácie, na ktoré nie sme pripravení. Extrémy budú stále častejšie a budú sa vyskytovať súbežne. Tiež budú stále častejšie javy, na ktoré nie sme u nás zvyknutí, ako napríklad suchá. Preto je dôležité, aby sa naši experti stretávali so zahraničnými a vymieňali si skúsenosti. Tu vidím tiež veľký prínos KAJO, aby tento networking sprostredkoval. Novinka, ktorú skúšame je, že, ako som už spomenul vyššie, s absolventami TUKE spolupracujeme na aplikácii (mobilnej, desktopovej, VR), ktorá bude slúžiť ako výchovná pomôcka. Zároveň ale aj pre verejnosť, ako ukážka, čo môžu spôsobiť povodne, požiar, či iné kalamity.

O klimatických rizikách sa veľa hovorí, ale málo sa koná v tom, aby sme ich eliminovali. Má ešte naša spoločnosť šancu?

• Šanca je vždy. Je dôležité, aby sme sa ako spoločnosť zmobilizovali a snažili sa zapojiť sa do adaptačných a mitigačných opatrení na všetkých úrovniach. Sú rôzne programy, napríklad Klimatická stratégia Európskej komisie, ktoré sa snažia o zvýšenie našej klimatickej odolnosti. Je veľká škoda, že sa o nich nevie. Napríklad Košice a Bratislava sú dve zo 100 pilotných miest Klimatickej misie.

Team Tuke

Sú podobné spoločnosti s podobným zameraním aj vo svete, alebo ste v tomto smere pionieri?

• Osobne si myslím, že podobne zameraných spoločností je v EÚ určite viac. S niektorými sme v kontakte a spolupracujeme na projektoch. Vymieňame si skúsenosti a snažíme sa ťahať svoje produkty do našich domácich regiónov. Určite máme ale ambíciu byť pioniermi v niektorých aktivitách. Napríklad náš portál GeolKP, pre prírode blízke riešenia, má šancu stať sa referenčným portálom na úrovni Európskej únie, ale aj v Afrike a Ázii. Na implementácii a distribúcii s nami spolupracuje, napríklad, UNESCO.