Streda 10. 08. 2022 20:32:22 | Meniny má Vavrinec

Nové okno aj schodisko. Starý hrad zachraňujú dobrovoľníci už tretiu sezónu

Starý hrad je so svojou 800-ročnou históriou pravdepodobne najstarším hradom pri Žiline. Od roku 2019 sa o jeho ďalšie zachovanie snažia dobrovoľníci. Už dnes za nimi vidieť veľký kus práce. Snímky: FB Starhrad, Rudo Mlích

Michal Filek|18. január 2022|22:25:39

V súčasnosti ich tím pozostáva z 15 členov. „Jadro nášho združenia tvoria aktívni členovia nášho OZ a naši priatelia, ktorí chodia pracovať na hrad. Každý, kto chce pomôcť, je vítaný. Netreba sa báť a treba začať. Súčasťou našej partie sú dievčatá z Trakovíc pri Hlohovci, čo je viac ako hodina a pol cesty autom. Obdivuhodné,“ konštatuje a povzbudzuje k spolupráci riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu Rudo Mlích.

Na hrade pracujú od mája 2019. „Život sa nám zmenil výrazne. Pozitívne. Osobne som spoznal veľa zaujímavých ľudí. Či už dobrovoľníkov, profesionálov, novinárov alebo návštevníkov hradu. Dobrovoľníci sú veľmi zaujímaví ľudia. Sú to ľudia, ktorí prekročia svoju komfortnú zónu a niečo robia pre seba a pre spoločnosť,“ rozpráva Rudo Mlích.

Časť dobrovoľníkov zo Združenia na záchranu Starého hradu. Riaditeľ združenia Rudo Mlích posledný vpravo.

Hrad v ohrození

Starý hrad pochádza z prvej polovice 13. storočia. Názov „starý“ dostal po vybudovaní novšieho hradu – hradu Strečno. Svojou rozlohou patril medzi väčšie hradné pevnosti, podľa dobových rekonštrukcií mohlo byť na hrade asi 45 miestností. Po odchode posledných strážcov v 18. storočí začala pevnosť chátrať. Do dnešného dňa sa z hradu zachovala približne menšia polovica. Paradoxne, najzachovalejšou častou je práve najstaršia časť hradu, a to hradná veža.

„Veľká časť hlavne stredného hradu je pod zemou. Podľa statického pasportu je hrad vo veľmi zlom stave. V podstate nie je miesto, kde v súčasnosti nehrozí deštrukcia vzácneho stredovekého a novovekého muriva. Najväčšiu pozornosť venujeme však veži. Tá je dominantná a najvzácnejšia časť nášho hradu,“ vysvetľuje riaditeľ združenia.

Najdominantnejšou, ale aj najohrozenejšou časťou hradu je práve hradná veža (na snímke úplne vpravo).

V uplynulom roku sa sústredili prevažne na horný hrad. Murovalo sa štvrté poschodie hradnej veže. Práve táto časť je jedna z najnepristúpenejších. Ako hovorí Rudo Mlích, práca bola veľmi náročná, bolo potrebné postaviť komplikované lešenie a zapojiť aj výškových pracovníkov. Podarilo sa tiež opraviť okno na gotickom paláci a zamurovať kavernu v múre paláca. Rok predtým vymurovali rozsiahly výpadok v hradbe dolného hradu. Dnes je z interiérovej strany zakonzervovaná na cca 80 percent.

„Najradšej by sme však robili všetko. Žiaľ, nie je to možné. Či už z finančného, alebo organizačného dôvodu. Osvedčuje sa, že najlepšie a najkvalitnejšie veci sa robia postupne, na seba nadväzujúco a za pomoci profesionálov alebo vyškolených dobrovoľníkov, ktorí vedia pracovať s kameňom, drevom a hlavne majú cit pre pamiatku. Neznamená to však, že by sme nedokázali zorganizovať záchranné práce vo väčšom rozsahu, ak by bolo viac peňazí. Práve naopak, financií by bolo treba viac.“

Veľká časť stredného hradu je už pod zemou. Na snímke možno zahliadnuť aj nové drevené schodisko, ktoré má umožniť bezpečnejší výstup na horný hrad.

Odvážne plány

Najväčším zdrojom peňazí je pre združenie práve ministerstvo kultúry, konkrétne program Obnovme si svoj dom 1. 4. Za pridelené peniaze, plus obnos, ktorý získavajú cez dve percentá, vedia zabezpečiť tie najkomplikovanejšie a najnáročnejšie práce za pomoci profesionálnej firmy, ktorá sa dlhodobo venuje obnove hradov.

„Budeme pokračovať na veži a radi by sme začali obnovovať priľahlú baštu. To sú objekty, ktoré vidno i z hlavnej cesty a sú vo veľmi zlom stave. Radi by sme tiež riešili havarijný stav gotického paláca s arkierom a doposiaľ existujúcim prevétom (stredoveký záchod, pozn. redakcie). Dobrovoľnícky budeme pokračovať na hradbách dolného a stredného hradu,“ hovorí o plánoch na nasledujúce obdobie Rudo Mlích.

Opravené okno na 4. podlaží hradnej veže. Dobrovoľníci veria, že budúci rok práce dokončia a budú sa môcť na okolitú krajinu pozrieť z 5. podlažia. A to je vraj pohľad, ktorý sa už dlho nikomu neponúkol.

S hradnou vežou majú do budúcnosti veľké plány. Radi by tu vytvorili vyhliadku, ktorá by bola prístupná aj pre návštevníkov. Ako však hovorí riaditeľ združenia, zatiaľ je to vo fáze sna.

„Momentálne sa sústredíme na záchranu existujúcich murív. Všetka naša snaha ide do stabilizačných, záchranných prác. Ale samozrejme snívame. Na začiatku všetkého je skoro vždy sen. Vyhliadka by sa dala urobiť na treťom podlaží hradnej veže, keď bude zastabilizovaná spolu s priľahlou baštou. V budúcnosti plánujeme zrealizovať štúdiu využitia hradu pre kultúrne, spoločenské, vzdelávacie podujatia, aby fungoval ďalej. Radi by sme využili i zakonzervované, sprístupnené časti hradu.“

Momentka z minuloročného Stredovekého dňa na hrade. Dobrovoľníci by radi organizovali na hrade viac podobných podujatí.

Bez nároku na odmenu

Za dôležité tiež riaditeľ združenia považuje vypracovanie statického posudku hradu a v tomto roku uskutočnenú prvú časť architektonicko-historického výskumu. Za záchranou národnej kultúrnej pamiatky však stojí oveľa viac.

„Ľudia vidia lešenie, vymurované časti, nové schody. Činnosti je však oveľa viac. Zásobovanie a logistika patrí medzi tie najvýznamnejšie. Treba doviezť piesok, vodu, vápno, drevo a iný potrebný materiál a náradie. Venujeme sa tiež infraštruktúre. Robíme a udržiavame chodníky okolo hradu. Tie sú nevyhnutné pre pohyb pracovníkov a presun materiálu alebo lešenia. Množstvo práce je administratívnej, ktorú pozorovateľ nevidí. Zaberá mnoho osobného času mimo murárskej sezóny,“ prezrádza Rudo Mlích.

Domašínsky meander. Aj takýto pohľad sa vám môže naskytnúť pri návšteve hradu.

Ide najmä o vypracovanie projektov, ktoré sú hlavným zdrojom financovania záchrany.

„Každý rok tiež treba vyúčtovať projekt ministerstvu kultúry a poslať výsledky našej práce. Sú i ďalšie výzvy a projekty, ktoré sú vhodné pre záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Tu tiež treba vypracovať projekty a tie následne vyúčtovať. Množstvo práce prinášajú stretnutia s odborníkmi, s ktorými spolupracujeme na hrade. Toto všetko robíme v rámci nášho voľného času, keďže sme zamestnaní. Dá sa povedať, že máme druhé zamestnanie popri, len neplatené. Naši dobrovoľníci pracujú bez nároku na odmenu počas sobôt v čase svojho osobného voľna. Ale nesťažujeme sa, baví nás to a čas trávime zmysluplne pri záchrane hradu v krásnej prírode. Niečo, hádam, po nás ostane.“

Starý hrad na historickej pohľadnici.

Hor sa na hrad!

Tento rok sa plánujú vrátiť na hrad čo najskôr, ako to počasie dovolí. Je možné, že už koncom marca alebo začiatkom apríla odštartujú prvé tohtoročné brigády. Každý, kto chce podať pomocnú ruku, je vítaný. Či už priamo na hrade, ale formou finančného príspevku či dvoch percent daní.

„Chodia nám príspevky a dary od návštevníkov hradu a našich podporovateľov. Niektorí majú dokonca trvalý príkaz a pomáhajú nám týmto spôsobom pravidelne. Pomáhajú nám tiež domáci – či už miestny urbár, alebo miestni podnikatelia. Súkromné firmy poskytujú rôzne granty. Zatiaľ sme boli úspešní v programoch Tesco, kúpili sme lešenie a Kia Motors Slovakia, kúpili sme materiál na schody. Všetkým by sme sa radi poďakovali za túto pomoc,“ dodáva riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu Rudo Mlích.

Pohľad na Starý hrad z vtáčej perspektívy.

Zopár zaujímavosti a faktov o Starom hrade:

• Kedysi sa nazýval aj Varínsky hrad, pretože patril varínskemu panstvu.

• Je postavený v nadmorskej výške 475 m n. m.

• V 15. storočí bol sídlom Pankráca z Mikuláša, ktorý sa do histórie zapísal tým, že vypálil niekoľko miest a obcí, vrátane Kremnice.

• Po vybudovaní kaštieľov v priľahlých dedinách chceli hrad majitelia zbúrať, vtedajší panovník však ich žiadosť zamietol. Hrad začal pustnúť v priebehu 18. storočia, keď z pevnosti odišla posledná stráž.

• Starý hrad sa dokonca objavil v snímke nemého filmu Upír z Nosferatu z roku 1922.

• V 70. rokoch minulého storočia vznikol projekt na zakonzervovanie hradu, na ktorý štát vyčlenil 11 miliónov československých korún, nikdy sa však nezrealizoval.

• Starý hrad vyhlásili za NKP len pred 5 rokmi (máj 2017). Kým ostatné hrady sú v Zozname národných kultúrnych pamiatok už vyše pol storočia, Starému hradu sa tejto pocty ušlo len nedávno. Dôvod? Jednoducho sa naň vtedy zabudlo.

• Povestí o hrade je viacero. Dajú sa nájsť v literatúre. Či už je to príbeh nešťastnej lásky hradného pána ku krásnej Marienke zo Žiliny. Alebo povesť o vzniku hradu a s ním spojený príbeh šľachetného rytiera chrániaceho bezbranných.

Aj takto mohol Starý hrad vyzerať v minulosti. Autor rekonštrukcie: Jozef Hochel.

Pozrite si krátke video k minuloročným prácam na hrade.

Zdieľať článok
Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť