Výstavba sa podľa historikov Petra Štanského a Milana Nováka začala v roku 1931 a do konca desaťročia tu postavili štyridsaťosem domov. Pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina ďalej uviedli, že celý súbor stavieb vyniká najmä svojím vtedajším moderným pohľadom na spôsob bývania, ale aj použitými materiálmi a konštrukciami.

„Celkový vzhľad novej štvrte sa vymyká z regionálnych pomerov. Myšlienku mestskej štvrte „Svojdomov“ možno porovnať s programom „Nové bývanie“, ktorý predstavuje jednu z prvých akcií zameraných na moderné bývanie v Európe. Program bol v roku 1927 prezentovaný na svetovej výstave v Štuttgarte a novo-realizovaný v jeho štvrti Weissenhof. K hlavným ideám programu patrila najmä regulácia terasovitého usporiadania domov a ich ideálna orientácia, najmä presvetlenia obytných priestorov, zelene a podobne,“ priblížili historici pre TIK mesta Žilina a ďalej uviedli, že v roku 1928 sa uskutočnila výstava moderného bývania „Nový dom“ v Brne a na jej základe bola budovaná aj kolónia Nový dům so šestnástimi objektmi postavenými v rokoch 1927 až 1928 v mestskej štvrti Brno – Žabovřesky:

Foto: archív Dušan Mellner

„Architekti tu riešili svoju predstavu o ideálnom rodinnom dome, pričom jednou z podmienok bolo využitie prízemia ako hospodárskej časti. Podobná akcia sa potom ešte realizovala v Prahe na Babe, kde vzniklo 33 nových domov podľa individuálnych projektov, pričom mesto Praha pôvodne uvažovalo o klasickej zástavbe na danej parcele.“

ZALOŽENIE DRUŽSTVA “SVOJDOMOV“

V Meste Žilina sa podľa dostupných informácií dlhodobo prejavoval nedostatok bytov, a tak sa iniciatívy ujalo družstvo „Svojdomov“, ktoré v roku 1930 založil Štefan Mellner a stal sa aj jeho predsedom.

„Pri založení malo dvadsať členov a postupne sa pridávali ďalší až ich bolo 46 a neskôr 155. Družstvo plánovalo postaviť minimálne 77 rodinných domov. V roku 1930 prebehla celoštátna súťaž a v roku 1931 užšia súťaž na predloženie projektov. Uskutočnila sa aj výstava v hoteli Rémi v termíne 4. až 10. mája 1931. K vystaveným projektom boli pripojené aj cenové ponuky. Spolu sa zakúpilo 46 stavebných parciel a stavebné povolenie dostali investori už v júni 1931 a bytové povolenie dostalo 38 objektov v roku 1932. Na verejnej súťaži sa zúčastnili domáci aj mimo mestskí architekti, napríklad staviteľ J. Svoboda z Prahy, stavitelia z Ostravy, stavitelia „Ing. Hollan a Kučera!“ zo Žiliny, architekt Ing. Žigo Wertheimer, architekt a staviteľ Július Stein, Michal Maximilián Scheer, a ďalší,“ ozrejmili historici, ktorí ďalej priblížili, že po založení družstva „Svojdomov“ hľadali vhodnú lokalitu pre výstavbu nových moderných domov:

Foto: archív Dušan Mellner

„Nakoniec zakúpili takzvané. „Bielikove role“ – pozemky nachádzajúce sa pri starom mestskom cintoríne a pri plánovanom vstupe do mesta. Celková rozloha pozemku bola 47 410 m². Malo tu stáť 68 rodinných domov a rozloha stavebnej parcely bola 400 m². Miesto pre novú výstavbu bolo orientované miernym svahom na západ a bolo ohraničené z južnej strany cintorínom a cestou na Hradisko, zo západnej železničnou traťou, z východnej, na vrchole kopca bol potom postavený evanjelický kostol podľa projektu M.M. Harminca. Jednoduchý koncept počítal s tromi pozdĺžnymi ulicami, na ktoré viedli bočné uličky kolmo. Plánované dvojdomy sa pokladali za úsporné riešenie. Vypracovalo sa viacero alternatív. Nakoniec zvíťazilo riešenie s väčšími parcelami s celkovým počtom 68 a so zachovaním zeleného izolačného pásu. Domy postavili v štyroch radoch oddelených ulicami, ktoré vytvorili uzavreté bloky. Po obvode stáli domy, vo vnútri blokov boli umiestnené záhrady. Celý realizačný plán vypracoval architekt Ing. Ž. Wertheimer, ktorý počítal so zriadením zeleného pásu, alebo zväčšením záhrad. V roku 1933 bol nakoniec dopracovaný celý urbanistický koncept, ktorý vytýčil mestský geometer p. Friedländr a mestská štvrť tak mala k dispozícii až 145 stavebných parciel.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

V apríli 1931 bol podľa slov historikov Štanského a Nováka schválený parcelačný plán a družstvo požiadalo o vytýčenie stavebnej čiary:

„Dňa 22. apríla 1931 sa vypísala „celoštátna“ užšia súťaž na dodávateľov stavebných prác. Cenové ponuky mali byť odstupňované podľa počtu realizácií - napr. pre jeden rodinný dom, pre päť domov, alebo pri počte 10, 20, 30, 40, 50, 60 a viac domov. Nakoniec to vyhrala stavebná firma zo Žiliny „Ing. Hollan a Kučera“. Stavebné povolenia sa vydávali od apríla do júla 1931 a hneď sa aj začalo stavať. Termín ukončenia stavieb bol stanovený na koniec novembra 1931, ale nakoniec ho posunuli na apríl 1932. Tým bola ukončená prvá etapa výstavby novej štvrte „ Svojdomov“,“ informovali historici Štanský a Novák, ktorý ďalej pre TIK mesta Žilina uviedli, že v roku 1935 postavili evanjelický kostol podľa projektu M. M. Harminca a pre potreby areálu kostola, kde mala byť aj budova fary so školou a sirotincom, zakúpili desať stavebných parciel:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Oproti kostolu potom ešte mesto postavilo v tom istom roku II. štátnu ľudovú školu podľa projektu architekta F. E. Bednárika – teraz je to Gymnázium Veľká okružná. Mestská štvrť „Svojdomov“ v Žiline je skôr praktickou ukážkou použitia princípov, pri ktorých hrala dôležitú úlohu myšlienka zabezpečenia bývania aj funkčnosti objektov. Názor na bývanie bol špecifikovaný pod vplyvom uvedených výstav a ďalších podkladov. Návrhy, ktoré ponúkali klasickú formu architektonického stvárnenia budov, boli zamietnuté. V užšej súťaži sa požadovala iba moderná forma bývania. V prvej etape postavili spolu 38 domov a nakoniec ich bolo 48, z nich päť typov tvorilo základ jadra novej štvrte.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Novovybudovaná štvrť „Svojdomov“ zaujme podľa slov historikov najmä svojím čistým chápaním priestoru a modernou funkcionalistickou architektúrou:

„Záhrada sa stala neoddeliteľnou súčasťou domu a bola určená ako okrasná a na oddych a rekreáciu. Architekti pracovali s hmotou jednoposchodových domov tak, že záhradu predsadili, alebo odsadili. Návrh uličného oplotenia urobil architekt Július Stein a použil štandardné kovové pletivo. Zjednotením oplotenia pre celú štvrť dosiahol nerušené vnímanie uličnej fasády. Na architektúre „Svojdomova“ sú jasne čitateľné myšlienky nového, moderného bývania, ktoré sa pretavili do obývaného priestoru. Architekt J. Stein prišiel hneď v začiatkoch s klasickým domom so sedlovou strechou. Nedá sa s istotou povedať, kto viac ovplyvnil J. Steina k prikloneniu sa k výrazu funkcionalistickému, či architekt M. M. Scheer, alebo či to bolo pod vplyvom výboru stavebného družstva a jeho predsedu Štefana Mellnera. Ten žiadal aj ploché strechy a preto sa v užšej architektonickej súťaži už prejavila podmienka plochých striech a moderného bývania. Osobnosť M.M. Sheera sa prejavila a presadila vo väčšej miere ako to bolo v prípade architekta J. Steina. Neskôr J. Stein vyprojektoval typový dom s polkruhovým vysunutým schodiskom, ktorý sa zrealizoval v troch stavbách a dá sa povedať, že ho ovplyvnila tvorba M. M. Scheera, mladého, ambiciózneho architekta, ktorý presadzoval myšlienky avantgardy a funkcionalizmu.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Mestská štvrť „Svojdomov“ je praktickou ukážkou realizácie myšlienok moderného bývania medzivojnových pomerov na Slovensku, ovplyvnených aj veľkou hospodárskou krízou. Pri celkovom súčte výstavby v tridsiatych rokoch 20. stor. sa zrealizovalo 52 rodinných domov, jeden bytový dom, obchod Budúcnosť, evanjelický kostol s farou, II. štátna ľudová škola a na okraji objekt Sokolovne. Vznikol tak ucelený obraz modernej mestskej štvrte „Svojdomov“. Po druhej svetovej vojne sa ešte odohrala akcia Drevoúnie, ktorá pozostávala z 11 rodinných domov a troch bytoviek, ktoré na predvojnovú architektúru nadviazali iba progresívnym riešením a stavebným materiálom. Potom ešte v 50. a 60. rokoch prišlo k ďalšej výstavbe bytoviek pre vojakov, ktoré svojou hmotou nielen narušili, ale najmä negatívne zmenili celkový zámer a charakter mestskej štvrte,“ uviedli pre TIK mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák, ktorý na záver dodali, že pri plánoch rozvoja mesta sa mala celá štvrť zbúrať a postaviť sa tu mali paneláky, ale našťastie sa tak nestalo - iba estakáda, ktorá zničila časť starého cintorína, vytvorila bariéru okolo starého mesta.

Foto: Facebook / Jozef Namor

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Facebook / Jiřina F. Fleischmanová

Foto: TIK mesta Žilina