V Necpaloch pri Martine sa kedysi z každého domu šírila vôňa čerstvo upečených koláčov a v kuchyniach sa odohrávali malé zázraky - na múčnej table sa tvarovalo cesto na buchty, pirohy či pletenáky a detské oči sledovali každé kúzlo starej mamy. Práve tu vznikol príbeh o žobrákovi, ktorý si nevestu nevyberal podľa krásy, ale podľa toho, ako dokázala pracovať s múčnou tablou - príbeh, ktorý nám s úsmevom pripomína, že čistota, pracovitosť a srdce majú väčšiu hodnotu než zlato či pozlátka sveta. Zaznamenal ho spisovateľ Jozef Tatár v Turčianskych povestiach II.

MÚČNA TABLA (ALEBO AKO SI ŽOBRÁK VYBERAL NEVESTU) – NECPALY Na motívy rozprávania Múčna tabla A. Vojtkovej z Belej-Dulíc

Múčna tabla, nástroj na vaľkanie cesta na buchty, kapustníky, pirohy či slivkové knedle, bola v Necpaloch symbolom šikovnej gazdinky. Deti s úžasom sledovali starú mamu pri práci: ako vyvaľkala cesto, tvarovala pletenáky alebo z neho vytvárala zvieratká, najmä kačičky so zobáčikom a očkami z korenia, ktoré potom opatrne vkladala do rozpálenej pece. Pred pečením starostlivo ohreblom porozhŕňala žeravé uhlíky na strany a omelom pozametala spodok pece. Nad koláčmi nikdy nezabudla urobiť rukou kríž, aby všetko bolo podľa tradície.

Po pečení dlhým nožom zoškrabala múčnu tablu, zvyšky dostali sliepky, a vôňa čerstvých koláčov naplnila kuchyňu. Vnúčence dostali po jednom koláči, zvyšok sa odkladal na nedeľu. Stará mama často pripomínala, že čistá múčna tabla je základom dobrých koláčov aj poctivej gazdinky - a jej príbeh o žobrákovi, ktorý si nevestu vyberal podľa toho, čo sa naškrabalo z tably, to jasne potvrdzuje.

Obec Necpaly na historických fotografiách. Zdroj: necpaly.sk

„Nejednej matke raz prejde chuť donekonečna sa starať o svojho syna, ktorý sa akosi nehrnie do ženenia. Najmä vtedy, keď jej sily dochádzajú. Presne toto sa stalo v Necpaloch, no mohlo sa aj inde prihodiť. Matka začala synovi takto dohovárať: „Nože, syn môj jediný, a čože sa ty neženíš? Vari len neveríš, čo sa v piesni pospevuje? Akéže, a, a, a, každá žena zlá, ani to čert nevymyslí, čo žena má v svojej mysli... Netvrdím, že je mužovi v chomúte ľahko, ale dvaja sú viac na radosti a starosti ako jeden.“ „Neodmietam, mamka, hlavu si strčiť do chomúta, lenže namiesto jednej až tri sa mi páčia. Ako si vybrať? Ktorú z nich urobiť šťastnou?“ „Ak je len v tom pes zakopaný, rada ti poradím,“ zažiarili jej oči a už mu aj rozumy dávala: „Ako žobrák choď ku každej po pýtaní. Nič nechci, len nech ti zvyšky z múčnej tably naškrabú!“

Syn sa rozhodol prijať matkinu radu a pomohla mu, aby jeho premena na žobráka bola dokonalá. Obliekol si staré oblečenie plné záplat - veď každý žobrák vedel, že lepšia mrzká záplata než veľká diera. Na nohy si obul zodraté, deravé topánky bez šnúrok, postrapatené vlasy zakryl špinavým, zamasteným klobúkom nasadeným do čela. Cez plece si prehodil cajdák a do ruky dostal lieskovú palicu, hoci nie celkom žobrácku, stále však užitočnú na nerovných cestách alebo na odohnanie dobiedzajúceho psa. Trochu popola s lojom na tvári dokončilo maskovanie a takto pripravený sa vydal po pýtaní.

Obec Necpaly na historických fotografiách. Zdroj: necpaly.sk

„Na prahu domu, kde bývala Marka, so sklopenými očami a chraplavejším hlasom pozdravil: „Dobrý deň prajem, dievčina, nenašlo by sa nejakej poživne pre úbohého žobráka? „Aj tebe, aj tebe! Čo už s tebou! Keď si už prišiel, nevyprevadím ťa naprázdno aj s tvojou cigánskou muzikou.“ Už sa zberala do domu, keď žobrák zo seba vysúkal: „Iným sa mi nezavďačíš, len tým, čo z múčnej tably naškrabeš.“ Jedna noha sem, druhá tam. Marka v komore z tably naškriabala, husím krídlom pozmetala, v cajdáku si to priniesol domov. Matke vyrozprával dopodrobna, ako pochodil. „Tú si neber za ženu! Má síce dobré srdce, ale nie je čistotná!“

Vybral sa teda k druhej dievčine. Elenka mu ani poriadne neodpovedala na pozdrav a keď poprosil o zvyšky cesta z múčnej table, vyhnala ho spredo dverí: „Žobrák mizerný, a čo by som ti tak z nej mohla naškrabať, keď si ju v čistote držíme?! Ber sa kadeľahšie!“ „Ani tú si neber, syn môj,“ povedala matka po jeho návrate, „Čistotná to je, ale skúpa. A to jej chladné srdce.“

Obec Necpaly na historických fotografiách. Zdroj: necpaly.sk

Po tejto skúsenosti sa s obavami vybral k Aničke. Úctivo pozdravil a nestačil ani dopovedať: „Dobrý deň aj tebe, žobráčik, v najlepšom ideš, polievka je dovarená, akurát číru ešte polejem roztopeným maslom.“ „Ďakujem, ale mne postačí len to, čo z tably naškrabeš,“ povedal. „Z našej čistej tably ti nemám čo naškrabať, no keď na tom trváš, zamiesim cesto na koláče a potom ti naškrabem.“ Teraz, aj bez matky, si bol istý, že Anička je tá pravá. Cestou domov si spieval: „Za Necpálkou biely dom, Anička tam býva v ňom.“ V duchu si už plánoval, ako jej kúpi medovníkové srdce, dokonca si predstavoval, ako jej ho podá, nacvičoval si, čo povie:

„Toto moje srdce dáva tebe zo srdca, aby tvoje srdce moje srdce milovalo zo srdca. Toto moje srdce dáva tebe zo srdca, aby tvoje srdce moje srdce milovalo zo srdca. Toto moje srdce dáva tebe zo srdca, aby tvoje srdce moje srdce milovalo zo srdca...“

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - TATÁR, Jozef. Turčianske povesti. II. Martin: Matica slovenská, 2015. 152 s. ISBN 9788081281358