Kde všade ste vystavovali a koľko výstav ste usporiadali?

• Od roku 2014 som mal asi 35 výstav. Začínal som, samozrejme doma, v Žiline. V Makovického dome, v Budatíne pri príležitosti 50. výročia mojej tvorby. Dve výstavy som mal v Bratislave.

Potom ste sa už posunuli ďalej do sveta?

• Niekoľko výstav som mal napred v Rakúsku. Najvýznamnejšia bola v Hofburgu vo Viedni. V sídle rakúskych panovníkov Habsburgovcov. Významná bola ja výstava vo Viedni, ktorú usporadúval Rytiersky vinársky rád. Zúčastnilo sa je množstvo veľvyslancov z viacerých krajín.

Portrét autora Ladislava Romana Čierneho.

Vieme však o vás, že ste aktívny najmä vo virtuálnom, internetovom svete. Ako k tomu prišlo?

• Internetové aktivity som naštartoval v súvislosti s covidom. Vystavovať sa nedalo. Ale postupne som si na to zvykol a vyhovuje mi to. Jednak nosiť na výstavu obrazy je dosť náročné. Naložiť to do auta, stojany k tomu, na to jedno vozidlo nestačí. Namontovať, demontovať. Urobiť príručky, katalógy vytlačiť. Je to časovo, kapacitne, aj finančne náročné. Začal som teda poškuľovať po internete. Inak to v tej dobe nešlo. Prihlásil som sa do rôznych umeleckých skupín, kde som prezentoval svoju tvorbu. Začal som zverejňovať každé tri dni jeden obrázok, za rok ich bolo sto. Prezentoval som svoje vlastné umenie a predstavy o umení.A tam si ma všimli mnohí experti umenie. Začali mi chodiť odozvy.

Kde zareagovali najskôr?

• Začalo to vo Francúzsku, v Paríži a v Normandii. Oslovili ma ľudia, ktorí mi otvorili v Paríži butique a zabezpečovali autorský certifikát. Skupina umelcov v Normandii sa ma ujala a spravili ma administrátorom ich umeleckých stránok. A tiež som mal možnosť získavať umelecké odborné kritiky a aj ich publikovať. Bolo pre mňa dôležité vedieť, aké sú ich odborné názory. Vlani ma požiadali, aby som bol aj expertom pre vizuálne umenie. To je pre mňa veľká pocta, lebo byť expertom pre Francúzov vo vizuálnom umení nie je úplne bežné.

Paríž je Paríž. Je to Mekka svetového umenia...

• Vlani si ma všimli umelci z Mont Martru zo skutočného centra svetového umenia. Tam som sa dostal do niektorých skupín umenia súvisiacich s Parížom, kde som sa stal aj ambasádorom. Publikoval som v ich umeleckej galérií. Naučili ma, ako to správne robiť. Doteraz tam mám priateľov.

Začali ste sa teda orientovať na svet?

• Áno. Oslovila ma agentúra z Juhoafrickej republiky, kde mi spravili propagáciu a mám tam oficiálne zastúpenie. Veľkú priazeň som získal v Ontáriu v Kanade, kde moju prácu vyzdvihli veľmi pozitívne. Získal som tam desiatky ocenení. V USA som sa stal ambasádorom pre čierne umenie v New Yorku. Pre umelcov Afro - amerického pôvodu. Rovnako tam aj prispievam svojimi obrazmi. Som aj členom viacerých skupín v Južnej Amerike. Aby som ale neobišiel Európu. Ako prví si ma všimli vo Švajčiarsku. A na prekvapenie sa mi výborne podarilo etablovať sa v Turecku. Turci sú totiž výnimočne orientovaní po umeleckej stránke. Je to zrejme dôsledok ich dlhej nadvlády v Európe. Mám tam dnes veľmi dobrú pozíciu.

Podarilo sa Vám zaujať aj v Ázii?

• Podarilo sa mi zaujať v Indii. V roku 2022 som sa dokonca stal umelcom roka. To sa nepodarí každému. Na stránke spravovanej japonskými umelcami som tiež expertom umenia. Veľmi sa im moje diela páčia. Rád by som sa ešte zmienil o teraz ťažko skúšanej Ukrajine. Mám tam veľa priateľov umelcov. Veľmi vľúdne som bol prijatý medzi umelcami v Zakarpatskej Rusi v Užhorode. Posledné dve ocenenia som tam získal už tento rok. Veľmi veľa som vystavoval aj v Moskve. S ruskými umelcami sa však teraz naše vzťahy popretŕhali.

Večerný obraz centra mesta Žilina. Obraz získal viaceré ocenenia.Lúče nočných svetiel zvýrazňujú techniku neorayonizmu, ktorá je vo svete unikátna, pretože nie je známy vo svete žiadny iný umelec ktorý pracuje s touto technikou. Farby nočného mesta evokujú cítenie impresionistov.

Ako ste sa dostali k fotografovaniu?

• V roku 1970, keď som pracoval v Prievidzi, ma požiadali, aby som viedol fotoklub. Vydal som aj príručku umeleckých techník. Boli to však analógové fotografické techniky, fotilo sa na kinofilm a na fotografický papier. Boli však málo produktívne. Umelec sa narobil a výsledok bol veľmi slabý. Robiť umenie s chémiou je veľmi ťažké. To boli moje začiatky, ale žiadne svetoborné výsledky som nedosiahol. Chodil som do práce, mal som malé deti, nemal som na to čas, ani peniaze.

Digitálne, počítačové techniky sú asi oveľa jednoduchšie. Kedy ste sa im začali venovať?

• V roku 2000 som si kúpil prvý digitálny fotoaparát. Vtedy stál ešte pomerne veľké peniaze. A začal som sa veľmi intenzívne venovať digitálnej umeleckej tvorbe. Je pravda, že som sa pokúšal robiť umenia aj pri analógovej fotografii. Ale pochopil som, že digitálna technika mi otvára úplne nový vesmír. Trvalo mi desaťročia, kým sa mi podarilo vyprofilovať. Začínal som metódou pokusu a omylu. Zlom nastal v roku 2015, kedy som mal na župe výstavu k 50. výročiu tvorby. Môžem bezpochyby povedať, že to bol bod môjho umeleckého zrodu.

Obraz TIME SQUARE, New York vznikol pri pracovnom pobyte autora v USA. Predstavuje stvárnenie centra metropole technikou paintografie a neorayonizmu. Obraz patrí do skupiny vysokohodnotených obrazov vo svete, hlavne umeleckou obcou.

Fotografia je vnímaná najmä ako dokumentárna technika. Vy ste ju poňali ako umenie?

• Áno, moju tvorbu som začal ponímať ako umenie z hľadiska fotografického. Fotografiu vnímam ako druh vizuálneho umenia. Je veľkou chybou, ak sa fotografi snažia z umenia vyčleniť. Fotografia je totiž vždy umelecká tvorba. Je to produkt ľudského ducha. Je mi ľúto, že fotografii si k umenia zatiaľ nenašli cestu.

Aký je váš umelecká smer?

• Z hľadiska začlenenia fotografie do umenia som začal s impresionizmom. To je smer, ktorým sa tvoril zhruba pred 100 rokov. Postupne som prechádzal cez neoinpresionizmus, až po expresiozizmus. A vtedy som objavil jeden veľmi zabudnutý a nedocenený umelecký smer, ktorý vznikol v Rusku a volá sa rayonizmus. Vo voľnom preklade lúčizmus.

Čo je jeho podstatou?

• Je to smer, ktorý sa snaží vytvoriť obraz z lúčov svetla. Neorayonizmus využíva metódy paintografie a nadväzuje na techniku impresionistov a rayonistov z obdobia okolo roku 1915. Hrubý štetec zdôrazňuje hlavný motív obrazov a maskuje rušivé detaily. Všetky obrazy sú robené technikou paintografie, čo je kombinácia rôznych digitálnych obrazových a maliarskych techník. V tejto sfére som našiel najväčšiu odozvu, lebo nikto na svete to dnes nerobí. Je to trinásta komnata v umení, ale v mojom poňatí to oslovuje ľudí, a to je podstatné. Dá sa prejsť až do úplnej abstrakcie, kde sa umelec pokúša o vyjadrenie myšlienky. Hľadám si v ňom cestu, svoje miesto vo svete umenia.

Portrét spoluautorky obrazov tímu "ART Laceria”.

Známa je však aj figurálna tvorba. V čom je iná?

• Súčasťou mojej tvorby je aj figurálna tvorba. Sú to obrazy, ktoré robím v spoluautorstve s pani Valériou. Ona ma inšpirovala, ona predstavuje oblasť vizuálnej interpretácie, ja som zase realizátor. Naše umenie má obrovskú odozvu aj vo svete. V ostatných rokoch som získal vo svete cca 250 ocenení za umeleckú tvorbu, z toho časť v rámci umeleckého tímu ART Laceria. Spoločne s Mgr. Valériou Lukáčovou, čo je názov chránený copyrightom.

Obraz vidieka s atmosférou blížiacej sa búrky. Pohyb búrkových mrakov je zvýraznený dlhými čiarami.

Spomienka na minulosť našej dediny. Pôsobivá kompozícia oceneného obrazu. Technika hruvých čiar je použitá najmä na maskovanie rušivých detailov vidieckej krajiny na konci zimy.

Atmosféra Vianoc v Žiline. Na tomto ikonickom obraze vidno mimoriadne vizuálne možnosti neorayonizmu. Lúče nočného osvetlenia dokresľujú slávnostnú atmosféru Vianoc a nastávajúceho Nového roka. Takýto vizuálny zážitok neposkytuje žiadna iná technika.

ART Laceria: Dáma na čiernom pozadí je spomienkou na kolísku impresionizmu, pripomínajúcu obrazy maliara Miróa. Novodobá paintografia vystihuje pocity impresionistov pred storočím. Čierne pozadie dáva vyniknúť profesionalite vizuálnej interpretácie figúry v červenom.

Ďalší expresívny obraz večerného centra Žiliny. Kráčajúce postavy na ulici sú zobrazené len schematicky v umeleckej skratke. Odlesky mokrej ulice zvečnil atmosféru obrazu. Zdôraznená farebnosť dáva vyniknúť kompozícii a jedinečnému okamžiku pocitov z večerného mesta.

ART Laceria: Dvojportrét ženy s kyticou ruží je prekvapujúcou vizuálnou formou prezentácie vo viacrozmernom priestore. Obraz bol obdivovaný vo viacerých galériach, ako napr. na výstave vo Viedenskom Hofburgu.

Večerné farby centra Žiliny upútajú diváka sviežou impresívnou formou arkád. Výklad obchodu je v kontraste s perspektívou osvetlených laubní.

Lúče a farby večerného mesta Žilina. Obraz vytvára pocity, ktoré expresívne vyjadrujú charakteristickú atmosféru pomocou neorayonizmu.

Keď mesto v zime spí je opustené aj jeho starobylé námestie.

ART Laceria: Rayonizmus výrazne zdôrazňuje dynamiku pohybu baletky. Čierno-biely obraz v prostredí kontrasu lúčov na pozadí dodáva obrazu dramatický charakter javiskovej forme tejto vizuálnej interpretácie.