Utorok 07. 02. 2023 19:20:26 | Meniny má Vanda

TIP NA VÝLET: Zvonica nad Lutišami

Žilinský región je bohatý na miesta, ktoré verejnosti až také známe nie sú, ale svojou krásou a výnimočnosťou môžu konkurovať najznámejším turistickým atrakciám. Dnes vás vezmeme ku zvonici nad obcou Lutiše, ktorá síce nepatrí medzi historické skvosty, ale svojím zhotovením a polohou vás bez problémov prenesie do čias minulých. Snímky: redakcia SP 21

Michal Filek|25. január 2023|09:44:56


Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Zvonica U Marunov v Terchovej
Čítajte viac >

Lutiše patria rozlohou medzi väčšie obce v našom regióne. Je to kopaničiarska obec, ktorej vznik úzko súvisí s valašskou kolonizáciou prebiehajúcou od 15. do 18. storočia. Hoci spadá pod Žilinský okres, jej zakladatelia pochádzali z Kysúc, a to zo Starej Bystrice. V súčasnosti žije v obci okolo 760 obyvateľov.

Napriek tomu, že miestna populácia sa z roka na rok zmenšuje, o rekreáciu je v tejto časti regiónu stále väčší záujem. Kým v roku 1991 tu stálo len pár rekreačných chalúp, dnes tvoria takmer tretinu miestnej zástavby.

Miestny kostol zasvätený sv. Štefanovi sa začal stavať v roku 1903.

Kopaničiarska obec

Obec má svoj vlastný kultúrny dom, kostol a materskú školu. Keďže sa rozlieha na veľkej ploche (20,08 km2) a tvorí ju približne 18 osád, v jej katastri sa nachádza niekoľko kaplniek a zvoníc. A práve na jednu z nich vás v tomto Tipe na výlet zoberieme. Patrí síce medzi novodobé drevené stavbičky, ale svojou polohou je unikátna.

Zvonica, ktorú spomíname, pochádza z roku 2009 a je postavená nad osadou Ježíkovia, časť Kopčeky v nadmorskej výške 717 m n. m. Svoju túru môžete začať z rôznych východiskových bodov.

My sme sa rozhodli pre trochu náročnejší výlet po turistických značkách, ktorý začíname pri obecnom úrade – pri hlavnej ceste, oproti miestnemu kostolu. Podľa inštrukcií turistického smerovníka sa vydávame po cyklistickej značke smerom na Sedlo Melišovci (dovedie vás tam aj modrá značka). Prechádzame cez hlavnú cestu, okolo kostola a usmerňovaní turistickými značkami pokračujeme ďalej cez dedinu.

Zvonica v osade Ježíkovia bola postavená v roku 2009.
Túru začíname pri obecnom úrade, ktorý je situovaný pri hlavnej ceste. V jeho blízkosti je umiestnený turistický smerovník, kde sa môžete zorientovať.

Modrá, červená, zelená

Po niekoľkých minútach chôdze sa chodník vnára do lesa. Tu sa pripravte na mierne stúpanie a členitý terén. Odporúčame dobrú turistickú obuv. V čase našej návštevy bol chodník rozmočený a v niektorých úsekoch sme zápasili s blatom.

Stúpame vyššie do kopcov po modrej značke až ku križovatke turistických ciest, kde podľa smerovníka pokračujeme po červenej značke k Sedlu Zlieň. V tejto časti, ak budete mať šťastie na pekné a ďaleké výhľady, môžete po ľavej strane spozorovať cieľ nášho výletu – zvonicu v osade Ježíkovia.

Časť trasy po modrej turistickej značke prechádza cez obec. Ak by ste v tomto úseku odbočili doľava (ako ukazuje žltá značka), tiež by ste sa po hlavnej ceste dostali až ku zvonici. My sme si vybrali o čosi náročnejší výstup.
Turistický chodník plynule prechádza do lesnej časti. Dobre sa obujte, chodník môže byť rozmočený.
Pripravte sa na členitý terén a v niektorých častiach aj na strmšie stúpanie.
Modrá značka nás dovedie ku ďalšej križovatke turistických chodníkov, do Sedla Melišovci. Pokračujeme po červenej značke do Sedla Zlieň.

Pokračujeme po červenej značke, ktorá sa ťahá popri lesnej ceste slúžiacej na zvážanie dreva. V tejto časti výletu treba byť obozretný, aby ste nezablúdili, čo sa nám skoro podarilo. Pokračujeme ďalej po červenej, ktorá sa v jednom momente odpojí od vyjazdenej lesnej cesty a stočí sa doprava.

Po pár metroch sa popri červenej značke začne objavovať aj zelená, v tomto momente sa treba otočiť a vydať sa opačným smerom po zelenej značke. Ak by ste pokračovali ďalej po červeno-zelenej dostanete sa na Sedlo Zlieň a to je, ako sa hovorí, úplne mimo.

Červená značka sa ťahá popri ceste, ktorá slúži na zvážanie dreva.
Po pár minútach sa červená značka odpojí od lesnej cesty, stočí sa doprava a zakrátko sa napojí na zelenú trasu. V tomto okamihu sa treba otočiť a vydať sa opačným smerom po zelenej.

Kríž so zvonicou

My sa teda vraciame naspäť a sledujeme už len zelenú značku, ktorá sa po pár metroch opäť napojí na lesnú cestu, ktorá slúži ako zvážnica. Náš cieľ, aj keď my to ešte netušíme, je už veľmi blízko. Zrazu začína les ustupovať a pred nami sa vynára otvorená krajina. Rozľahlé lúčnaté plochy a nádherný panoramatický výhľad na Malú Fatru. Sme očarení, uchvátení... Krajšie výhľady sme si ani nemohli želať!

A zvonica? Tá nás už z diaľky víta. Pokračujeme po lúkach, kocháme sa výhľadom na Malý a Veľký Rozsutec a pohľadom hypnotizujeme cieľ našej výpravy. Ako sa blížime k drevenej zvonici, v jej popredí rozoznávame kamenný kríž postavený na malom návrší.

Les pomaly ustupuje a pred nami sa otvára lúčnatá plocha, kde už z diaľky môžeme rozoznávať obrysy zvonice.
Výhľady nás naozaj prekvapili. Vďaka peknému počasiu sme mali Malú Fatru ako na dlani.
Pred zvonicou stojí kamenný kríž, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia.

Ako sa dozvedáme z miestnych zdrojov, kamenný kríž bol postavený ešte na začiatku 20. storočia, v roku 1902. Ku krížu sa chodili modliť muži pred odchodom na vojnu. Priamo za krížom, na druhom návrší stojí „naša zvonica“, ktorá bola síce vybudovaná o sto rokov neskôr, ale svojím tradičným vyhotovením zapadá do koloritu krajiny a v istom momente máte pocit, akoby sa tu zastavil čas.

Zvonicu dali vybudovať majitelia priľahlého ovčína v roku 2009. Ide o jednu z troch zvoníc, na ktoré môžete počas potuliek Lutišami naraziť. Keďže obec sa rozlieha na veľkej ploche, hlahol zvonov z miestneho kostola nebol počuť do vzdialenejších častí, preto si miestni obyvatelia stavali zvonice. Po obci je rozmiestnených aj niekoľko starých kaplniek, o ktoré sa obyvatelia Lutíš príkladne starajú.

Pri kríži sa zvykli modliť muži, ktorí odchádzali do vojny.
Zvoničku dal vyhotoviť K. Ďuriš, ako sa okrem iného uvádza na jej drevenom obklade.

Náročný výstup, zostup ako za odmenu

Návšteva zvonice nad osadou Ježíkovia v nás zanechala hlboký dojem. Prekvapili nás najmä panoramatické pohľady na Malú Fatru a razovitosť prostredia, v ktorom je zvonica vybudovaná. K autu sa nevraciame tou istou cestou. Tentoraz sme si vybrali jednoduchšiu trasu, ktorá nás za niekoľko minút dovedie do obce a tým pádom si výlet „zokruhujeme“.

Od zvonice teda pokračujeme ďalej po lúčnej ceste, prechádzame okolo rozľahlých pastvín oplotených elektrickým ohradníkom. Hľadáme cestu nadol, ktorá nás bezpečne prevedie okolo zabezpečených pozemkov. Po pár metroch chôdze na jednu takú narazíme, bočíme teda doľava a vydávame sa smerom do osady Ježíkovia. Po hlavnej ceste, ktorá sa v niektorých častiach strmhlavo „rúti“ dole, schádzame hlbšie do dediny. Prechádzame okolo ďalšej drevenej zvonice, ktorú sme si všimli ešte na začiatku našej túry.

V niektorých momentoch máte pocit, akoby sa tu zastavil čas.
Po ceste nadol míňame ďalšiu zvonicu.

Keďže cesta naspäť vedie nadol, náš krok je oveľa rezkejší. Ani sa nenazdáme a sme tam, kde sme začali. Zvládli sme to za necelé dve hodinky, aj s menšou prestávkou s občerstvením pri zvonici. Príjemne zničení, uchodení, očarení nádhernou prírodou a koloritom prostredia odchádzame domov.

Ak absolvujete výlet s malými deťmi, odporúčame sa vydať ku zvonici po tejto trase, ktorá z veľkej časti vedie cez dedinu a potom prechádza na pastviny. Okrem iného ušetríte aj čas.

Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Tri kríže pri Belej (FOTO+VIDEO)
Čítajte viac >

Zdieľať článok
Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť