Na Kysuciach sa traduje povesť o farárovi Vomáčkovi, ktorý sa nevzdal svojho sna postaviť najväčší kostol v okolí, a keď mu plány staviteľa nepriali, siahol po prefíkanom riešení. V príbehu, kde rozhodovali nielen kresby majstra Grüna z Rašova, ale aj poháriky slivovice a šibalstvo krásňanského farára, sa zrodil chrám, ktorý je dodnes najväčším na Kysuciach. Povesť spracoval Ján Podmanický v knihe Kysucké povesti.

Ako krásňanský farár kostol za kostol vymenil

Jedného letného večera dorazil od Žiliny do Krásna koč s majstrom Grünom z Rašova, ktorý niesol plány na dva nové kostoly – do Krásna a Novej Bystrice. Cesta bola dlhá a únavná, no na fare už netrpezlivo čakal farár Vomáček, odhodlaný splniť si svoj sen. Starý kostol v obci sa rozpadal a hrozilo, že sa raz farárovi počas bohoslužby zrúti na hlavu, preto Vomáček túžil po novom chráme – veľkolepom, najväčšom na Kysuciach, ktorý by naveky pripomínal jeho meno. Tvrdohlavý farár veril, že práve majster Grün dokáže jeho odvážnu predstavu premeniť na skutočnosť.

Kostol svätého Ondreja apoštola v Krásne nad Kysucou. Zdroj: mestokrasno.sk

Farár Vomáček sa večera dočkal s veľkým očakávaním. Už celé mesiace posielal majstrovi Grünovi svoje predstavy o novom chráme – mal byť najväčší na Kysuciach, svetlý a priestranný, s loďou veľkou ako Noemova archa a vežou, ktorá by sa týčila až k nebesiam. Kostol mal byť taký, aby ho obdivovali všetky okolité obce i farári. Už od samého rána sa preto pustil do príprav hostiny na počesť vzácneho hosťa. Veriaci prinášali husi, kurence a syrové korbáčiky, bača poslal žinčicu a z pivnice vytiahol Vomáček víno, aké sa na Kysuciach bežne nepíjalo – len pre majstra, ktorý mal jeho sen premeniť na skutočnosť.

Farár Vomáček sa tešil ako malé dieťa. Žiaril, usmieval sa, zvŕtal a krútil sa okolo hosťa, pobehoval okolo neho, ba priam poletoval a vznášal sa od radosti, že v Krásne už čoskoro bude stáť najväčší kostol na Kysuciach, pretože ho nepostaví hocijaký učeň, ale priamo slávny majster Grün z Rašova.

Kostol svätého Ondreja apoštola v Krásne nad Kysucou. Zdroj: regionkysuce.sk

Radosť však rýchlo vyprchala, keď Grün rozložil plány dvoch kostolov. O rovnaký sen sa totiž usiloval aj farár Tormáši z Novej Bystrice. A hoci obaja chceli „najväčší chrám“, taký mohol byť len jeden. Zmätený staviteľ si dlho lámal hlavu, až napokon rozhodol, že väčší kostol postaví práve v Novej Bystrici.

„Keď teda po dobrej večeri na krásňanskej fare predložil pred Vomáčka plány oboch kostolov, z krásňanského farára vyhŕklo len: „Ajaj! Ajajaj! Ajajajaj!“ „A čože, pán farár, vari sa vám váš kostolík nepozdáva?“ okúňavo vyzvedal staviteľ. Zmorený farár Vomáčka len pokrčil plecami. Majster Grün mu prešiel cez rozum a ak chytro niečo neurobí, v Novej Bystrici bude po celé veky stáť kostol väčší a krajší než v Krásne. A namiesto Vomáčku bude lízať smotanu Tormáši. Ostatní farári mu budú závidieť a na úbožiaka Vomáčku si len sotvakto spomenie. A veriaci? Vari ho i ohovoria, že im nasľuboval hory-doly, a napokon ich krásny vysnívaný kostol stojí niekde celkom inde. Ech, veru, taký osud by si farár Vomáčka nezaslúžil. Chytro zahnal skľúčenosť ďaleko od seba a na majstra Grüna vytiahol široký, širokánsky úsmev: „Veď nieže tak, majstre! Chýrne kostoly ste načrtali, jeden krajší ako druhý. Veru, budú nám mnohí závidieť, aké chrámy sme tu vystavali,“ naoko sa dušoval Vomáček. „Veď tak som i ja myslel, pán farár,“ tešil sa majster Grün, že z ošemetnej situácie len tak poľahky vybŕdol, „také kostoly vám namôjdušu vystavím, že si ľudia pôjdu oči vyočiť!“ horlivo prisviedčal. „Tak, ako som i sníval, majstre, presne tak!“ pritakával poslušne Vomáček. „A veru by si to zaslúžilo i dáky počastúnok, majstre, čo vy na to?“ potmehúdsky zatiahol farár. „Nuž, hádam by si to i zaslúžilo, keď sa vám už ten môj kostolík pozdáva,“ chytro prikývol majster Grün, len aby si to Vomáček s tou chválou nerozmyslel. Ten však ani zďaleka nemienil s lichôtkami skončiť: „ Akýže kostolík, majstre? Vraj kostolík! Kostol je to! Ba priam kostolisko, ak tak môžem o Božom stánku povedať!“ sršal poklonami Vomáček, kým nalieval majstrovi Grünovi prvý pohárik chutnej domáckej slivovice. „Nuž, na zdravie, a na kostol, majstre!“

Kostol svätého Ondreja apoštola v Krásne nad Kysucou. Zdroj: regionkysuce.sk

Majster Grün si pripíjal so slivovicou, netušiac, že sa pomaly zaplieta do pasce prefíkaného farára Vomáčka. Ten bol známy tým, že vždy dosiahol, čo si zaumienil. Po niekoľkých pohárikoch mu Vomáček začal otvorene vyčítať, že jeho kostol má byť menší než ten v Novej Bystrici, čo staviteľa zaskočilo a zanechalo v rozpakoch.

Zmätený Grün sa bránil, že dvaja farári žiadali to isté, najväčší kostol, a taká úloha je nemožná. Vomáček však nezostal bez riešenia. So šibalským úsmevom navrhol, aby sa kostoly jednoducho vymenili. Staviteľ neveriacky krútil hlavou, no farár trval na svojom: na papieri sa dajú názvy prepísať, a v Krásne tak vyrastie chrám, ktorý zatieni všetky ostatné. „Aj tak sa môže stať, pán majster?! Na papieroch prepíšeme názvy, a keď zajtra Tormášimu ukážete plány bystrického kostola, vôbec nezistí, že jeho kostol postavíme v Krásne,“ mädlil si ruky Vomáček a opäť sa na milého majstra Grüna z Rašova usmieval tým svojím širokým, širokánskym úsmevom.

Kostol svätého Ondreja apoštola v Krásne nad Kysucou. Zdroj: regionkysuce.sk

Slovo dalo slovo, pohárik slivovice spečatil dohodu a o osude dvoch kostolov bolo rozhodnuté. Vomáček vystrojil ešte väčšiu hostinu a majster Grün priniesol do Novej Bystrice už len jeden plán. Keď Tormáši po čase zistil, že v Krásne stojí väčší chrám než v Bystrici, staviteľ bol už dávno späť v Rašove. Odvtedy si dopisoval len s Vomáčkom, ktorý mu z vďačnosti dlhé roky posielal domácu slivovicu. A kostol v Krásne sa naozaj stal najväčším na Kysuciach – a takým zostal až dodnes.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - PODMANICKÝ, Ján. Kysucké povesti. Druhé, upravené vydanie. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2017. 223 strán. ISBN 9788081152627