Utorok 07. 02. 2023 20:27:16 | Meniny má Vanda

Ján prešiel 630 kilometrov za štyri dni. Avšak na bicykli a cez päť štátov (FOTOGALÉRIA)

Plánujete si na svojich letných dovolenkách okrem oddychu aj nejaké zážitkové dobrodružstvo? Napríklad také, aké prežil v lete 2022 Ján Bobčík z Kysúc na svojom cyklotripe do Chorvátska? Poďte sa s nami pozrieť na jeho cestu naprieč rakúskym jazerom Podersdorf am See, maďarským Balatonom alebo hneď niekoľkými slovinskými mestami. Foto: Súkromný archív Jána Bobčíka

Juliana Krčulová|18. január 2023|15:00:20


Súvisiaci článok
Netradičné slovenské rekordy v roku 2022: Viete, ktoré sú to?
Čítajte viac >

Ján Bobčík svoje cyklo-dobrodružstvo z uplynulého leta opísal na oficiálnom webe obce Vysoká nad Kysucou. Prezradil, že jeho prvotným plánom bolo uskutočniť samostatnú cyklistickú trasu na nemecko-poľské hranice k Baltskému moru. Prvotne chcel ísť trajektom do Dánska, zastaviť sa v nemeckom meste Hamburg a naspäť domov ísť vlakom. Avšak, v rovnakej dobe si obdobnú trasu naplánoval aj jeho kolega.

„Môj kolega so svojim známym sa chystali ísť na viacdňový výlet smerom na juh. Dali sme teda hlavy dokopy a naplánovali sme spoločnú trasu z najbližšieho talianskeho prístavného mesta Terst cez chorvátske mesto Rijeka a z Chorvátska vlakom horsa domov. Cestu sme plánovali tak, aby sme navštívili nasledujúce miesta: rakúske jazero Podersdorf am See, maďarský Balaton (Keszthely), slovinské mestá Maribor, Celje, Ľubľanu a ďalšie zaujímavé miesta. Naša príprava sa nezaobišla bez dôkladnej kontroly bicyklov a balenia sa na niekoľko dní,“ ozrejmil na oficiálnom webe obce Vysoká nad Kysucou mladý turista a ďalej o svojej ceste pokračoval:

Obrázok1.jpg

„Keďže Slovensko už mám dosť pochodené, dohodli sme sa, že pôjdeme z Bratislavy. Stačilo už iba kúpiť lístky zo Žiliny do Bratislavy a šliapnuť do pedálov. Avšak, ako sa hovorí: „Janko mieni a Pán Boh mení!“, ako na potvoru mal môj kolega pracovný úraz a nemohol ísť. Nakoniec nešiel ani jeho známy. Tak som sa rozhodol vrátiť sa späť k môjmu prvotnému plánu len s menšou zmenou cieľa,“ ozrejmil.

DEŇ PRVÝ: Bratislava - Keszthely

Ján Bobčík prišiel do Bratislavy približne o ôsmej hodine ráno. Odtiaľ, už za pomoci navigácie, smeroval k mestečku Podersdorf am See v Rakúsku, kde, ako sám uviedol, zažil tie najkrajšie cyklotrasy zo všetkých krajín:

„Odporúčam, aj nie veľmi zdatným cyklistom, absolvovať cyklistickú trasu z Bratislavy k jazeru Podersdorf am See. Cyklotrasy sú skvelo situované. Prechádzate okolo rozľahlých viničných polí a obrovských veterných turbín. Úsmevné bolo pre mňa, že jedno pole bolo posiate rastlinou Canabis. Ale zrejme to bola Canabis Siata, keďže ju nikto nekosil. Na konci trasy sa môžete okúpať v spomínanom jazere. Mne to kvôli časovej tiesni nevyšlo. Dal som si rýchle raňajky a pokračoval som ďalej,“ uviedol.

Obrázok2.jpg

Podľa mapy bol na rakúsko-maďarských hraniciach, ale reálne tam nevidel žiadne cezhraničné označenie, ani colnicu. Prechádzal len dlhou poľnou rovinkou, ktorú poznal už zo svojho prechádzajúceho tripu, a tak vedel, že je v Maďarsku.

„Podľa mojich predošlých výletov vnímam maďarskú krajinu ako jednu veľkú rovinu, v strede ktorej sa nachádza menšie „more.“ Na spomínanej rovinke som si teda poriadne pripomenul, aké je to šliapať do pedálov stále po rovine, cestou rovnou bez zákrut, miestami dlhú aj 5 kilometrov, kde na jej konci vidíte vytúženú zákrutu, a keď sa k nej dostanete zistíte, že je to iba esíčko, za ktorým je zase cesta rovná aj 5 kilometrov. Jediný tieň popri ceste vám robí kukuričné pole,“ opísal Ján a ďalej dodal, že najhoršia bola pre neho horúčava:

„Teplomer na tachometri mi ukazoval 36°C a pri dýchaní som cítil, ako ma páli vzduch, ktorý vdychujem. Celé moje „nadšenie“ umocnila včielka, ktorá ma počas jazdy pichla pod oko. Vyzeral som ako by som sa s niekým pobil. Až teraz som si uvedomil, prečo sa so mnou nikto nechcel rozprávať po anglicky ani po nemecky. Nie preto, že nevedeli, ale zrejme sa ma báli. Keszthely, konečne som došiel do cieľa po 210 kilometroch. Je to pekné mesto na Balatone, kde je veľa kempov, ktoré vám ponúkajú nocľah, avšak po celom dni som sa chcel vyspať v posteli, tak som si našiel ubytovanie,“ uzavrel Ján rozprávanie z prvého dňa svojho cyklotripu.

Obrázok3.jpg

DEŇ DRUHÝ: Keszthely - Maribor

Ďalší deň mal Ján budíček o 6:00 ráno, stihol rýchle raňajky a nasadol naspäť na bicykel, tentokrát smer Maribor:

„Opäť dlhé roviny, až pokiaľ som sa nedostal do Slovinska. Tu už okolie viac pripomínalo Slovensko. Menšie kopčeky a zákruty. Trochu ma prekvapilo, že viac sa tu dohovoríte po nemecky ako po anglicky, ale niet sa čomu čudovať, veď susedí s Rakúskom. Aspoň som si trochu oprášil moju nemčinu. Teplota stúpala, už bolo 38°C. Parohy na riadidlách boli tak nahriate od slnka, že pálili. Po ceste som mal zopár pekných jazier/rybníkov, ale mal som strach do nich skočiť, aby som nedostal teplotný šok. Už som bol cca 50 kilometrov pred Maribor, keď som urobil možno chybu, ale možno aj nie. Nevšimol som si križovatku a cca 3 kilometre som sa musel vrátiť. Keby som pokračoval ďalej, išiel by som po takmer rovinatom teréne. Podľa mapy bolo bližšie sa vrátiť. Bolo to síce bližšie, ale nepozrel som si vrstevnice a bolo to stále hore dole 17% stúpaním,“ opísal Ján začiatok svojho druhého dňa na cestách a dodal, že scenéria bola krásna.

„Neskôr som podľa tabule zistil, že prechádzam Mariborskými vinohradmi. Všade samé vinohrady a pivničky. Konečne, asi po 180 kilometroch, som dorazil do Maribor. Pekné, veľké a historické mesto. Námestie plné ľudí s čašníkmi, ktorí vedia po anglicky. Už tu sa čudovali, koľko kilometrov som prešiel za dva dni. Ubytovanie som našiel priamo v reštaurácii, do ktorej som sa išiel najesť.“

Obrázok4.jpg

DEŇ TRETÍ: Maribor - Ľubľana

Jána čakal opäť skorý ranný budíček, a pri tom, ako si šiel z bicykla zobrať raňajky, zabudol si kľúče na posteli a vymkol sa:

„Dozvedel som sa, že upratovačka, ktorá má kľúče, príde až na 8:00 hodinu, takže som sa v pokoji naraňajkoval a poležal ešte na chodbe. Upratovačka bola dochvíľna, prišla presne o 8:00. Cieľ bolo hlavne mesto Ľubľana so zastávkou v Celje. Voda pomaly dochádzala a všetky obchody a reštaurácie boli zatvorené. Čudoval som sa, že prečo, keď je pondelok. Jeden pán sa mi snažil niečo rukami-nohami vysvetliť, že SLOVINIA IS CLOSE, ale nechápal som. Teploty atakovali 40° C a jedinou záchranou boli benzínky, kde som si načapoval vodu a niečo málo zjedol. Aj tak mi v tom úpeku nechutilo,“ priblížil cestovateľ Ján, ktorý po svojej ceste prešiel aj dedinkami ako Slovenske Bistrice alebo Trnava, čo mu aspoň trochu urobilo dobrú náladu.

„Cestou som stretol jednu cyklistku, ktorá vyrazila, tiež ako ja, z Mariborn a do Ľubľany, pretože v Maribor si servisovala bicykel a až ona mi vysvetlila, prečo sú všetky obchody zatvorené. Bol sviatok Nanebovzatia Panny Márie a v ten deň majú všetky obchody zatvorené. S tým som vážne nepočítal,“ uviedol Ján s úsmevom a ďalej o svojej ceste pokračoval:

„Na obed som dorazil do mesta Celje. Ako som zistil, mesto žije turizmom, tak na námestí boli reštaurácie otvorené. Rýchly malý obed, veľa tekutín a pokračujem. V jednej dedinke mali slávnosti zrejme spojené so sviatkom. Bola tam živá hudba a z fontány si čapovali pivo. Páčilo sa mi ako Slovinci slávia sviatky.“

Obrázok5.jpg

Po ďalších 150 kilometroch dorazil do Ľubľany, ktorú opísal ako pekné a veľké mesto: „Historické námestie a všade samí draci. Tu som prvýkrát skúsil ubytovanie pomocou BOOKING.COM. Myslím si, že dobrá skúsenosť až na to, že som spal v zlom apartmáne a upozornila ma na to ázijská rodina žijúca v Poľsku, ktorá bola na výlete,“ priblížil svoju úsmevnú príhodu.

Obrázok6.jpg

DEŇ ŠTVRTÝ: Ľubľana - Rijeka

„Po štyroch hodinách spánku som hneď ráno vyrazil na končený bod Rijeka. Trať predo mnou nebola dlhá, neboli ani také prevýšenia, až na ten strašný vietor. Od samého rána fúkalo proti mne. Toľko nadávok za ten deň a prestávok som asi ešte nedal. Chvíľu som aj rozmýšľal, že keby som nebol už tak ďaleko, tak to otočím a plachtím naspäť domov. Na chorvátskych hraniciach ma trochu vystrašili, keď pýtali odo mňa passport, vravím im, že mám iba ID card. Ale, samozrejme, stačilo im to. Posledných 25 kilometrov som mal stále iba klesať, tak som sa tešil, ako sa budem viesť dole kopcom bez šliapania. Avšak, teplý morský vietor ma vyviedol z omylu a musel som krútiť pedálmi aj dole kopcom. Úspešne som dorazil do cieľa. Našiel som prvú piesočnú pláž, kde si dám pivko. Čašníčka ma najskôr zaskočila keď pýtala 22, ale potom mi vysvetlila, že v Chorvátsku ešte používajú menu kuny,“ priblížil svoj štvrtý deň Ján Bobčík, ktorého ďalší plán bol ísť do Zagrebu alebo Splitu a odtiaľ na RegioJet.

Obrázok7.jpg

„Lístok aj s bicyklom mal stáť 32 eur, avšak, písal som si s kamarátom a ten mi poradil, že mám vyskúšať vlakom z Rijeky cez Ľubľanu do Viedne, ktorým by som bol aj skôr doma za synkom, a tak som zmenil plány na prenocovanie v Rijeke. Noc som strávil na pláži na karimatke a pod spacákom, a bol to jeden z najlepších nocľahov,“ opísal svoj zážitok pod holým nebom.

Obrázok8.jpg

DEŇ PIATY: Cesta domov

Jána ráno na piaty deň cesty zobudili chorvátske dôchodkyne, keď pri východe slnka cvičili jogu: „Naraňajkoval som sa a šiel som kúpiť lístok. Na stanici som stretol jeden pár zo Slovenska, ktorý taktiež prišiel na bicykloch z Bratislavy. Konečne som mal príležitosť a vytiahol som aperitív, lebo inak by som ho nedotknutý priniesol domov. Inak, dievča malo špičkovú kerku, akú som kedy mohol vidieť,“ dodal s úsmevom Ján.

Obrázok9.jpg

„Cestovanie s bicyklom v Chorvátskych a Slovinských vlakoch bolo typicky turistické, kde trepete bicykel do kupé a s výlukou, kedy sme museli všetci prestúpiť aj s bicyklami do autobusu. Lístok z Ľubľany do Viedne stál 90 eur. Pani mi nevedela vysvetliť, prečo je taký drahý, ale ak pôjdem nasledujúci deň, tak bude stáť 55 eur. Spýtal som sa jej, či je to vážne na vlak a nie na lietadlo. Po rýchlom zvážení som si radšej kúpil lístok hneď a pokračoval. Vo Viedni som mal cca 2 hodiny čas na ďalší spoj. Čo nebol problém, lebo som mal príležitosť pozrieť si nočnú Viedeň. Tu nemám čo dodať, Viedeň pôsobí krásnym dojmom hneď od stanice,“ opísal Ján a na záver dodal:

„Pýtate sa, čo ma viedlo k takému výletu? Tak, je to veľmi ťažké vysvetliť a zrejme by to pochopil len človek, ktorý podobný trip zažil. Toľko zážitkov a ľudí, ktorí ma za tie štyri dni stretli, sa nedá vpísať do jedného článku a v podstate ani všetky sa tam nehodia. Za 4 dni som prešiel 630km dlhú trasu štátmi SVK-AU-HU-SLO-HRV. A zároveň je to jedno obrovské dobrodružstvo.“

Obrázok10.jpg


Súvisiaci článok
Študenti žilinského gymnázia vyhlásili finančnú zbierku na modernizáciu telocvične (FOTOGALÉRIA)
Čítajte viac >

Zdieľať článok
Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť