Mestské parky sú pravdepodobne viac novodobým fenoménom. Kedy sa prvé objavili v Žiline?

• V Žiline vznikli prvé parky v 18. storočí pri sídlach šľachty. Už z roku 1749 máme plán anglického parku pri hrade Budatín, vtedy tam boli vysadené i vzácne platany, pričom jeden z nich – platan javorolistý – sa stal v roku 2016 víťazom celoslovenskej ankety Strom roka. Tento park bol verejnosti sprístupnený v roku 1894. Park pri kaštieli v Bytčici s terajšou rozlohou 3,8 ha máme dokladovaný už v roku 1725. Tieto parky sú v súčasnosti národnými kultúrnymi pamiatkami. Ďalší park vznikol pri soľnom sklade a colnici v druhej polovici 18. storočia.

Kde sa tento park nachádzal? Existuje ešte aj dnes?

• Budovu colnice z roku 1763 poznáme dnes skôr pod názvom Villa Nečas. Park spolu s úžitkovou záhradou je veľmi realisticky zdokumentovaný na mapách, ktoré sú v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti a sú už publikované v knihe Parky a sady v Žiline.

A čo ďalšie parky?

• Za štvrtý najstarší umelo vytvorený park možno považovať park pri súkenke, známej i ako Slovena. Vytvoril ho záhradný architekt švédskeho pôvodu Carl Gustav Swensson, ktorý pôsobil na konci 19. a začiatku 20. storočia v strednej Európe. V roku 1891 projektoval rozsiahly 2,2 ha park pri tejto najväčšej žilinskej továrni. V parku ponechal pôvodné staršie stromy. Tu sa zachoval aj najstarší strom v našom meste – lipa malolistá s obvodom kmeňa 590 cm, ktorej vek je okolo 350 rokov.

To boli teda tie najstaršie žilinské parky. Dnes je však takáto mestská zeleň neodmysliteľnou súčasťou Genia Loci. Kedy sa tak stalo?

• Budovanie parkov sa stalo súčasťou práce mesta, ale i rôznych dobrovoľných občianskych združení a organizácií, najmä na prelome 19. a 20. storočia. Ako prvý mestský park vznikol v rokoch 1902 až 1908 dnešný Sad Slovenského národného povstania, vybudovaný mestom a Žilinským skrášľovacím spolkom. Park spolu s voľne tečúcim potokom Všivák sa stal obľúbeným miestom oddychu nielen Žilinčanov. Pri parku bol od roku 1948 i detský park. Bol tam drevený hudobný pavilón, nahradený okolo roku 1930 dnešným. Od roku 1910 mal aj prvé verejné WC. Súčasťou parku bol pamätník venovaný účastníkovi bojov SNP Antonovi Sedláčkovi. V roku 1955 v ňom inštalovali Pamätník oslobodenia od Rudolfa Pribiša. Dnes je tam aj fontána Žilinské panny, prenesená z Hlinkovho námestia. Sú tu viaceré staršie stromy z obdobia pred vznikom parku. Mnohé pôvodné pagaštany vysadené pri vzniku parku boli v rokoch 1993 a 1994 odstránené pre zlý stav a nahradené súčasnými stromami.

Medzi obyvateľmi mesta je veľmi obľúbený park na Bôriku, ktorý má v súčasnosti meno po Ľudovítovi Štúrovi, ktorého socha je tam umiestená od roku 2012...

• Žilinčania s nostalgiou spomínajú na tento park, ktorého súčasťou bol v rokoch 1959 až 1967 i zverinec, nazývaný obora. Jeleň a laň ostali v pamäti mnohých starších návštevníkov, podobne aj lietadlo – cukráreň a najmä letné kino. Amfiteáter budovaný od roku 1950 prešiel viacerými prestavbami, jeho činnosť skončila v roku 2004. Atmosféru tohto parku umocňovala od jeho otvorenia v roku 1942 i reštaurácia Kamélia, miesto občerstvenia návštevníkov parku.

Ktorí konkrétni ľudia sa o žilinské parky najviac zaslúžili? Vyzdvihli by ste niekoho z nich?

• Tento i ďalšie parky boli vybudované mestskými záhradníkmi, ktorých mená si s úctou pripomíname i dnes – či to bol Červinka, Hirner, Goga, Pinzíková a ďalší. Mesto malo vlastné záhradníctvo od tridsiatych rokov 20. storočia na Tajovského ulici a potom v Závodí. V skleníkoch uschovávali teplomilné rastliny, najmä palmy, pestovali priesady kvetov, bol tam aj kávovník.

Vo vašej knihe patrí osobitné postavenie patrí parku na dnešnom Mariánskom námestí. Aká je jeho história?

• Bol budovaný už na konci 19. storočia. Vlastný park bol najprv len okolo sochy Panny Márie s drevenou latkovou ohradou, neskôr nahradenou vysokým kovovým plotom. Vkusnejšie pôsobili novšie menšie kovové plôtiky, dnešný je pozostatkom pôvodného od Kornela Hromca z roku 1941. Vtedy do parku pribudla i fontána, nahradená do súčasnosti dvoma ďalšími. Park bol postupne rozšírený na celý priestor námestia, pribudli menšie i väčšie brezy a lipy okolo Immaculaty.

Dnes je v Žiline prístupných oveľa viac parkov. Ktoré to sú a kedy vznikali?

• Postupne počas I. ČSR a neskôr sa vybudovali i parky na nových námestiach mesta, ako je Štefánikovo námestie, Hlinkovo námestie, Štúrovo námestie a ďalšie. Na Studničkách, kde bol významný vodný zdroj, bol vybudovaný park, patriaci medzi najkrajšie, najmä po posledných úpravách ukončených v roku 2014. Medzi novšie žilinské parky patria Park 17. novembra, Dobšinského sad, Frambor, Vodné dielo Žilina a ďalšie. Medzi osobitné druhy zelene patria i parkové úpravy na pietnych miestach. Žilina má aj rozsiahly lesopark okolo mesta, najznámejší je Chrasť a Dubeń. V Chrasti pri kaplnke vznikol rozsiahly detský park už v roku 1987 a je i v súčasnosti vyhľadávaným miestom oddychu.Žiaľ, viaceré parky už zanikli, ako bol park na Námestí Ľ. Štúra, pri Burianovej medzierke, na Sihoti.

V súčasnosti vznikajú mnohé nové zelené plochy....

• Vysadené boli Stromy pokoja za obete vojen, sadová úprava na Dolnom vale ako aj pri obytných komplexoch. V posledných rokoch venuje mesto zvýšenú pozornosť úprave a revitalizácii parkov. Parky dostali mená po významných žilinských dejateľoch. Na Vlčincoch pri Hlbokej ceste je Park Jozefa Červinku, ktorý pomohol vybudovať mnohé zelené plochy mesta. V Bánovej je vynovený Park Františka Hanovca, podobne ako v Závodí Park Andreja Barčíka. Aj park pri Budatínskom hrade nemal oficiálne pomenovanie, jeho názov bol schválený tento rok.

Všetky tieto parky, sady, lesoparky a iné zelené plochy nájdu čitatelia v knihe Parky a sady v Žiline, ktorú vydalo Vydavateľstvo Georg?

• Áno. Spolu s Jozefom Feilerom a Marekom Sobolom sme v nej na 360 stranách predstavili 34 parkov v meste s textom o histórii, fotografiami parkov v minulosti a súčasnosti, s mapami parkov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska a Nemecka. Na rozdiel od mnohých fotografických publikácií o parkoch v tejto nájdete i texty o výtvarných dielach, stavbách, fontánach a pamätníkoch, ktoré sú súčasťou verejného priestoru parkov. Parky sú tak predstavené komplexne v priestore, v ktorom sa nachádzajú. Opísaná je ich história, ale i súčasnosť. Vo väčšine parkov sú popísané i stromy, ktoré sa tam nachádzajú. V knihe sú básne o parkoch, spomienky a kresby od významných osobností mesta.

Kde si knižku môžu záujemcovia kúpiť a koľko stojí?

• Už v týchto dňoch je možné si knihu zakúpiť vo vydavateľstve Georg. Dobrou správou jej, že ak sa poponáhľate, tak až do 1. decembra ju môžete mať so špeciálnou zľavou, za 20 eur. Potom bude v kníhkupectvách k dispozícii za 26 eur.