Na jej vzniku sa podieľal prírodovedec Oto Herrmann (1835 – 1914), ktorý pôsobil okrem iného v Brezne. Vďaka nemu bol už v roku 1900 vyhlásený Deň vtákov ako akcia pre školy.

„Od detstva som sa rád prechádzal po lese, ale odkedy som sa dostal k ornitológii, zistil som, že som dovtedy chodil s jedným okom zatvoreným. Podľa odborníkov aspoň 15 minút denne strávených v prírode pozitívne vplýva na život človeka najmä žijúceho v meste. Pozorovanie prírody navyše privedie ľudí k otázke, či ju dostatočne chránime," povedal pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky novinár a amatérsky ornitológ Martin Kršjak.

Dnes je jedným hlavných cieľov Medzinárodného dňa vtáctva snaha obrátiť pozornosť k nebezpečenstvám, ohrozujúcim vtáky na celom svete a pomôcť tak ich ochrane. Mimoriadne riskantné je pre vtáky aj každoročné putovanie do zimovísk na juhu a návrat späť, ktorý vrcholí práve v súčasnom období.

„Najohrozenejšie sú druhy cestujúce cez Stredozemné more, najmä prepelica poľná, chrapkáč poľný, lastovička domová, drozdovité vtáky a ďalšie druhy, ktoré tiahnu v noci. Podľa údajov organizácie BirdLife International v Stredomorí a najmä na Cypre každoročne počas jarného a jesenného ťahu zahynie viac než milión vtákov. Nezahynú však od vyčerpania z dlhej cesty – sú zabití miestnymi lovcami v rámci pochybných športových tradícií,“ konštatuje portál enviweb.cz.

Začiatok apríla považujú odborníci za ornitologicky zaujímavé obdobie: v prírode možno pozorovať druhy vtákov, ktoré na Slovensko a do strednej Európy priletia ako zimní hostia a nestihli ešte odletieť, takisto druhy, ktoré sa cez územie Slovenska sťahujú, a tiež veľa druhov, ktoré sa vracajú zo zimovísk do svojich hniezdísk. Medzi prvými už počas marca to bývajú obvykle škorce, drozdy plavé, žltochvosty domové, a tiež škovránok poľný, škovránik stromový či holub hrivnák. V marci sa do svojich hniezd vracia bocian biely aj menej nápadný bocian čierny. Známe lastovičky či belorítky, ako aj sláviky či dážďovníky prilietajú počas apríla.

Vtákom roku 2025 je krakľa belasá. „Druh, ktorého príbeh nesie dôležité posolstvo návratu a nádeje pre ohrozené druhy slovenských stepí,“ uviedla facebooková stránka Občianskeho združenia SOS/Birdlife Slovensko.

Krakľa belasá - ľudovo nazývaná modrá vrana - v minulosti hniezdila v južných oblastiach Slovenska do nadmorskej výšky 300 metrov nad morom. V roku 2010 zo Slovenska celkom zmizla, pretože sa z krajiny strácajú stepné biotopy – pasienky a nízke trávne porasty so samostatne stojacimi mohutnými stromami. Práve tie poskytujú vtákom dostatok potravy v podobe hmyzu. Veľmi nepriaznivým faktorom je aj chemické ošetrovanie plodín na poliach.

V roku 2020 sa šesť párov krakle belasej zahniezdilo na juhovýchodnom Slovensku. Vlani ich počet stúpol na 29 párov. „Slovensko je tak jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá krakľa belasá vrátila hniezdiť a to najmä vďaka ochranárskym opatreniam,“ konštatuje SOS/Birdlife Slovensko.

Projekt s názvom Ochrana s návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska má za cieľ inštalovať 800 hniezdnych búdok pre krakle a obnoviť biotop, ktorý im vyhovuje.

Aj vďaka teplejším a suchším letám sa v predchádzajúcom období darilo rozširovať teritórium napríklad včelárikovi zlatému, čo je druh príbuzný krakli belasej a podobne ako krakľa vyniká pestrým sfarbením.