V minulosti to však bolo ináč. Kedysi totiž na tento deň pripadali oslavy Nového roka. Časom sa však prirodzeným spôsobom z 1. apríla stal deň bláznov a to aj vďaka skupine "tvrdohlavcov". Uviedla pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky historička a etnologička Katarína Nádaská.

„V stredoveku sa oslavoval sviatok Nového roku v čase od 25. marca do 1. apríla. Po zavedení gregoriánskeho kalendára v roku 1564, keď sa Nový rok presunul na 1. január, sa časť ľudí rozhodla pripomínať si sviatky Nového roka naďalej 1. apríla. Tvrdohlavcov ostatní nazývali bláznami a robili si z nich žarty. To je dôvod, prečo sa dňu 1. apríl hovorí aj deň bláznov – je to spomienka na dávne časy, keď sa časť ľudí nechcela zmieriť s novým kalendárom,“ vysvetlila Nádaská.

Na začiatku Nového roka bolo zvykom vzájomne sa obdarúvať, čo sa síce na 1. apríla v niektorých krajinách udržalo, ale darčeky zmenili svoju podobu a význam - nadobudli skôr zábavný charakter.

„Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d'Avril (aprílová ryba), pretože v tom čase sa Slnko nachádza v znamení Rýb. Najprv boli oslavy 1. apríla rodinnou záležitosťou, neskôr sa však rôzne žartíky začali robiť aj medzi priateľmi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich kamarátov nenápadne pripevniť rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to podarilo, na poznamenaného pokrikovali - ´aprílová ryba, aprílová ryba!´. Prvý apríl sa vo Francúzsku oslavuje dlho do noci, konajú sa folklórne slávnosti so spevom a tancom,“ povedala ďalej historička.

Postupom času sa oslavy Dňa bláznov rozšírili aj do iných krajín: „V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni - druhý deň sa nazýval ´zadkový deň´ a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti ľudského tela. V Portugalsku sa ´bláznivý´ apríl oslavuje v nedeľu a pondelok pred Veľkým týždňom. K najobvyklejším žartom patrí posypať svojich priateľov múkou.“

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Do USA prvý apríl priniesli kolonisti z Anglicka a Francúzska. Ľudia vítajú začiatok apríla vymýšľaním žartovných kúskov. Podľa Nádaskej osvedčeným je napríklad upozorniť kamaráta, že má niečo na spodku topánky. Ak sa dá nachytať, s radosťou naňho Američania pokrikujú, že je aprílový blázon. Do Fínska sa táto tradícia dostala na konci 18. storočia zo Švédska. V Nemecku sa sviatok bláznov oslavuje od 16. storočia drobnými žartíkmi medzi priateľmi a rodinou.

V Taliansku sa 1. apríl nazýval aj Rímske dni smiechu. V tieto dni sa ľudia zbavovali starých vecí, vystrájali žarty svojim príbuzným a priateľom, obliekali sa do smiešnych a farebných šiat. V starovekej Indii sa v čase od 30. marca do 1. apríla konali slávnosti s názvom Holí. Holí je hinduistický sviatok jari, je to sviatok farieb a úcty božstiev Višnu a Krišnu. Ľudia sa na sviatok Holí polievajú pestrými farbami a užívajú si zábavu a príchod jari.

V 20. storočí sa udomácnil zvyk vystreliť si z niekoho alebo niekoho nachytať prostredníctvom médií. „Tie práve v tento deň vypustia do sveta zaručenú a overenú správu, ktorá je nakoniec odhalená ako jasný nezmysel. Napríklad denník Schweriner Nachrichten 1. apríla 1993 oznámil, že sobáše uzavreté na území bývalej NDR sú neplatné, pretože boli uzatvárané iba naoko ako podmienka na získanie bytu. Pokyn na novú registráciu sobáša chcelo v nasledujúcich dňoch splniť niekoľko stovák párov,“ konštatovala Nádaská.

Pripomenula, že ďalší príklad verejného výstrelku sa odohral v roku 1997: „Tisícky ľudí v nemeckom Hesensku vstali 1. apríla o hodinu skôr, ako mali, pretože ich nachytala miestna rozhlasová stanica. Tá oznámila, že letný čas sa rozširuje o ďalšiu hodinu. V roku 2001 zase zaznel v moskovských rádiách oznam, že vláda predáva ojazdené mercedesy po 500 dolárov. Do redakcie volali stovky ľudí a predbiehali sa v ponukách na kúpu auta.“

V slovenskej ľudovej kultúre dátum 1. apríla nie je zvlášť zdôraznený. „Jeho tradícia vychádza skôr z mestského prostredia. Prvý apríl sa udržiaval najmä v mestách a žartíky neboli nikdy zlomyseľné. Išlo o to, aby sa ľudia pobavili a aby sa zasmial aj ten, kto bol obeťou vtipu. Veď z toho vyplýva milý názov deň bláznov, keďže sa ktokoľvek z nás môže počas tohto dňa stať bláznom, teda tým oklamaným a či nachytaným človekom,“ zdôraznila pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky Nádaská.