Sobota 18. 05. 2024 20:34:18 | Meniny má Viola

Zakvitnutá čerešňa teraz na jeseň? To nie je možné! Tak čo to vlastne je?

Zdá sa vám, že sa príroda zbláznila? Že vidíte čerešňu, ktorá zakvitla na jeseň? Nie, nie je to tak. Nie sú to kvety a ani to nie je čerešňa. Takto spestruje jesennú scenériu teplých tónov farieb jedna z vŕb, ktorá rastie aj na Kysuciach. FOTO: Peter Drengubiak

Erika Filekova|3. november 2022|13:25:09


Súvisiaci článok
VIDEO Takto sa bijú králi hôr na Kysuciach
Čítajte viac >

Vŕby sú dreviny, ktoré okrem svojich nenahraditeľných ekologických funkcií v prírode prinášajú človeku aj ďalšie, pridružené benefity. „Vŕby, okrem toho že svojim koreňovým systémom spevňujú, eróziou „skúšané“ brehy potokov a riek, tiež dobre znášajú jarné mrazy. Dobrou odolnosťou voči mrazu ponúkajú nielen pre včelu medonosnú jeden z prvých zdrojov energie a potravy v tomto na zdroje chudobnom období,“ uviedol Peter Drengubiak z CHKO Kysuce. Vŕby sú zároveň miestom výskytu mnohých druhov živočíchov. Okrem koreňov, sú na jej nadzemnú časť viazané rôzne druhy živočíchov. Celkovo bolo zistených až 183 druhov.

Podzemný život vŕb je oku človeka skrytým svetom. Koreňový systém vŕb je úzko a existenčne prepojený s hubami. Pri vŕbach sú známe dva druhy symbiózy medzi hubou a koreňmi. „Prvá vytvára okolo koreňov hýfový plášť a nepreniká do koreňa. Pri druhej hubové vlákna prenikajú do koreňov vŕb. Vŕby pri tomto spolužití poskytujú hubám potrebný uhlík a energiu. Symbiotické huby na druhej strane poskytujú vŕbam vodu a minerály,“ objasňuje Drengubiak. Existencia tejto symbiózy medzi hubami a koreňmi je nevyhnutná pre život vŕb predovšetkým v oblastiach s náročným prežívaním (vysoké nadmorské výšky, severné expozície a pod.).

Okrem známeho využitia vŕb ako je výroba košíkov a iných pletených, funkčných a esteticky príťažlivých výrobkov, majú vŕby aj ďalšiu, nie celkom pre verejnosť známu schopnosť. „Vŕby ako pionierske dreviny rastú ako prvé na disturbovaných (narušených) plochách spôsobených prírodnými, alebo ľudskými činiteľmi. Vedia osídliť aj kontaminované pôdy, kde stabilizujú znečistený substrát, recyklujú živiny a hromadia vo svojich pletivách toxické látky. Preto sa niektoré druhy vŕb využívajú pri čistení kontaminovaných vôd a pôdy. Vŕby dokážu vstrebať napr. kadmium, zinok, olovo a tiež rádioaktívne cézium. V odbornej literatúre sa tomu hovorí fytoremediácia,“ uvádza Drengubiak.

3.jpg

Vŕby sú dvojdomé, čiže v prírode rastú tak samčie, ako aj samičie stromy. „Táto konkrétna vŕba je však oproti ostatným druhom výnimočná v tom, že jej tobolky (na samičom strome) nepukajú v jarnom ani letnom, ale práve až teraz, v jesennom období po opade lístia,“ dodáva Drengubiak.

Puknuté tobolky z diaľky vyzerajú tak, akoby strom kvitol. Keby ste sa však pozreli na strom zblízka, zistili by ste, že ide skôr o chumáče vaty, či bavlny. Už tušíte, o akej vŕbe je reč? Ide o vŕbu päťtyčinkovú – Salix pentandra – tá na jeseň „kvitnúca – nekvitnúca“ vŕba.

2.jpg


Súvisiaci článok
Na záchrannú stanicu v Zázrivej sa tento rok dostala už tretia vydria sirôtka
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť