Historici Peter Štanský a Milan Novák sa pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina o budove na rohu ulíc 1. mája a Moyzesovej vyjadrili takto:

„Národný podnik Drevoúnia Žilina postavil šesťpodlažnú budovu so suterénom. Projekt budovy vypracoval v novembri 1947 architekt M. M. Scheer a po vybavení príslušných povolení sa v roku 1948 začalo so stavbou, ktorá sa pravdepodobne dokončila v roku 1950. Drevoúnia Žilina vznikla z viacerých samostatných súkromných firiem v povojnovej etape rozvoja drevárskeho priemyslu na Slovensku ako podnik na spracovanie mäkkej guľatiny. Spolu s Drevoindustriou Bratislava, zaoberajúcou sa druhostupňovým spracovaním dreva, mali viacero závodov, vrátane výroby nábytku,“ uviedli historici a ďalej o plánoch budovy architekta Scheera pokračovali:

Foto: Štátny archív Žilina

„Architekt Scheer navrhol administratívnu budovu s pôdorysom do „u“ a hlavným vchodom z Moyzesovej ulice. V projekte má každé podlažie 620 metrov štvorcových. Šírka budovy od ulice 1. mája je tridsaťsedem metrov, dĺžka v smere po Moyzesovej ulici dvadsať metrov. V suteréne boli projektované pivnice, kotolňa, technické sklady a sklady nábytku, ktorý sa mal predávať v obchodných miestnostiach v časti prvého podlažia. Tu bol projektovaný aj prejazd áut do dvora a do podzemných garáží. Na prvom podlaží v ľavej časti od ulice 1. mája bol projektovaný byt, podobne až do piateho podlažia. Byt pre zamestnancov tvorili dve izby, kuchyňa a príslušenstvo, pričom na prvom a druhom podlaží bola i terasa. Na všetkých podlažiach, okrem šiesteho, boli kancelárie, zasadačky, sklady, archívy a podobne. Na šiestom podlaží bol projektovaný priestor pre hostí – jedáleň, kuchyňa, klubovňa, práčovňa so sušiarňou, tri hosťovské izby s príslušenstvom a terasa. Výťah v strede budovy chodil od prvého podlažia.“

Foto: WWW zilina-gallery.sk / fotografia zachytáva budovu dňa 19. mája 2007

Podľa Štanského a Nováka v päťdesiatych rokoch sídlil v budove aj Okresný národný výbor v Žiline.

„Bol orgánom štátnej správy pre okres, stavebným úradom a mal mnohé ďalšie právomoci. V rokoch 1960 až 1962 sa presťahovala z Prahy do Žiliny Vysoká škola dopravná a od septembra 1960 získala okrem iných i túto budovu. Umiestnila v nej svoj rektorát, dekanáty fakúlt, katedry a ústavy. V priestoroch bývalých obchodných miestností na prvom podlaží sa vybudovala dopravná sála Katedry železničnej dopravy a prepravy s modelovým koľajiskom vo veľkosti H0 a modelmi vlakov nemeckej firmy PIKO,“ priblížili historici a ďalej sa pre TIK mesta Žilina rozrozprávali:

„Po dostavbe nových priestorov vysokej školy na Veľkom diele v marci 2005 sa tam vtedy už Žilinská univerzita v Žiline presťahovala a budovu na Moyzesovej ulici predala v roku 2006 Krajskej prokuratúre v Žiline. Tá dočasne prenajala tieto priestory Okresnému súdu v Žiline, ktorý si v tom čase rekonštruoval svoju budovu na Hviezdoslavovej ulici. V súčasnosti sídli v budove Krajská prokuratúra v Žiline.“

Foto: WWW solar-integra.sk

Foto: WWW solar-integra.sk

Foto: WWW solar-integra.sk

O autorovi projektu, Milanovi Maximiliánovi Scheerovi, rodákovi z Považskej Bystrice, vieme, že bol absolventom nemeckej techniky v Brne.

„Po jej ukončení pracoval v Žiline, ale svojimi projektmi presiahol hranice žilinského regiónu a progresívnymi myšlienkami, ktoré si priniesol zo svojich štúdií, intenzívne ovplyvňoval domácu architektonickú scénu. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline. V Žiline po ňom zostali uskutočnené projekty takých významných budov, ako sú napríklad Finančný palác, obytná kolónia Svojdomov, obchodný dom Hustý, Štátna ľudová škola na Závaží, Saleziánsky ústav, obchodíky na Farských schodoch, kníhtlačiareň na Hviezdoslavovej ulici a množstvo rodinných domov a účelových budov projektovaných v rokoch 1926 až 1951,“ uzavreli pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina, historici Peter Štanský a Milan Novák.

Foto: WWW zilina-gallery.sk

Foto: WWW zilina-gallery.sk

Foto: WWW zilina-gallery.sk