Pod vznik Chaty pod Suchým, ktorú pozná hádam každý, kto má prechodenú Malú Fatru, sa podpísal ten istý človek ako pod chatu vybudovanú na opačnej strane hrebeňa - pod Chlebom. Hovoríme o Mikulášovi Mlynárčikovi, ktorý bol nielen predsedom Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Žiline, ale podieľal sa aj na vzniku Horskej služby v Malej Fatre. Práve na jeho podnet, ešte ako člena spomínaného turistického klubu, sa v roku 1937 rozhodlo, že v Krivánskej Malej Fatre bude vybudovaná ďalšia turistická chata, a to na poľane medzi Plešelom a Suchým.

Moderná chata

„Pre turistov vystupujúcich na hrebeň Malej Fatry od Strečna to bola vítaná informácia. Chatu v nadmorskej výške 1070 m n. m. začali stavať v roku 1938 (vtedy už poskytovala aj ubytovacie služby), ale oficiálne ju dokončili prostredníctvom nového spolku KSTL až v roku 1942. Na stavbu pôvodnej chaty sa vynášal materiál zo Starohradskej doliny. Prvým správcom bol B. Tichánek s manželkou,“ uvádza sa v knižnej publikácii Útulne a chaty v Malej Fatre.

Podľa autora článku s názvom Chata pod Suchým uverejnenom na portáli pomehore.sk sa stavba chaty natiahla na 5 rokov a úplne dokončená bola až v roku 1943. Nová chata mala dve poschodia s podkrovím, postavená bola na vtedajšiu dobu vo veľmi modernom štýle. Izby boli vkusne zariadené a spolu s nocľahárňou ponúkala až 80 lôžok. Súčasťou objektu bola aj lyžiareň, jedáleň a kuchynka, kde si turisti mohli pripraviť jedlo. Chata bola osvetlená generátorom, nechýbal vodovod či byt pre nájomníka.

„Okrem 100-tisíc korún od štátu prispelo na stavbu i mesto Žilina sumou 50-tisíc slovenských korún, a preto chata dostala názov Žilinská chata. Chata bola trojpodlažným zrubom na kamennej podmurovke. Na prízemí postavili jedáleň pre 140 osôb s klubovňou,“ uvádzajú autori knihy Útulne a chaty v Malej Fatre (A. Bendík, Ľ. Bernát, M. Herchl a L. Khandl).

Čerstvé pečivo a mlieko

Ubytovacie služby novej horskej chaty spočiatku využívali najmä členovia turistického klubu, ale postupne si k nej našli cestu aj bežní turisti, ktorí si tento čarovný objekt natoľko zamilovali, že sa tu vracali na dovolenkové pobyty. V chate sa okrem kuchyne nachádzala pekárska pec, čiže o čerstvé pečivo nebola núdza. Pri chate chovali tiež kravy, preto čerstvé mlieko či lahodné mliečne výrobky nemohli chýbať v dennej ponuke.

S novootvorenou chatou mal klub turistov veľké plány, chceli tu vybudovať zjazdovku. Avšak objekt čoskoro postihol rovnaký osud ako ďalšie chaty v Malej Fatre. 31. októbra 1944 bola chata vypálená okupačnými vojskami. Našťastie žilinskí členovia KSTL boli aj v tomto prípade rozhodnutí chatu obnoviť. Tu opäť zohral dôležitú úlohu Mikuláš Mlynarčík, v tom čase už predseda spomínaného klubu. Ten plánoval začať s výstavbou novej chaty už v roku 1946. Avšak nájsť človeka, ktorý by sa chopil tejto náročnej úlohy, bolo ťažšie, ako predpokladal. Nakoniec sa stavby ujal Gejza Burčík, v poradí ďalší chatár Chaty pod Suchým.

„Plán novej chaty vypracoval žilinský architekt Ferdinand Čapka (rovnako ako aj Chatu pod Chlebom po jej vypálení v roku 1944, pozn. redakcie), a preto sa podobala na pôvodnú chatu. Sedlová strecha však už bola symetrická, a tak chýbali čelné okná tretieho, podkrovného podlažia. Stavebné náklady boli odhadované na 1,20 mil. Kčs. Na obnovu chaty napokon štát vyčlenil finančné prostriedky v hodnote 1,35 mil. Kčs,“ uvádza sa v publikácii o horských chatách v Malej Fatre.

Výstavba novej chaty

Ako prvá bola postavená hospodárska budova, neskôr sa začalo s výstavbou samotnej chaty. Vyniesť stavebný materiál až hore pod Suchý bolo veľmi obťažné. Zo Strečna sa materiál dovážal na vozoch pod Starý hrad a odtiaľ ho ľudia alebo mulice vynášali hore. Chatu začali stavať na jar 1948 a úplne dokončená bola o rok neskôr.

„Počas stavby chaty vystavali provizórny útulok pre robotníkov, núdzovo tam prespávali aj turisti. Na chate sa chovali kravy, takže bola zásobovaná sladkým aj kyslým mliekom, smotanou, tvarohom, syrom a inými mliečnymi výrobkami. Podľa toho ju v tom čase volali Mliečna chata,“ píšu autori knihy.

Na začiatku 50-tych rokov bola chata znárodnená a často menila majiteľa. Vtedajší chatár Gejza Burčík prišiel s návrhom, aby sa pri chate vybudoval bazén, ako však vieme, tento nápad sa zrealizovať nepodarilo. V 60-tych rokoch vlastnil chatu podnik Stredoslovenské hotely Ružomberok, ktorý tu poskytoval ubytovanie celý rok okrem októbra a novembra. Chata mala v tom čase (1964) 66 postelí v niekoľkých izbách a spoločných nocľahárňach.

Za chatára Tona Ďuriníka sa pri chate vybudoval lyžiarsky vlek EPV 350, urobilo sa ústredné kúrenie, rezervoár na vodu, vchodová prístavba k chate, vymenila sa krytina strechy, dlažba, postele, vybudovali sa nové sociálne zariadenia... „Návštevníkom chaty sa poskytovala teplá i studená strava počas celého dňa. Budova dodnes neprešla výraznejšími prestavbami a poskytuje aj v súčasnosti celoročné ubytovanie,“ uvádza sa v závere textu o Chate pod Suchým v knižnej publikácii Útulne a chaty v Malej Fatre.

Staronový chatár

Chata má od júna staronového chatára – Drahoša Štěpanovského, ktorý istú dobu chatárčil na Chate pod Suchým aj na Chate pod Chlebom. „Nebolo jednoduché starať sa o dve chaty, ale bola to krásna práca, ktorá ma neskutočne napĺňala“ hovorí.

Z Chaty pod Suchým odišiel v auguste v roku 2021. Ich cesty sa však nadlho nerozišli. Po skončení nájomnej zmluvy s prechádzajúcim nájomcom sa mu podarilo uspieť vo výberovom konaní a od 1. júna, ako sám hovorí, je späť na svojej milovanej chate. Aké sú jeho plány a vízie?

„Kolorit a ducha pravej horskej chaty určite chceme zachovať. Samozrejme, chata si zaslúži modernizáciu, ktorú postupne s majiteľmi chaty (TJ Lokomotíva Žilina, pozn. redakcie) plánujeme – okolie chaty, kuchyňa, interiér chaty... Taktiež chceme postupne prejsť na solárnu energiu, aby sme elektriku nemuseli vyrábať pomocou generátora. Všetky úpravy a prestavby ale chceme urobiť veľmi citlivo, aby sa nestratilo jej čaro. Všetko samozrejme záleží na financiách, ale verím, že väčšinu svojich cieľov dosiahneme,“ vysvetľuje Drahoš Štěpanovský.

Chata pod Suchým získala na popularite najmä za posledné desaťročie. Aj vďaka vynikajúcej kuchyne, ktorá sem pravidelne privádza rekreantov na víkendové obedy. Pridanou hodnotou je aj križovatka turistických chodníkov.

„Poloha chaty zaručuje veľké množstvo turistov, ktorí tu buď začínajú, alebo končia hrebeňovku. V súčasnej dobe je turistika veľmi obľúbená, Malá Fatra je nádherná a verím, že naša chata bude oázou pre všetkých, ktorí chcú spoznať jej krásy,“ dodáva staronový chatár.

Info k ubytovaniu:

• chata ponúka ubytovanie v 4, 8 a 12- posteľových izbách
• každá izba má vlastné umývadlo a jednoduché zariadenie
• k dispozícii je aj nocľaháreň s matracmi pre 2 x12 osôb (potrebný je vlastný spací vak)
• rezerváciu ubytovania je možné urobiť na tomto linku

Prístupové trasy k chate:

• po červenej značke z Nezbudskej Lúčky okolo Starého hradu
• po zelenej značke z Varína cez Javorinu
• z doliny Kúr (Krasňany) cez sedlo Brestov po žltej značke
• po modrej značke z lokality Podhradské pri Starom hrade

ZDROJ

• Útulne a chaty Malá Fatra, rok vydania 2019
• https://www.pomehore.sk/chata-pod-suchym/
• FB Chata pod Suchým Official