„Humana ako taká existuje v Martine od roku 2003, na budúci rok budeme oslavovať dvadsať rokov existencie. Postupne ako sa Humana rozširovala, zväčšovala sa aj kapacita triedenia oblečenia, rozširovali sme aj predajne, preto naša pôvodná adresa na Sučianskej už absolútne nevyhovovala našim podmienkam. Jednak tam nebolo ani denné svetlo, ktoré by zamestnancom dopomohlo k lepším pracovným podmienkam, a keďže hlavným cieľom Humany je recyklovať, použiť znova to, čo sa použiť dá, tak namiesto toho, aby sme niekde na lúke postavili novú budovu, tak sme sa rozhodli ísť cestou presťahovania sa do zrekonštruovanej staršej budovy. Areál Závodov ťažkého strojárstva má v Martine siahodlhú históriu, obklopuje nás mnoho firiem, ktoré tu sídlia už niekoľko desiatok rokov, ale sú tu aj také, ktoré sa rovnako ako my presťahovali do zrekonštruovaných hál,“ rozhovorila sa o nových priestoroch sídla triediaceho centra spoločnosti Humana People to People Slovakia, finančná manažérka Jana Kavalierová. Triediace centrum spoločnosti sídli v bývalej Traktorárni, avšak s novým popisom North Gate T10 na adrese Československej armády 3 v Martine.

Podľa slov Kavalierovej, začala spoločnosť pripravovať a zariaďovať všetky potrebné veci na presun do nových priestorov už v roku 2017. „Akonáhle sme vyriešili so žilinským developerom všetky potrebné veci, tak na konci roka 2019 sme sa presťahovali. Vôbec to nebola sranda. Tým, že vlastníme aj nejakú mechanizáciu, napríklad na oblečenie, ktoré sa vyváža do Afriky, ktoré má predpísané balenie v balíkoch, tak naň máme špeciálny lis, ktorý sa musel zapustiť do zeme. Jednu dobu sme tu mali vyhĺbené dva obrovské bazény počas prebiehajúcej rekonštrukcie, kedy sa nám do priestorov vyvalilo obrovské množstvo podzemnej vody, ale chvalabohu, aj napriek takýmto dobrotkám sa nám podarilo úspešne presťahovať. Investícia z našej strany bola rovnako značná, investovali sme takmer sedemstotisíc eur do techniky a prispôsobenia haly pre naše podmienky. Najviac sa tomu tešia zamestnanci, ktorí sú veľmi vďační, keďže priestory sú modernejšie šatne sú úplne na inej úrovni a rovnako sa im aj omnoho lepšie pracuje za denného svetla ako na predchádzajúcej adrese,“ uviedla v našom rozhovore Kavalierová a dodala, že do budúcnosti rátajú s možnosťou päťdesiatpercentného navýšenia svojej kapacity a zakúpením automatizácie, mechanizácie na triedenie oblečenia, ktoré je vo svete už zabehnuté.

Na našu otázku, ako prebiehalo fyzické sťahovanie oblečenia do nových priestorov, nám finančná manažérka spoločnosti Humana odpovedala takto: „Táto logistická časť bola trochu komplikovanejšia, pretože nemalo pre nás význam okamžite presťahovať všetko do nových priestorov. Na nejaký čas sme si ešte prenajímali aj pôvodný sklad, odkiaľ sme vyskladňovali staré skladové zásoby. Nový tovar, nazývaný originál, ktorý nakupujeme a v triediacom centre sa vytrieďuje, sme navážali už sem do nových priestorov a vytriedený tovar sa už vyvážal odtiaľto. Aby ste si to predstavili, to sú milióny kíl a tisícky ton, ktoré sa tu premelú. Denne sa v našom triediacom centre vytriedi okolo tridsať ton tovaru, stopäťdesiat ton vytriedeného šatstva týždenne, takže to sú naozaj obrovské objemy,“ opísala Kavalierová triedenie šatstva v nových priestoroch spoločnosti, pričom dodala, že za minulý rok sa ich triediacemu centru podarilo vytriediť 6 800 ton tovaru.

V martinskom triediacom centre spoločnosti Humana sídli aj administratívne oddelenie, ktoré je spoločné pre všetkých dvadsaťšesť predajní na Slovensku a pre dve predajne v Čechách. „Na administratívnom oddelení nás pracuje deväť a samotné triediace centrum zamestnáva dokopy približne sto zamestnancov. Pomerovo je to osemdesiat percent ku dvadsiatim, pričom u nás pracuje viac žien. Pri samotnom procese triedenia sú zamestnané väčšinou ženy, pretože majú väčší cit pre módu, lepší farbocit. Máme napríklad aj samostatné oddelenie, ktoré sa volá trend alebo vintage kúsky, ktorých samostatnú predajňu na Slovensku síce nemáme, ale tieto veci dodávame pre Švédsko, Rakúsko, sem-tam Taliansko. Vintage predajne vedia mimoriadny kus, ktorý by u nás bežný človek zahodil, predať za dvesto až päťsto eur. Aktuálne sú to kúsky hlavne z osemdesiatych rokov, ktoré sa už postupne približujú ku deväťdesiatym. Na túto špecifikáciu musia byť zamestnanci už vytrénovaní a nemôže ju robiť hocikto. Takže v konečnom dôsledku, triedenie zastrešujú ženy a obsluhu, ako je privážanie vriec, odvážanie vytriedených vriec, váženie vriec na váhe, pohybovanie sa na vysokozdvižných vozíkoch v sklade, zabezpečujú muži,“ ozrejmila Kavalierová, ktorú s dodatočnými informáciami o dennej náplni práce zamestnancov doplnila špecialistka riadenia ľudských zdrojov spoločnosti Humana, Juliana Krivušová: „Triedenie šatstva je náročné sústredenie sa, ale aj na fyzickú kondíciu zamestnancov, predsa len naše kolegyne vytriedia takmer jednu tonu denne, čo je taká štandardná denná norma, prenesú ju rukami a pretriedia,“ uviedla Krivušová.

Myšlienka recyklovania oblečenia vznikla podľa Kavalierovej v Dánsku ešte pred päťdesiatimi rokmi. „Vzniklo to v súvislosti so snahou mladej generácie sedemdesiatych rokov nájsť určité finančné prostriedky na boj proti apartheidu v Juhoafrickej republike. Nevedeli ako pomôcť, tak chodili od domu do domu, a pýtali staré oblečenie. V tom čase mali napríklad aj zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov najväčší blší trh na svete v tej dobe. Takto mladá generácia zháňala peňažné prostriedky a potom skupina ľudí navštívila Juhoafrickú republiku a pomáhala miestnym obyvateľom,“ priblížila finančná manažérka spoločnosti Humana a ďalej o vzniku myšlienky recyklovania šatstva pokračovala: „Celá myšlienka sa rozvinula z Dánska najskôr do Škandinávie a neskôr do okolitých krajín. Zbieranie šatstva je v západných alebo bohatších krajinách veľmi, veľmi rozšírené, na čo odkazujú aj desaťtisíce rozmiestnených kontajnerov na šatstvo po týchto krajinách. My na Slovensku, čo nie sme krajina, ktorá je primárne zameraná na zber oblečenia, aj keď občianske združenie Humana má niekoľko kontajnerov rozmiestnených po Slovensku. Naša Humana vyzbierané šatstvo nakupuje, pretože niekto musí zaplatiť pracovníkov, niekto musí zaplatiť šoférov, priestory, v ktorých sa šatstvo skladuje, dopravu ku nám na Slovensko, a tu u nás v triediacom centre sa šatstvo potom vytriedi. Humana People to People Slovakia nakupuje najmä zo Škandinávskych krajín, z Talianka, Nemecka, Rakúska, to sú takí naši najhlavnejší dodávatelia v rámci našej organizácie.“

Akonáhle šatstvo zo zahraničia dorazí do martinského triediaceho centra, prejde už druhou dezinfekciou, pretože prvú vykoná ich dodávateľ. „Potom sa oblečenie presúva priamo do výrobnej časti, aj keď to nie je výroba ako taká, ale voláme to produkcia. Následne každá triedička dostane vrece s originálom a začína vytrieďovať. Pracovníci vytrieďujú dovezené šatstvo až do dvadsiatich ôsmich kategórií, ktoré prebieha v dvoch fázach. Prvou je hlavné triedenie, v ktorom dochádza k oddeľovaniu kúskov, ktoré sú ešte predajné v rámci obchodov nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európy, a druhou je šatstvo, ktoré je určené už len na recykláciu. Bavlnu, kožu, perie, rifľovinu, ktorá sa dá využiť ešte ako izolačný materiál. Takto vytriedené oblečenie, ktoré je ešte predajné, postupuje do druhej fázy triedenia, ktorú voláme aj fine sorting - konečné triedenie, v ktorom vytriedené veci postupujú do jednotlivých špecifických kategórií. Ide nám najmä o to, aby sme z každého produktu v rámci recyklácie vedeli získať maximum,“ doplnila Kavalierová a v našom rozhovore ďalej uviedla, že spoločnosť má dokonca odberateľa v Mongolsku, ktorý sa zameriava výlučne na odber vytriedených samostatných kusov topánok. Odberateľ ich následne, podľa jej slov, ďalej vytrieďuje a miestni obyvatelia ich vedia stále využiť. Krivušová doplnila, že podobný príklad je aj v Indii, kde odberatelia nakupujú iba jedinú topánku pre obyvateľov, ktorí pre vojnové konflikty a rozmiestnené míny po krajine, prišli o dolnú končatinu.

Našu redakciu zaujímalo, ako sa šatstvo, ktoré obyvatelia donesú do kontajnerov umiestnených v ich mestách a obciach, dostane do martinského triediaceho centra. „Toto šatstvo sa ku nám nikdy nedostane. Zbierka, ktorá sa prostredníctvom kontajnerov na šatstvo organizuje na Slovensku, kvalitatívne nedosahuje úroveň oblečenia alebo tovaru, ktorý dovážame zo zahraničia a iných krajín. V konečnom dôsledku toto šatstvo nie je pre náš trh zaujímavé. Kontajnery, ktoré sú rozmiestnené po mestách a obciach nepatria nám, spoločnosti Humana People to People Slovakia, s. r. o., ale občianskemu združeniu s rovnakým názvom so sídlom v Bratislave, odkiaľ sa o všetky tieto kontajnery starajú. Viem, že silný odbyt predstavujú odberatelia z Maďarska, kde sa rovnako následne ďalej triedi,“ upresnila Kavalierová, ktorú doplnila Krivušová s mnohokrát opakujúcou sa zámenou ich spoločnosti s bratislavským občianskym združením: „Je to veľmi dôležité spomenúť, pretože častokrát sa nám stáva, že si to ľudia pletú a myslia si, že práve v obchodoch na Slovensku nájdu oblečenie z týchto kontajnerov,“ zdôraznila Krivušová. Na porovnanie ďalej uviedli, že obyvatelia priľahlého Rakúska sú s kvalitou svojho šatstva spokojní a vyhľadávajú iba tovar vyzbieraný v rámci ich štátu: „Rakúšania vyslovene chcú ich tovar. Vedia, že to je kvalitný tovar, je to to, na čo sú zvyknutí. V Rakúsku existuje aj špecifická triediaca kategória, a tou sú ich tradičné tirolské kroje, ktoré sa, naozaj, dajú predávať iba v Rakúsku,“ dodala s úsmevom Kavalierová.

Spoločnosť Humana People to People Slovakia sa podľa slov Kavalierovej snaží každým rokom viac a viac expandovať, s čím súvisí aj otvorenie nových prevádzok. „Každý rok sa snažíme otvoriť aspoň dve alebo tri predajne, veľmi sa tešíme, že za posledné dva covidové roky sme nemuseli žiadnu z našich predajní zatvoriť a všetky sme udržali. Dokonca sa nám podarilo v roku 2020, už cez covid, otvoriť dve nové predajne na Slovensku aj v Čechách. V júni tohto roku otvárame novú predajňu v Trnave, vo veľmi peknej historickej budove na hlavnej triede a takisto rozmýšľame o otvorení ďalšej prevádzky na severe Slovenska, pravdepodobne v Trstenej,“ priblížila Kavalierová a dodala, že otvorenie nových prevádzok ide ruka v ruke aj s rozširovaním výroby: „Každá predajňa má určitú spotrebu tovaru, takže musíme v nadväznosti na to aj prijímať nových ľudí a rozširovať výrobu aj priamo tu na triediacom centre. Počítame s tým, že do konca roka prijmeme ďalších pravdepodobne tridsať ľudí.“

Náborovej špecialistky spoločnosti Humana People to People Slovakia, Krivušovej, sme sa opýtali, aké sú základné podmienky prijatia zamestnanca do martinského triediaceho centra. „Je to v prvom rade chuť pracovať. Ak hovoríme o žene triedičke, aj keď sa už stalo, že sme mali zamestnaného aj veľmi šikovného muža na triedenie oblečenia, mala by mať zmysel pre módu. Ženy, ktoré chcú pracovať v našom triediacom centre, by mali mať už nejaký základ, čo sa týka rozoznávania materiálov, výhodou je ak vedia, aký je rozdiel medzi kožou a koženkou, bavlnou a syntetikou. Potrebujú vedieť pracovať rýchlo a mať krátky rozhodovací proces, ale to je už na trénerkách, aby ich všetko dobre naučili. V prípade, že chceme niekoho prijať na konečné triedenie, tak už o nich hovoríme, že to sú ženy – špecialistky. To sú dievčatá, ktoré sledujú módu, čo sa práve teraz nosí, vedia rozoznať značky podľa cenovej kategórie, podľa kvality na základe defektov, ktoré sú na oblečení. Oblečenie ďalej roztrieďujú do kategórii A, B alebo C a na základe toho, to my následne predávame v našich predajniach počas päťtýždňového cyklu. Samotná práca je veľmi zaujímavá, prirovnávame každé vrece ku Kinder Suprise, pretože neviete, aký kúsok oblečenia odtiaľ vytiahnete a veľa ráz sa stane, že natrafíte na naozaj veľmi pekné kúsky, ktoré vám prejdú rukami,“ priblížila Krivušová a pre našu redakciu ďalej uviedla, že pracovníčky martinského triediaceho centra minulý rok narazili na nové topánky značky Prada, ktorých hodnota presahovala deväťsto eur, ale zákazníčky si ich vedeli v predajni zaobstarať za oveľa zaujímavejšiu cenu, a to tridsať eur. Kavalierová doplnila aj svoj zážitok s nájdeným výnimočným kúskom z Rumunska: „Neviem, či sa niekto s niekým pohádal alebo čo dotyčného viedlo k tomu, aby vyhodil nový kožuch zo strieborného vlka v hodnote stotisíc eur, ale v tej chvíli mi spadla sánka. Častokrát sa nám stáva, že nájdeme úplne nové kusy oblečenia, ktoré, podľa mňa, zahraničné nákupné maniačky nakúpili po výpredajoch a nestíhajú to za sezónu vynosiť, tak to darujú práve do týchto kontajnerov na šatstvo,“ dodala finančná manažérka spoločnosti Humana People to People Slovakia.

Spoločnosť, po zaobstaraní finančných prostriedkov na pokrytie bežného chodu triediaceho centra a všetkých predajní na Slovensku a v Čechách, ďalej finančne participuje na svojich projektoch v rozvojových krajinách. „Ročne máme dosah na dvanásť miliónov ľudí, ktorým ako spoločnosť pomáhame. Sú to rôzne projekty na podporu vzdelávania, máme postavených desiatky škôl a univerzít, v ktorých vychovávame učiteľov pre tie najchudobnejšie oblasti, kde sa napríklad pre vodu chodí denne desať kilometrov. Je to hlavne o tom, pomôcť a podporiť tých najzraniteľnejších a tých najchudobnejších. Krásne projekty máme aj v rámci poľnohospodárstva, kde rovnako funguje myšlienka podporovania lokálnych farmárov, ktorí vedia uživiť tie svoje konkrétne lokality. Učíme ich, akým najlepším spôsobom pestovať plodiny, hlavne v zmysle prispôsobenia sa klimatickým zmenám v daných oblastiach. Ďalšími našimi projektmi sú projekty zamerané na oblasť zdravia, do ktorých sa Humana zapája ako jeden z najväčších bojovníkov proti TBC, maláriou v afrických krajinách a HIV,“ priblížili Kavalierová s Krivušovou, pričom program boja proti HIV a AIDS vytvorila Humana People to People v roku 1999 a prvýkrát ho zaviedla v Zimbabwe o rok neskôr. V súčasnosti, o mnoho rokov neskôr, program už zaviedla v desiatich krajinách a dostal sa tak ku viac ako desiatim miliónom ľuďom na individuálnej úrovni prostredníctvom viac ako piatim tisícom terénnych pracovníkov programu.

Foto: Humana People to People Slovakia

Foto: Humana People to People Slovakia

„Možno je takou zaujímavosťou pre našich zamestnancov, ktorí u nás pracujú viac ako dva roky a napíšu si motivačný list, že môžu byť vybratí a vycestovať za nejakým z našich projektov do zahraničia. Naposledy boli aj zamestnanci od nás z martinského triediaceho centra sa pozrieť priamo na tieto programy a naživo videli priamy dopad ich práce, aký to má zmysel. Takáto skúsenosť úplne zmení pohľad človeka na prácu aj na všetko, čo je za tým. Nie je to iba o tom, že človek si osem hodín odsedí v práci, niečo urobí a dostane za to zaplatené, ale je to práve o tom, že tam vidíte ten ďalekosiahlejší dosah a máte možnosť sa toho fyzicky dotknúť a vidieť to na vlastné oči. To je skúsenosť na nezaplatenie a pre nás aj srdcová záležitosť,“ uviedli finančná manažérka, Jana Kavalierová a náborová špecialistka, Juliana Krivušová zo spoločnosti Humana People to People Slovakia, s. r. o.

Foto: Humana People to People Slovakia

Foto: Humana People to People Slovakia

Pracovníci martinského triediaceho centra usporadúvajú a zapájajú sa aj do rôznych aktivít mimo ich hlavného zamerania. „Spolupracujeme napríklad aj s inými občianskymi združeniami, môžem spomenúť občianske združenie Rovnováha alebo Červený kríž, aktuálne podporujeme aj Martinské komunitné centrum a mnoho ďalších, s ktorými pravidelne spolupracujeme a vytvárame aj spoločné projekty. Jedným z nich je napríklad nový projekt s občianskym združením Rovnováha, v ktorom spoločne zbierame tričká, z ktorých následne spoločne ušijeme deky pre tínedžerov. Podporujeme občianske združenia, ktoré pomáhajú aj sociálne slabším rodinám, napríklad formou poukazov v určitých finančných hodnotách na nákup oblečenia v našich predajniach,“ opísala Krivušová aktivity martinského triediaceho centra, ktoré sú aj mimo ich hlavného zamerania. Kavalierová ju doplnila slovami: „Dlhodobo spolupracujeme aj s domovmi dôchodcov, ktorým dodávame vlnu. Babičky štrikujú napríklad pre nemocnice, novorodencov rôzne oblečenie alebo len štrikujú a háčkujú vo voľnom čase. Spolupracujeme aj s rôznymi útulkami, ktorým dodávame deky, hlavne pred zimným obdobím,“ uzavrela v našom rozhovore Kavalierová.