Autorka Zuzana Kuglerová vo svojej knihe Turkova stupaj oživuje povesť spätú so Súľovskými skalami a ich tajomnou dominantou - jaskyňou zvanou Šarkania diera. Príbeh nás zavedie do dávnych čias, kedy sa osudy mladého Sulla, potomka rímskeho legionára, prepletú so starým čarodejníkom, hrozivou príšerou a prichádzajúcimi Slovanmi. Napínavé rozprávanie plné odvahy, zrady a magickej sily slova odhaľuje nielen pôvod názvu Súľov, ale aj dôvod, prečo táto jaskyňa dodnes žije v miestnych legendách ako miesto, kde prebýva “duch predkov“.

Čarodejníkova jaskyňa (povesť zo Súľova)

Sullo zdedil jasne modré oči po matke a hladké, havranie vlasy po otcovi. S mečom sa naučil zaobchádzať skôr, než oslávil dvanáste narodeniny. Jedného večera ho navštívil čarodejník, žrec kmeňa, odetý v medvedej koži a s rohmi divého tura na hlave. Povedal mu: „Rozlúč sa so svojimi rodičmi. Staneš sa mojím žiakom.“

Sullov otec bez váhania prikázal žene, aby chlapcovi zbalila len to najnutnejšie, a šiel mu pripraviť koňa. Kým ho sedlal, ticho prehovoril: „Synček, tvoj pradedo nepochádzal z týchto lesov. Bol rímskym legionárom, ktorých rozprášili divé kmene Germánov. Mohol sa vrátiť nazad do Ríma, no on si nechcel kľaknúť pred porazeného cisára. Vybral si radšej samotársky život v lesoch. Tvoj domov je tu, no nezabudni, odkiaľ pochádzaš. Nauč sa od žreca, čo vie. Keď príde čas, vrátiš sa medzi ľudí.“

Trasa k Šarkanej diere v Súľovských skalách. Zdroj: zilinsky-kraj.sk/Milan a Evka Smetanovci

Mladý Sullo si otcove slová uložil hlboko do srdca a často na ne myslel, aj keď už kráčal po boku žreca k jeho drevenici. Od toho dňa sa od čarodejníka nepohol. Sprevádzal ho všade a učil sa od neho vnímať reč vtákov aj tiché znamenia lesnej zveri. Jediné miesto, kam mal vstup zakázaný, bola jaskyňa ukrytá pod mohutnou skalou.

Z jej vnútra sa neraz ozývali znepokojujúce zvuky - ťažké chrčanie, akoby sama zem prehovárala hlbokým, prastarým hlasom. Inokedy z nej doliehal zúfalý mekot oviec, akoby ich trhali draci a stŕhali im kožu zaživa. Sullo pociťoval silnú túžbu zistiť, čo sa v jaskyni skrýva. Opakovane žreca prosil, aby ho tam vzal, no ten len vážne krútil hlavou: „Spí tam duch našich predkov,“ povedal. „Prevtelil sa do obludy, čo má tri hadie hlavy a telo medveďa. Keď sa zobudí, bude chcieť živú obeť, človeka.“

Trasa k Šarkanej diere v Súľovských skalách. Zdroj: zilinsky-kraj.sk/Milan a Evka Smetanovci

Raz poslal žrec Sulla do lesa po bylinky. Chlapec sa zatúlal až k Veľkej rieke, kde zazrel prichádzajúci kmeň. Vpredu jazdilo sedem silných junákov na koňoch. Sullo ich oslovil a dozvedel sa, že sú to Slovania, hľadajúci nový domov. „U nás je miesta viac než dosť! Poďte a odpočiňte si. Ak sa vám bude páčiť, zostaňte,“ povedal. Pozval ich do osady a bežal oznámiť novinu žrecovi.

Ten však zareagoval zachmúrene: „Počul som zvuk ich nôh, keď prišli zaujať našu zem! Zobudím ducha našich predkov, aby nám pomohol bojovať proti nim!“ Sullo protestoval: „Veď prišli v mieri, ako priatelia!“ Žrec neodpovedal, len uvaril odvar z bylín a podal ho chlapcovi. „Daj si, posilní ťa, aby si spoznal, kde je pravda a kde lož.“ V nápoji však boli uspávacie byliny. Keď Sullo zaspal, čarodejník sa vybral k Slovanom, uniesol najkrajšie dievča a potichu ho odviedol preč.

Šarkania diera. Zdroj: medvedkudajlabku.sk

Na druhý deň ráno Sulla zobudilo sedem jazdcov, hľadajúcich sestru Lesanku: „Kdeže si podel našu sestru Lesanku? Hneď nám ju vráť, lebo sa s tebou stretneme v boji.“ Zistil, že ho žrec oklamal, a vybral sa s mečom do jaskyne čarodejníka. Žrec ho varoval, že Lesanka leží priamo pred ústami obludy, čakajúc na smrť. Sullo ju našiel zviazanú pri čiernej diere a oslobodil.

Z jaskyne sa však ozvalo hrôzostrašné zamrmlanie - namiesto trojhlavej obludy to bol obrovský medveď uväznený v diere, v ktorej narástol a stučnel tak, že z nej nevládal vyliezť. To z neho urobil čarodejník ducha mŕtvych predkov, jemu hádzal ako pokrm živé ovečky. Sullo sa s ním pustil do boja a zabil ho. Vonku na neho už čakalo sedem bratov, ktorí síce spútali čarodejníka, ale báli sa vstúpiť do jaskyne. „Duch našich predkov nebude trestať nevinných,“ vyhlásil Sullo pred čarodejníkom. „Slovania zostanú u nás a ja si vezmem Lesanku za ženu!“

Šarkania diera. Zdroj: medvedkudajlabku.sk

Bratia im ešte v ten deň usporiadali svadbu. Po obrade sa Lesanka spýtala manžela: „Ako sa volá osada, ktorá sa má stať mojím domovom?“ „Veruže neviem. Ešte nemá meno!“ priznal Sullo. „Tak jej ho dáme!“ vyhlásila Lesanka radostne. „Keďže tu žije Sullov rod, bude sa volať Sullov.“

Odvtedy nesie Súľov svoje meno. Názov dostal aj otvor v skale, kde kedysi prebývala čarodejníkova obluda. Časom ľudia zabudli, že to bol len obyčajný medveď, no tri hadie hlavy ostali v ich spomienkach. Preto začali miesto nazývať Šarkania diera, a tak sa volá dodnes.

Šarkania diera. Zdroj: medvedkudajlabku.sk

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653