Povesť spod pera Zuzany Kuglerovej o vernosti, šikovnosti a priateľstve, ktorá je hlboko spätá s históriou Žilinského kraja, nás presviedča, že niekedy najväčšie poklady nájdeme v tých najjednoduchších srdciach.

Koniar grófa Pongráca (povesť zo Starhradu)

Už je to veru dávno, keď sa nad hradbami varínskeho Starhradu prvý raz zatrepotali zástavy rodu Pongrácovcov. Mladý gróf, nový pán hradu, túžil svojej snúbenici darovať niečo výnimočné. Rozhodol sa preto vybudovať pod hradom v kúrii koniareň. Obstaral do nej vzácne kone - arabské plnokrvníky, čierne anglické vraníky i grošáky z Provensalska. Takéto skvosty si však vyžadovali starostlivú opateru. Gróf preto rozkázal vyhlásiť, že hľadá schopného koniara.

Z blízkych i vzdialenejších dedín sa schádzali mládenci, každý pripravený predviesť svoje umenie - či už v starostlivosti o kone, alebo v leštení konských kopýt. Pod hradom žila chudobná bylinkárka, vdova, ktorá vychovávala svojho jediného syna Mateja. Mal štrnásť rokov a mama ho od malička učila zbierať bylinky aj liečiť choré zvieratá. Práve tie si Matej obľúbil najviac - mal k nim bližšie než k samotným rastlinám. A tak sa rozhodol: nechá bylinkárstvo za sebou a vyskúša šťastie ako koniar.

Výhľad zo Starhradu. Zdroj: turisticky.sk

„Predstúpil pred mladého grófa šuhajček ako kvet s odvážnym úsmevom na perách a huncútstvom v očiach. Grófovi sa aj páčil, zdal sa mu však primladý na takú dôležitú úlohu. Koniarom sa stal kováč, čo možno vedel kovať koňom kopytá, nerozumel však konskej duši. Ľúto bolo Matejovi, že obišiel nasucho... No nedalo sa nič robiť. Musel sa vrátiť nazad k materi!“

Nový koniar sa medzitým pustil do svojej práce. Usilovne česal konskú srsť, až sa leskla ako hodváb. No chýbala mu jemnosť v rukách - hrebeňom tlačil príliš silno, čo kone trápilo. Po nociach nespokojne erdžali od bolesti. Aby ich umlčal, siahal po biči. Dva dni pred svadbou kúpil mladý gróf pre svoju snúbenicu krásneho bieleho koňa. Plánoval na ňom vyjsť v ústrety koču, ktorý mal priviezť budúcu grófku na hrad. Nariadil koniarovi, aby sa o Belka dobre postaral. No koniar márne zápasil s jeho hrivou - chcel mu ju zapliesť do vrkočov, ale kôň sa neustále vzpieral. Strácal trpezlivosť. Keď opäť siahol po biči, kôň sa zľakol, vytrhol sa z ohlávky a ušiel.

Výhľad zo Starhradu. Zdroj: turisticky.sk

„Nešťastný koniar vedel, že je zle, a radšej išiel zahlásiť zlú novinu mladému pánovi. Dostal pár rán bičom po chrbte, tým istým, ktorým častoval kone. Mladý gróf banoval za vzácnym bielym koňom! Vyhlásil, že ten, kto mu privedie Belka naspäť, dostane do daru kúriu. Kto by však hľadal splašeného koňa? Nik iný, iba Matej. Celú noc brúsil po horách, no Belka nie a nie nájsť.“

Unavený si nadránom sadol na prah matkinej chalupy. Vtedy sa mu zrazu zazdalo, akoby sa niečo pohlo v kroví za ním. Zvedavo sa zdvihol a opatrne podišiel bližšie. Neveril vlastným očiam - pred ním stál biely kôň grófa Pongráca. Ticho k nemu prehovoril a dal mu oblízať cukor zo svojej dlane. Matej si všimol, že zviera jemne kríva na jednu nohu. Hneď mu začal kontrolovať kopytá a pod jedným z nich našiel zapichnutý tŕň. Také poranenie by mohlo nechať väčšinu koní krívať do konca života - ale Matej vedel, čo robiť.

Rýchlo sa vrátil do chalupy a priniesol matkinu liečivú masť. Opatrne ňou natrel poranené kopyto a kôň sa upokojil. Potom mu prehodil cez hlavu ohlávku a pomaly ho odviedol pred bránu Starhradu.

Starhrad. Zdroj: turisticky.sk

„Keď mladý pán zbadal Mateja, vedúceho koňa, srdce mu poskočilo od radosti. Pekne sa poďakoval a povedal: „Odteraz je kúria tvoja. K tomu si želaj, čo len chceš.“ „Netúžim po ničom inom,“ odpovedal mu Matej, „iba sa starať o tvoje kone.“ „Bude z teba dobrý koniar,“ súhlasil s jeho prosbou mladý pán, „nech sa stane, ako chceš.“

O dva dni priviedol mladý gróf na Starhrad svoju nevestu. Ako svadobný dar jej venoval bieleho koňa - takého rýchleho, že by predbehol aj najčulejšieho jeleňa v lese. Nikdy jej však nepovedal, že kôň kedysi kríval. Čo jej neprezradil, to si však uchoval vo svojom srdci - a práve preto čoraz častejšie chodil do kúrie za Matejom, v ktorom nenašiel len výnimočného koniara, ale aj oddaného priateľa.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653