Prokurátor generálnej prokuratúry Peter Mihál odôvodnil protest tým, že ide o pomenovanie po predstaviteľovi režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii.

Poslanci dolnokubínskeho mestského zastupiteľstva sa s tým nestotožnili a protest neprijali.

A tak sa, pravdepodobne, prokurátor obráti na súd. Rovnako, ako tomu bolo vo Varíne. Tam už ulicu Jozefa Tisu nenájdete. Kauza teraz pokračuje v Dolnom Kubíne.

„Sme pobúrení snahou prokuratúry zrušiť pomenovanie námestia v Dolnom Kubíne po biskupovi Jánovi Vojtaššákovi,“ napísal Janckulík na sociálnej sieti.

Podľa jeho slov totiž Vojtaššák nebol ani politik, ani reprezentant režimu, ktorý v rokoch 1939 -1945 predstavoval Slovenský štát, na základe čoho by mohol prokurátor Mihál oprieť svoje pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne z roku 1997, ktorým bolo námestie pomenované.

Biskup Ján Vojtaššák, podľa Janckulíka, celý svoj život zasvätil nielen obrode cirkvi v Spišskej diecéze a na Slovensku, ale najmä starostlivosti o núdznych, chorých, ponižovaných a o siroty. Pre mnohé svoje činnosti sa dostal do konfliktu s vtedajšou komunistickou mocou, ktorá ho väznila a mučila.

„KDH považuje argumenty prokurátora za neprípustné, nepravdivé a znevažujúce život, prácu a obetu jednej z najvýraznejších postáv Cirkvi na Slovensku,“ uzavrel Janckulík.

Názor KDH však vyvracia wikipedia. Podľa historikov, ktorých cituje, totiž Vojtaššák počas druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1940 – 1945 ako podpredseda Štátnej rady, ktorá fungovala ako horná komora vtedajšieho parlamentu. To znamená, že bol aktívnym predstaviteľom fašistického režimu vojnového Slovenského štátu.

Delegovala ho tam Hlinkova Slovenská ľudová strana, aby tam oficiálne reprezentoval katolícku cirkev.

„Za vojny udával, arizoval židovský majetok a už vatikánske archívy tej doby ho označujú za šovinistu kvôli arizácii baldovských kupeľov. Kúpele patrili pánovi Fídovi, ktorý bol Žid a mal dlh voči banke, ktorý vznikol kúpou kúpeľov. Banka chcela vyhlásiť exekúciu, ale spišská diecézna kapitula ju od banky odkúpila a stala sa vlastníkom kúpeľov. Po vojne sa pán Fríd neúspešne snažil dostať späť k ich vlastníctvu,“ uvádza wikipedia.

Jeho postoj k Židom v Štátnej rade je ďalej zdokumentovaný v diplomatickej korešpondencii medzi Giuseppem Burziom (vatikánsky chargé d'affaires v Bratislave) a kardinálom Luigim Maglionom (vtedajší štátny sekretár Vatikánu).

V jednom z listov do Vatikánu Giuseppe Burzio píše: „...Informovali ma, že na zasadaní, kde sa prediskutovala deportácia Židov, monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, obmedziac sa na nepodstatné námietky. Potom, v rozhovore s iným biskupom naznačil, že podľa jeho mienky by bolo lepšie, keby sa cirkevná vrchnosť nemiešala do tejto otázky, aby nekládla prekážky vláde a prezidentovi republiky, že Židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska, že i tak sa veci budú vyvíjať svojím smerom ... a tak ďalej." Odcitovala wikipedia.