Na hrad Súľov vedie niekoľko trás. My vás vezmeme možno po tej najopozeranejšej, ale podľa nás veľmi dobrodružnej. Aby sme si miestnu prírodu užili naplno, naspäť sa nebudeme vracať po tej istej trase, ale výlet si zokruhujeme. Celkovo prejdeme približne päť kilometrov a zvládneme to za necelé dve hodiny. Hor sa na Súľov!

Orlie hniezdo

Najprv si však trochu priblížme cieľ dnešného výletu. Ako sme už v úvode spomínali, hrad Súľov je označovaný za najťažšie prístupný hrad na Považí. Na rozdiel od iných hradných pevností nebol vystavaný na skalnom brale, ale bol do skalnému masívu „zapracovaný“. Vďaka tejto maskovacej metóde dokonale splynul s prostredím Súľovských skál a kvôli veľkým prevýšeniam bol pre nepriateľa takpovediac nedobytný.

Súľov leží vo výške 660 m n. m. a jeho pôvod siaha do 13. storočia, kedy na tomto mieste stál hrádok Roháč, ktorý slúžil na pozorovanie a stráženie okolia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1470. Vo svojej listine písal o ňom uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý dovolil Eliášovi Súľovskému, aby miestny hrádok či pevnôstku posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu.

Výstavba hradu v takom exponovanom teréne bola mimoriadne náročná a nebezpečná. Je obdivuhodné, ako si naši predkovia dokázali poradiť v tak ťažkých podmienkach bez technických vymožeností. Výstavbu pevnosti čo najviac prispôsobili danému prostrediu a hradné múry zapracovali do skál vytesaním. Súľov je dodnes označovaný za najneprístupnejší hrad na Považí a pre svoju polohu, ktorá pripomína orlie hniezdo, sa považuje za cennú a zaujímavú technickú pamiatku.

Po zelenej

K hradu prichádzame od Bytče a parkujeme na parkovisku hradu Súľov (nachádza sa napravo od cesty), ktoré je situované medzi obcami Jasenové a Súľov-Hradná. Pozor, za státie nezabudnite zaplatiť, parkovanie je spoplatnené (5 eur na deň/ osobné auto). Z tohto bodu vedú na hrad dve trasy. Po zelenej značke je výstup intenzívny a fyzicky náročnejší. Ak idete s malými deťmi, odporúčame zvoliť chodník po žltej značke, kde je stúpanie miernejšie.

My sa vydávame po zelenej značke, kde sa chodník hneď od začiatku vinie prudko nahor, v niektorých úsekoch po skalnatom teréne. Prechádzame cez hustý listnatý les, kocháme sa okolitou prírodou. Po približne 20 minútach chôdze, keď sa pomaly a isto blížime na vrcholec zdolávaného kopca, sa začínajú pred nami ukazovať prvé skalné bralá Súľovských skál. Masívne skalné útvary nás nenechávajú chladnými a híkame od úžasu.

Miestny úkaz

Vedeli ste, že Súľovské skaly sa považujú za jedno z najznámejších skalných miest na Slovensku a sú vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu? Ich pôvod siaha do treťohôr a pravdepodobne vznikali v dynamickom prostredí, priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., často s bizarným tvarom. Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána.

Kocháme sa prvými pohľadmi na tento jedinečný prírodný výtvor a zároveň si užívame ďaleké výhľady do okolia. Pod nami sa rozprestiera miestny kameňolom a obec Jasenové. Pokračujeme ďalej po zelenej značke smerom na hrad. Približne po 30 minútach vystúpime na hradné bralo.

Hrad s 18 miestnosťami

Zo stredovekej pevnosti, ktorá kedysi niesla status „nedobytná“ a pozostávala z dolného a horného hradu, sa dnes zachovalo už len zopár fragmentov. Obe časti hradu boli prepojené tunelovou chodbou vytesanou do skaly. V hornom hrade sa nachádzala tri metre hlboká cisterna na vodu. Na najvyššom mieste stála pozorovateľňa. Okrem reprezentačných a obytných priestorov na hrade, kde bolo približne 18 miestností, tam bola aj kuchyňa, pekáreň, pracovňa, sklad obilia a múky, zbrojnica, koniareň, klenotnica s rodinným archívom a pivničné priestory.

Súľov vo svojom diele o Trenčianskej stolici spomína aj samotný Matej Bel, ktorý píše, že brána, ktorou sa vchádzalo do Súľovského hradu, bola vytesané do skalného brala a mala vysoký padací most vyrobený z dreva, ktorý sám nebol ani taký vysoký, aká bola hĺbka pod ním. Prístupová cesta na hrad bola iná, ako je dnes. Hlavný chod bol z južnej strany.

Skrytý v skalách

Ako sme sa už zmienili, z hradu sa na rozdiel od iných stredovekých zrúcanín zachovalo len veľmi málo. A keďže bol doslova prilepený na skalách, na prvý pohľad je na niektorých miestach ťažko rozoznať, či ide o skalu alebo o pozostatok hradného fragmentu. Čo je však na Súľove stále k videniu?

Z dolného hradu sa zachovala časť prízemnej miestnosti so stále existujúcimi otvormi po oknách a strieľňami. Zážitkom pre každého turistu, ktorý má rád adrenalín, je vstup do horného hradu, ktorý vedie cez úzku štrbinu v skale, širokú sotva pre jednu osobu. Tento „tunel“ bol v minulosti zabezpečený padacím mostíkom.

Ak máte strach z úzkych priestorov, exkurzia horného hradu vám dá pravdepodobne zabrať. Určite to však stojí za to! Keď sa „prebijeme“ cez úzky tunel, dostávame sa do stredného paláca. Z toho sa do dnešných dní zachovala klenba a stopy po kamennom schodišti, ktorým sa vystupovalo do najvyšších miest hradu.

Rodinná tragédia

V tejto časti narazíte aj na jedinú zachovalú miestnosť s klenbovým stropom, kde sa pred niekoľkými rokmi stala rodinná tragédia. V roku 2008 tu prišla o život 31-ročná žena so svojím dvojročným synčekom. Počas výletu na hrad zastihla štvorčlennú rodinu búrka. Pred bleskami a lejakom sa chceli skryť na hrade, to sa im však stalo osudným. Do hradu udrel blesk, ktorý zasiahol ženu s dieťaťom skrývajúcich sa práve v tejto jedinej prekrytej miestnosti na hrade.

Muž so starším synom prežili, dokonca len 5-ročný chlapček, ktorý ako jediný obišiel bez zranení, zišiel sám do dediny, aby svojej rodine privolal pomoc. Túto smutnú udalosť na hrade pripomína pamätná tabuľa.

Na najvyššom mieste

Lezieme po železnom rebríku k úzkemu otvoru, cez ktorý sa „prešmykneme“ do najvyššej časti hradu. Tu možno badať už len pozostatky z pozorovacej veže, ktorá sa nachádzala na najvyššom brale a stopy po hradnej cisterne vytesanej priamo do skaly. Dnes je z veľkej časti zasypaná kamennou suťou.

Nachádzame sa na najvyššom mieste hradu s niekoľkými terasovými plošinami, kde si možno oddýchnuť a kochať sa pohľadmi do okolia. Pod nami sa rozlieha podhradská obec Súľov – Hradná. Naokolo nás obkolesujú majestátne Súľovské skaly. Úžasné, jedinečné miesto na dokonalé „zresetovanie sa.“

Rany osudu

Pýtate sa, prečo Súľov takmer zanikol? Žiaľ, osud k hradu nebol veľmi priaznivý. Keď mal v 16. storočí hrad pripadnúť Sebastiánovi Sirmiensisovi, rodina Podmanických, ktorá vlastnila okolité hrady a upevňovala si mocenský vplyv na Považí, s týmto darovaním nesúhlasila. Na znak svojho protestu dal Rafael Podmanický hrad na troch miestach podpáliť, a to práve počas veľkej slávnosti, kedy si mal Sebastián prevziať nový majetok. Ani nie storočný hrad utrpel veľké škody, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu.

Počas nasledujúcich storočí sa na hrade vystriedalo niekoľko majiteľov a bol obývaný približne do začiatku 18. storočia, kedy sa šľachta začala sťahovať do pohodlnejších kaštieľov v dedinách. V roku 1763 hrad značne poškodilo zemetrasenie s epicentrom v Komárne a pravdepodobne aj zemetrasenie v roku 1858 s epicentrom v Žiline. Žiaľ, Súľov už v polovici 18. storočia označil Matej Bel za zrúcaninu.

Záchrana v hodine dvanástej

Ďalší osud hradu sa vôbec nevyvíjal priaznivo. Hrozilo, že za pár rokov úplne zanikne a navždy sa stratí medzi bralami Súľovských skál. To však nebolo ľahostajné záchrancom zo susedného Hričova, ktorí sa rozhodli s miestnou dobrovoľníckou organizáciou zachrániť, čo sa dá.

Na hrade od roku 2021 organizujú ročne dve pracovné brigády, počas ktorých čistia hradný areál od náletovej dreviny a spevňujú najohrozenejšie múry. Zámerom je dosiahnuť stav, aby zachránili aspoň to, čo zo Súľova do dnešných čias zostalo. Už teraz je vidieť, že na hrade odviezli dobrý kus práce, za čo im patrí veľká vďaka a uznanie.

Pomaly a isto hrad Súľov opúšťame. Podľa smerovej tabule priamo na hrade sa vydávame opäť po zelenej značke smerom na lúku pod hradom, kde sa napájame na červenú značku, následne na žltú, ktorá nás privedie až k autu. Cesta z hradu na parkovisko nám trvala približne pol hodinu. Dnešná výprava na Súľov nám osviežila myseľ, precvičila kondičku a prebudila v tele endorfíny. Jednoducho výlet, ako má byť.