V Štiavniku sa traduje povesť o lakomom gazdovi, ktorý svojou tvrdohlavosťou a ignorovaním starých tradícií vystavil svoju rodinu nebezpečenstvu. Keď na Bielu sobotu zakázal žene variť huspeninu, netušil, že porušením tohto rituálu ohrozuje domácnosť a jej ochranu pred zlým osudom. A čo sa stalo ďalej? To nám odkryla spisovateľka Zuzana Kuglerová vo svojej knihe Turkova stupaj.
Veľkonočná huspenina pre hada (povesť zo Štiavnika)
V Štiavniku žil gazda, ktorý bol taký lakomý, že svojej žene zakázal na Veľkú noc variť huspeninu. A to nebolo šťastné rozhodnutie, pretože každý, kto na Bielu sobotu pre hada neuvarí huspeninu alebo aspoň neodleje vody z mäsa, si môže privolať nešťastie.
Gazdiná si bola vedomá tohto zvyku, a tak dlho rozmýšľala, ako ochrániť svoju domácnosť pred urieknutím. Nakoniec sa rozhodla požiadať susedov o vodu z mäsa. Vyprosila si dva hrnce a postavila ich na sporák, aby ich prihriala. Keď sa z hrncov začala valiť para, gazda v momente ucítil jej vôňu a okamžite sa zjavil v kuchyni, žiadajúc, aby mu dala do taniera. Zjedol všetko, čo sa dalo, a zanechal len zvyšok na dne hrncov. Gazdiná, hoci bola hladná, si vodu nenechala pre seba. Podľa zvykov na Bielu sobotu v Štiavniku potrela vodou veraje dverí, umyla si v nej ruky a zvyšok dala do hlineného hrnčeka pred dom.
Obec Štiavnik. Zdroj: Facebook/Štiavnik
„Dobre urobila, pretože hady, čo žili vôkol Štiavnika, si všimli, že jeden gazda nedodržiava starý zvyk. Preto sa išli sťažovať ku kráľovi hadov. Ten sa hneď vybral na vlastné oči presvedčiť, ako sa veci majú. Práve keď kládla gazdiná hrnček pred dom, vynoril sa z trávy had s korunkou na hlave. Povedal jej: „Zato, že si si od vlastných úst odtrhla a na nás myslela, dostaneš také bohatstvo, o akom sa ti nesnívalo. No tvojho muža stihne trest.“
Stalo sa presne, ako predpovedal. Gazda sa na druhý deň pošmykol a dochrámal. O týždeň na to zomrel. Gazdiná sa do roka znova vydala, tentokrát za múdrejšieho, lepšieho a pracovitejšieho muža. Na stretnutie s kráľom hadov však nezabudla. Každý rok na Bielu sobotu mu pred svoj dom odložila kúsok huspeniny, ako to bolo v Štiavniku zvykom. Odvtedy sa jej domu už len darilo.
Obec Štiavnik. Zdroj: Facebook/Štiavnik
Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť