Na Štedrý večer, keď sneh ticho padal a anjeli z neba pozorne sledovali, čo sa deje na zemi, sa začal príbeh o zlej duši, ktorá dostala poslednú šancu na spásu. V Kotešovej sa anjel stretol s gazdom, ktorý bol k svojej rodine krutý, a jeho osud bol na hrane. A čo sa stalo ďalej? To nám odkryla spisovateľka Zuzana Kuglerová vo svojej knihe Turkova stupaj.

Dobromyseľný čert a ľahkovážny anjel (povesť z Kotešovej)

Na Štedrý deň, keď najviac sneží, majú anjeli zvláštnu tradíciu. Posadajú si na oblaky a pozorujú dianie na zemi. Nebeskému otcovi to príliš nevonia, pretože im určil inú úlohu. Majú zametať nebo, aby bolo bezchybné a aby na ňom hviezdy žiarili. Jeden anjel sa však nechcel podrobiť tejto povinnosti. Nechal v rohu neba trochu severného vetra. Toto jeho počínanie rozzúrilo nebeského otca, ktorý mu povedal: „Pôjdeš za trest na zem, aby si našiel toho najhoršieho človeka. Do polnoci, kým začne zvoniť Anjelpána, urobíš z neho najlepšieho človeka. Keď sa tak nestane, zostaneš na zemi a už nikdy sa nevrátiš do neba.“

Chudák anjel nevedel, čo robiť. Vydal sa na zem hľadať najhoršieho človeka. No bol Štedrý večer, a tak sa mu veľmi zle hľadalo. Nakoniec mal šťastie. Zatúlal sa do Kotešovej. Bola už takmer polnoc, keď všetci ľudia išli na polnočnú omšu. Iba jeden človek zostal doma: starý a zlomyseľný gazda, ktorý bil palicou nielen svoj dobytok a služobníctvo, ale aj svoju ženu a deti. Aj teraz všetkých trestal. Synovia sa pred ním radšej schovali pod posteľ a žena utiekla do maštale medzi kravy.

Obec Kotešová. Zdroj: kotesova.info

„Keď gazda osamel, anjel sa priplichtil k nemu a prihovoril sa mu: „Gazdíčko, čo keby ste si so mnou zaspievali anjelskú pieseň pokoja? Budeme spolu chváliť Boha a želať ľuďom požehnanie.“ No gazda sa mu vysmial: „To radšej budem chváliť seba! Čo ma je po Bohu i ľuďoch!“ Nešťastný anjel si sadol na prah domu a skryl si tvár do dlaní. Bolo desať minút pred polnocou. Ak sa mu do polnoci nepodarí urobiť zo zlého gazdu dobrého, zostane navždy na zemi.“

Z hĺbky pekla sledoval čert anjelovo trápenie. Anjela mu bolo ľúto, tak vyšiel cez bránu pekla a prisadol si k nemu. „Čo ťa trápi, bratku?“ spýtal sa. Anjel mu vyrozprával, ako ho nebeský otec vyhnal z neba, aby našiel najhoršieho človeka, a ako ho gazda odbil. Čert sa zasmial a povedal: „To ľahko napravíme.“ Zaklopal na gazdove dvere a hlbokým hlasom mu povedal: „Chystaj sa na večnosť, gazdíčko. Kým v kostole odbijú Anjelpána, budú sa tvoje nohy smažiť v kotli!“ Gazda sa vydesil a zvolal: „Zadrž! Daj mi ešte jednu možnosť, ako napraviť svoje hriechy.“ Čert sa ale nedal presvedčiť. Gazda zbadal za jeho chrbtom anjela a prosil: „Nedovoľ, aby ma zobral so sebou!“ Anjel mu povedal: „To nebude také ľahké. Musíš spraviť do polnoci dva dobré skutky, inak bude po tebe.“

Obec Kotešová. Zdroj: kotesova.info

Gazda nevedel, aké skutky by mal spraviť, aby sa zbavil čerta. Nakoniec si spomenul na zlatky ukryté v truhlici a rozhodol sa ich dať farárovi do kostola ako obetný dar. Položil zlatky na oltár a spýtal sa anjela: „Teraz už nepôjdem do pekla, však?“ Anjel mu odpovedal: „Veruže pôjdeš, lebo si myslel na svoju záchranu, a nie na dobro iných.“ Skormútený gazda sa vrátil domov a už zďaleka videl čerta, ako ho čaká pri dverách. „Už je mi beda!“ vzdychol si. „Už je po mojom spasení.“

Ako tak vzdychal, zbadal pri ceste dievčatko v dotrhaných šatách. To sa anjel premenil na malú žobráčku, aby dal gazdovi poslednú možnosť urobiť dobrý skutok. Myslel si, že gazda dievčatko bez povšimnutia obíde. Avšak, mýlil sa. Gazda sa pri dievčatku zastavil a zamyslene si ho prezeral. Potom si vyzliekol vlastný kabát, zabalil doň dievčatko a vzal ho domov. „Poď, zohreješ sa u mňa,“ povedal. „Nech sa aspoň tebe vodí dobre, keď sa už ja mám smažiť v pekle.“ Neznáme dieťa sa naňho anjelsky usmialo. Jeho úsmev bol taký úprimný, že si ho všimli aj gazdovi synovia a žena, ktorí sa celú dobu skrývali pod posteľou a v maštali.

Obec Kotešová. Zdroj: kotesova.info

Odvážili sa vyjsť von a obdivovali dievčatko, ktoré si hrialo ruky nad ohňom. „Zohrej polievku!“ prikázal gazda svojej žene. „Prichystaj, čo máš v komore. Chcem sa s vami rozlúčiť, ako sa na otca a manžela patrí, všetkých vás poprosiť o odpustenie!“ Len čo to dopovedal, odbilo na veži Anjelpána. Malá žobráčka sa premenila na anjela, ktorý vyletel oknom na nočnú oblohu. Aj čert, ktorý sa celý čas prizeral z kúta kuchyne, vytratil sa von komínom.

Anjel sa vrátil do neba a čert do pekla. Z najhoršieho gazdu sa stal ten najlepší. Staral sa o dievčatko ako o svoju vlastnú dcéru. Po rokoch si ju najmladší gazdov syn vzal za ženu.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653