Múzeum slovenskej dediny sa na svojom Facebooku venovalo fašiangovému obdobiu, ktoré začalo v utorok 7. januára, deň po Troch kráľoch.

Prichádza jar a s ňou aj veľa práce

V minulosti sa farmári, gazdovia a roľníci v tomto období pripravovali na dôležité jarné práce. Aj z tohto dôvodu sa počas fašiangov konalo najviac svadieb, ktoré bývali veľmi veselé, hlučné a plné radosti. So svadbami v tomto období sa spájal aj jeden žart, pretože fašiangy môžu byť dlhé, ale aj krátke. No a práve keď boli krátke sa hovorilo, že sa vydajú aj tie menej pekné dievčatá, aby na všetko ostatné zostal čas.

Zdroj: Facebook/Múzeum slovenskej dediny

„V tomto období sa konalo aj najviac zakáľačiek, označovali sa aj ako svinské kary. Fašiangové zvyky sa zameriavali na zabezpečenie budúcej úrody, plodnosti hospodárskych zvierat alebo ľudí. Rôzne magické úkony mali prispieť k dobrej úrode obilnín, ovocia a hlavne ľanu a konopí. Známy bol napríklad „tanec na konope“, pri ktorom maškary v každom dome vytancovali gazdinú a tá musela pri tanci vysoko skákať, aby sa urodili vysoký ľan alebo konope,“ pokračovalo v odhaľovaní zvykov Múzeum slovenskej dediny.

Ďalšie zvyky spojené s fašiangami

Milou tradíciou, ktorá sa zachovala do dnešných čas, bol fašiangový sprievod v maskách. Ten spolu so živou muzikou obchádzal celú dedinu, mládenci vykrútili gazdinú, maškary spievali, tancovali, robili rôzne žartovné veci, za čo dostávali odmenu - pampúchy, pálenku, vajíčka, klobásu, slaninu či peniaze.

Zdroj: Facebook/Múzeum slovenskej dediny

Keďže na popolcovú stredu (tento rok 5. marca) sa fašiangy končili, tradíciou tiež bola spoločná a veľká veselica. Dedinskej zábavy sa zúčastnili po väčšine všetci obyvatelia obce. Z darov, ktoré vyzbierali v sprievode, vystrojili bohatú hostinu.

Zachovaným zvykom, ktorý v niektorých regiónoch pretrváva dodnes, je pochovávanie basy. „Bol to obrad, na ktorom preoblečení kňaz a kostolník symbolicky, za veľkého plaču a nariekania, odprevadili basu na odpočinok, čím sa ukončila zábava, muzika, hudobné nástroje zmĺkli a nastalo štyridsať dňové obdobie pôstu, ktoré trvá do Veľkej noci,“ dodalo Múzeum slovenskej dediny.