Povesť z Kamennej Poruby pochádza z knihy spisovateľky Zuzany Kuglerovej „Turkova stupaj". Azda neexistuje lepší príklad toho, aké mimoriadne dôležité je dodržiavanie vopred stanovených dohôd. Ak sa porušia, príde trest, ktorý sa nemusí dostaviť ihneď. Takúto nepriazeň osudu pocítil aj bohatý, no zákerný mlynár z Kamennej Poruby, ktorý chcel „oblafnúť" chudobného sedliaka. Jeho kroky mu síce najskôr vychádzali, no po nejakom čase pocítil značné nepríjemnosti.

Ilustračné foto. Zdroj: obeckamennaporuba.sk

Zmarená svadba

Príbeh sa udial v blízkosti Rajca. V Kamennej Porube žil bohatý mlynár so synom Jurajom. Jeho budúcnosť mu chcel zaistiť prácou v kaštieli, kde by sa zamestnal ako správca. Myslel však aj na šírenie rodu a syna neustále komandoval žiadosťami, aby si vo svete našiel bohatú nevestu. Otec mlynár však zrejme ešte netušil, že Juraj už mal v tom čase vyhliadnutú svoju milú - Katarínu. Išlo o dievča bez poriadneho vena, ktoré bolo dcérou chudobného sedliaka a mala päť bratov.

Keď sa syn vrátil z potuliek, vítal ho doma otec. Prišiel však sám. „Kdeže si nechal nevestu?" spýtal sa ho otec. „Tot za humnami," zasmial sa Juraj. „Je to susedova Katarínka," povedal Juraj, pričom otcovi po týchto slovách nebolo veľmi do reči. „Ej, synak! Nebude zo psa slanina a z kohúta páv. To dievča nemá nič okrem mladosti a krásy. Nemôže sa stať tvojou ženou!" skritizoval svojho syna mlynár.

Klebety sa rýchlo rozšírili, až do domu chudobného sedliaka, a keď ich začula Katarína, s plačom sa rozutekala za otcom. Ten jej prisľúbil, že svadba napriek všetkému bude a všetko s mlynárom dohodne. Prišiel teda Katkin otec za bohatým mlynárom. „Nebráň mladým v šťastí," povedal mlynárovi sedliak. „Dám svojej dcére také zlato, čo budeš každú jar do najväčšieho humna zbierať. Svoje najlepšie pole. Môžeš tam dvakrát do roka zberať pšenicu. To je to zlato, o ktorom som ti vravel," pokračoval Katkin otec. Mlynárovi sa jeho ponuka zazdala, a tak mu sľúbil, že na jar môžu chystať svadbu.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Mlynárovi sa však po niekoľkých dňoch tento sľub v hlave „viac rozležal" a sám s ním začal byť nespokojný. Rozmýšľal, ako by sa z neho vyzul. Spriadal podlý plán, ktorý spočíval v tom, že chudobného statkára v krčme opije a počas kartovej hry o všetko oberie. Nakoniec to skončilo tak, že Katkinmu otcovi sa v kartách skutočne nedarilo a prehral aj veno dcéry, ktoré si vopred s mlynárom dohodol. Išlo o jedno z polí, kde mal mlynár pestovať ono „zlato". Chudobný sedliak na prehru v krčme nedbal a spoliehal sa na sľub mlynára. Ten ho však na druhý deň, keď prišli dohadovať detaily svadby, vysmial.

„Dedičnú štvrtku svojej dcéry si v kartách prehral, nemáš jej aké veno dať! Jurajovi som inú vyhliadol. Vezme si dievku porubského krčmára!" povedal rázny mlynár úbohému sedliakovi, ktorému zostali iba oči pre plač. Ako mlynár vyhlásil, tak aj bolo. Juraj si po niekoľkých dňoch presviedčania otcom dal povedať a skutočne si zobral dcéru porubského krčmára, no nemali v živote šťastie. Každé dieťa, ktoré sa im narodilo, bolo mŕtve. Sedliak si navyše uvedomil, ako lacno prišiel o polovicu svojho políčka, pričom to druhé mu ešte stále patrilo. Nepomohli mu ani súdy, ktoré prehral a ešte musel platiť trovy konania.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Katarína bola síce najskôr z celej situácie užialená, no po čase ju slzy prešli a tiež si zobrala iného chlapca. Išlo tiež o chudobného, no poctivého šuhaja. Spolu sa rok čo rok vytešovali z ďalšieho narodeného a zdravého syna. Nakoniec si spolu postavili dom a na zvyšku poľa pestovali ono zlato, o ktorom starý sedliak hovoril. Polovica poľa im na bohatstvo stačila a Katarína si poctivo našla veno a aj majetok so šťastným rodinným životom. Pšenica z poľa Kataríny bola totiž taká mäkká, že sa zvesť o nej dostala až k pánom z kaštieľa. Tí za ňu radi zaplatili aj dvojnásobok.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653