Tí, ktorí bývajú blízko obce Strečno iste poznajú skalnaté brala Margita a Besná. Práve ich historické a príbehové ukotvenie verejnosti odprezentovala spisovateľka Zuzana Kuglerová v publikácii "Turkova stupaj".

Málokto si trúfa povedať, kde sa príbeh týchto dvoch skál začal, no podľa jednej z povestí to nebolo len tak. Za samotným vznikom skál vraj stojí nekonečný hnev jednej ovdovenej gazdinej a mladej dievčiny menom Margita.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Dve zakliate skaly (povesť zo Strečna)

Príbeh sa odohráva v čase, keď na statku pod Strečnom žil bohatý gazda. Svoju polovičku však už nemal veľmi dlhú dobu, keďže bol vdovec. Mal však zásadné potešenie v živote - svoju jedinú dcéru Margitu. Keď gazdova dcéra dovŕšila šestnásty rok, gazda sa rozhodol, že sa opäť ožení. Zobral si teda za manželku vdovu. Išlo o ženu, ktorá bola pyšná ako páv. Čierne vlasy mala poprepletané zlatými ihlicami. Ku gazdovej dcére Margite sa však správala veľmi ponižujúco.

Gazdiná bola však taká hrdá, že dokonca zvádzala jedného mládenca, ktorý sa z času na čas objavoval pred ich statkom. Paholok však mal oči len pre Margitu, čo staršiu vdovu privádzalo do zúrivosti. Mladé dievča neskôr vyhnala do stajne, kde musela spávať pri koňoch. Margita však napriek tomu rástla do krásy a s mládencom spred domu sa dohodli, že sa na jar vezmú. To bola pre gazdinú už posledná kvapka a rozhodla sa rázne konať.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

„Zanesieš list mojej príbuznej, čo býva v Turci. Zaraz sa chystaj na cestu," rozkázala gazdiná mladej Margite, ktorá sa bez otáľania vydala na ďalekú cestu. Potajomky sa však za ňou vydala aj stará a neprajná gazdiná, ktorá ju v nestráženej chvíli zo strmého brehu Váhu sotila do rieky. Všetko by jej možno aj prešlo, keby sa o svoju milú nezačal strachovať mladý junák. Ten zakrátko zistil, čo gazdiná urobila a po čase našiel aj bezvládne Margitino telo vo Váhu.

„Gazdova žena na život mojej milej siahla," nariekal mládenec pred svojimi kamarátmi, ktorí sa ho pýtali, čo sa mu prihodilo. Tí sa jej chceli pomstiť a rozhodli sa, že jej spôsobia rovnaký osud, aký postretol nebohú Margitu. Po tom, čo na rovnakom mieste zhodili do rieky aj zlomyseľnú vdovu, sa začali diať zvláštne veci. Mladík, pri pohľade ako sa naňho pod prúdom rieky rúti zlostná gazdiná, skočil do vody a vlastným telom chránil Margitino telo.

Odrazu sa premenil na prudký vír, ktorý strhol gazdinú o niekoľko metrov ďalej a tam ju vyvrhol na breh. V tom okamihu sa gazdiná zmenila na skalu, rovnako pochmúrnu a besnú ako zloba v jej srdci. Odtiaľ si odniesla príznačné meno - Besná. Zázračnú premenu zažila aj nebohá Margita, z ktorej sa tiež stala skala. Vír ju stále bráni. „Bude ju chrániť, kým Váh Váhom zostane a kým sa bude rozprávať táto povesť," zakončila Kuglerová túto povesť.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653