Drevený kostol svätého Juraja

V mestskej časti Trnové pri Žiline stojí drevený Kostol svätého Juraja. Rok jeho výstavby nie je presne známy a rúškom tajomstva je zahalená aj celá jeho najstaršia história. Hovorí sa, že ho do Trnového mohli previezť z iného miesta, a domáci si myslia, že môže pochádzať z Bytčice. Predpokladaný rok postavenia môže byť okolo roku 1615 a na mieste, kde stojí, mohol byť pred ním iný objekt, ktorý zhorel. Písomné zmienky hovoria o tom, že v poslednej tretine 16.storočia ho obklopoval cintorín.

Jednoloďová drevená zrubová stavba má sedlovú strechu Malá pravouhlá svätyňa je otočená na východ, vstup z otvoreného podvežia smeruje na západ. Krátka loď má takmer dokonalý štvorcový pôdorys. Neskôr k nej pristavili vežu a do jej vrcholu umiestnili dva vzácne zvony. Tie pochádzajú z obdobia tesne po predpokladanom postavení kostola.

Interiér dopĺňajú úzke okná s masívnym rámovaním a jednoduchými kovanými mrežami. Pôvodná maľovaná renesančná výzdoba pochádza od neznámeho umelca. Vnútorné zariadenie kostola sa zachovalo len čiastočne. Barokový oltár zdobila ústredná plastika svätého Juraja, ktorého meno kostol nesie a jeho súčasťou je polychrómovaná drevorezba zakončená svätožiarou s dvoma anjelmi a tiež olejomaľba svätej Anny a Panny Márie.

Kostol je kultúrnou pamiatkou. Do roku 1994, kedy v Trnovom dokončili nový kostol sv. Cyrila a Metoda, v ňom pravidelne slúžili bohoslužby.

Drevený kostol sv. Juraja. FOTO: turisticky.sk

Drevený kostol z Rudna

Rímskokatolícky kostol z Rudna, ktorý je zasvätený sv. Štefanovi Kráľovi, je jediný drevený kostol, ktorý sa podarilo zachovať v Turci. Dnes je dominantou Múzea slovenskej dediny v Martine a patrí k najatraktívnejším objektom v celom skanzene.

Drevený kostol stál pôvodne v turčianskej obci Rudno. Zemepanská obec, v ktorej sa ľudia živili najmä roľníctvom a spracovaním dreva ležala na hlavnom ťahu z hornej Nitry do Turca. V roku 1422 postavili na kopci nad obcou malú kaplnku, neskôr ju nahradil malý kostolík a v roku 1792 postavili tento drevený kostol. Slúžil najmä na pohrebné obrady.

Jednoloďový objekt s vežou je obložený doskami a zvnútra ho zdobia maľby. Má oltár, kazateľnicu, lavice, dva kríže a emporu s torzom organu. V kostole sú plastiky Madony, sv. Mikuláša a sv. Štefana. Vnútorné vybavenie dotvára výmaľba stropu aj stien, ktorú vytvoril Liborius Lazar. V roku 1974 kostol v Rudne rozobrali a s celým vnútorným vybavením ho preniesli do martinského skanzenu. Situovali ho na vyvýšené miesto. Jeho stav bol ale kritický a rekonštrukcia bola pre zachovanie unikátnej stavby pre ďalšie generácie nevyhnutná. Postupne teda opravili všetky jeho časti, vrátane maľby v interiéri. V roku 1994 ho sprístupnili a okamžite sa stal mimoriadne obľúbeným objektom. Dnes v ňom počas podujatí vystupujú folklórne súbory a je tiež populárnym miestom svadobných obradov.

Drevený kostol z Rudna. FOTO: Múzeum slovenskej dediny

Drevený kostol Paludza vo Svätom kríži

Približne 14 kilometrov od Liptovského Mikuláša, v obci Svätý kríž, stojí Evanjelický artikulárny kostol. Patrí medzi najväčšie drevené stavby v strednej Európe.

Kostol v roku 1729 postavil majster Jozef Lang. Pôvodne stál v obci Paludza, no pred výstavbou vodnej nádrže Liptovská Mara, ho postupne od roku 1974, premiestnili do Svätého kríža. Zrekonštruovaný kostol v roku 1982 slávnostne vysvätili.

Kostol má krížový pôdorys, dlhý je 43 m sa zmestí sa doňho až 6000 ľudí. V jeho interiéri je drevené barokové zariadenie: barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista, unikátna kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe podopretá barokovým anjelom, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, luster z benátskeho skla a organ. Oltár aj kazateľnica sú dielom rezbárskeho majstra J. Lercha z Kežmarku.

Samostatne stojacu drevenú zvonicu pristavili ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa I. v roku 1781. V čase pôvodnej výstavby to totiž nebolo povolené.

Drevený gotický kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne

Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne pôvodne pochádza z konca 15. storočia (niektoré zdroje uvádzajú koniec 14. storočia) a v 17. storočí ho prestavali do renesančného slohu. Je najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou mesta a je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v zozname Svetového kultúrneho dedičstva.

V interiéri dominuje barokový oltár z konca 17. storočia, s obrazom Všetkých svätých. Dopĺňa ho neskoro renesančná kazateľnica z roku 1654, obraz Svätého Juraja na koni, v boji so šarkanom, maľby apoštolov, aj iné maľby. Strednú časť oltára pôvodne tvoril obraz Oplakávanie Krista, z 15. storočia, no ten v roku 1919 previezli do múzea v Budapešti. Gotickú mystiku priestoru kostola dotvárajú nádherné klenbové maľby, ktoré znázorňujú hviezdnu oblohu a anjelov.

V roku 1993 kostol zrekonštruovali a zreštaurovali a o dva roky neskôr prevzalo vedenie mesta z rúk zástupcov paneurópskej mimovládnej organizácie Europa Nostra, so sídlom v Haagu, diplom „Za zachovanie a vynikajúce zreštaurovanie tejto významnej pamiatky drevenej architektúry a jej vnútorné vybavenie tradičnou ručnou prácou.“ V ten istý deň odhalili bronzovú plaketu na južnom vchode do kostola. Tá má budúcim generáciám pripomínať povinnosť, starať sa o kultúrnu pamiatku aj naďalej.

Drevený kostol všetkých svätých v Tvrdošíne. FOTO: tvrdosin.sk

Drevený artikulárny kostol v Leštinách

Drevený artikulárny evanjelický kostol stojí v oravskej obci Leštiny. V roku 1688 ho dal postaviť Jób Zmeškal, kapitán hradnej stráže na Oravskom hrade a prvý „vicišpán“ v Dolnom Kubíne. Na jeho stavbu použili smrekové drevo z okolitých lesov.

Interiér kostola zdobí barokový oltár s drevorezbou zo začiatku 14. storočia, aj nástenná maľba žlto-bielych kvetov na modrom podklade na zábradlí, z roku 1821. Nechýba bohato zdobená renesančná kazateľnica, ani kópia pohrebnej zástavy Jóba Zmeškala a epitaf M.Mešku z roku 1753, či patronátne lavice, v ktorých sedávalo panstvo.

V tomto kostole pokrstili jedného z najväčších slovenských básnikov, Pavla Orságha Hviezdoslava. Kostol je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Drevený kostol v Leštinách. FOTO: kamnavylety.sk