Martin Hattala: Autor prvej modernej slovenskej gramatiky a zavedenie ypsilonu

Zavedenie neobľúbeného ypsilonu do slovenského pravopisu sa pripisuje Martinovi Hattalovi. Jeho úprava pravopisu z roku 1852 však vychádzala z potreby zladiť gramatiku bernolákovčiny a štúrovčiny, ktoré sa dovtedy používali. V pondelok 4. novembra si pripomíname 203 rokov od narodenia jazykovedca, katolíckeho kňaza a autora prvej modernej slovenskej gramatiky, Martina Hattalu.

Tlačová agentúra Slovenskej republiky priblížila, že Martin Hattala sa narodil 4. novembra 1821 v Trstenej. Prvé vzdelanie získal od svojho otca, následne pokračoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave. Svoje štúdiá dokončil na univerzite vo Viedni, kde sa venoval teológii.

Počas revolučných rokov 1848 až 1849 dokončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome vysvätili za rímskokatolíckeho kňaza. Krátko pôsobil ako kaplán v Bzovíku a neskôr v Hodruši (dnes Hodruša-Hámre).

„V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave a v tom istom roku na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým (Gramatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata bohemica). Tá obsahovala súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. Už v tomto diele vyjadril potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému,“ ozrejmila agentúra.

Ako talentovaný jazykovedec sa Hattala v októbri 1851 zúčastnil stretnutia v Bratislave, kde Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Palárik, Andrej Radlinský a Štefan Závodník diskutovali o gramatických problémoch slovenského jazyka, ktoré zahŕňali prvky štúrovskej slovenčiny a bernolákovčiny. Účastníci poverili vtedy 29-ročného Hattalu vypracovaním novej gramatiky. Hattala ju zhrnul v publikácii Krátka mluvnica slovenská (1852), ktorá sa stala hlavnou normatívnou príručkou slovenského pravopisu až do roku 1902, keď vyšla Rukoväť spisovnej reči slovenskej od Samuela Czambela.

Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015. Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

„V otázkach slovenskej gramatiky mal Hattala aj napriek tomu, že bol bernolákovec, najbližšie k Hodžovi, a tak do novej koncepcie zahrnul jeho návrhy ako zachovať "ä" a "ypsilon", ale tiež dvojhlásky či rozlíšenie "l" a "ľ". Aj preto sa táto tretia kodifikácia slovenského jazyka nazýva Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma, ktorá predstavovala kompromis medzi štúrovcami a bernolákovcami. Podľa nej sa štúrovská základňa foneticko-fonologického pravopisu upravila historicko-etymologickým pravopisom s prihliadnutím na podobu iných slovanských jazykov,“ konkretizovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky s tým, že od roku 1854 pôsobil Hattala ako univerzitný pedagóg v Prahe, kde napísal knihy Skladba jazyka českého a slovenského (1855) alebo Mluvnica jazyka slovenského I, II (1864 - 1865). Aktívne sa tiež podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy.

Martin Hattala, kodifikátor slovenského jazyka a autor prvej slovenskej gramatiky, zomrel 11. decembra 1903 v Prahe vo veku 82 rokov.