Bohatá minulosť Budatínskeho hradu

Historické pramene odkazujú na prvú písomnú zmienku o Budatínskom hrade z roku 1321. Podľa výsledkov archeologických skúmaní, bol hrad pravdepodobne vybudovaný na konci 13. storočia na sútoku rieky Váh a Kysuca ako strážny hrad. „Z tohto obdobia sa dodnes zachovala časť prízemia pôvodnej veže. Zaujímavosťou je spôsob, akým bola postavená. Uprostred močarísk sa nachádzalo malé bralo, ktoré zvýšili a zväčšili dovezenou hlinou. Vytvorili vlastne čiastočne umelý pahorok,“ upresnil žilinský historik Marián Mrva.

Foto: Považské múzeum v Žiline

Z dostupných informácií sa dozvedáme, že Budatín postavili pravdepodobne Balašovci, ktorí v jeho okolí vlastnili pozemky. Hrad však často menil svojho majiteľa. „Jedných z nich bol aj Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí už bol kráľovským majetkom a Žigmund Luxemburský ho daroval svojej manželke Barbore. Žiaľ, bolo to obdobie husitských spanilých jázd na Slovensku a zrejme i preto sa v roku 1429 spomína ako spustnutý,“ uviedol Mrva a ďalej s históriou majiteľov Budatínskeho hradu pokračoval: „S opravou objektu začal Juraj z Hatného, ktorý ho dostal za verné služby kráľovi. Ten v roku 1450 zomrel a vdova si zobrala za manžela Gašpara Suňoga. Definitívne získavajú hrad do majetku Suňogovci až v roku 1487 za verné služby kráľovi Matejovi Korvínovi. Rodina vlastnila objekt až do roku 1727, kedy Ladislavom vymiera budatínska vetva a zámok prechádza do rúk sliezskej časti rodu. Ani tá ho však nevlastnila dlho. V roku 1798 zomiera Ján, posledný mužský potomok, ktorého dcéra Jozefína sa vydala za Antona Čákiho. Budatín potom zostal v držbe Čákiovcov až do roku 1945.“

Foto: Považské múzeum v Žiline

Povesť o krásnej Kataríne

S rodinou Suňogovcov je spojená azda najkrajšia povesť vzťahujúca sa k Budatínskemu hradu. Hovorí o krásnej a dobrej dcére Gašpara Suňogu, Kataríne. Podľa žilinského historika Mrvu, ktorý povesť priblížil na oficiálnej stránke turistickej kancelárie mesta Žilina, sa chýry o jej kráse rýchlo šírili, a preto sa nemožno čudovať tomu, že veľa šľachticov na ňu myslelo. „Najviac však padla do oka Frankovi Forgáčovi. Napriek tomu, že matka ju dobre strážila, mladí si od začiatku dobre rozumeli a zaľúbili sa. Vznikla veľká láska, ktorá dokonca presvedčila i matku Kataríny, že sú si navzájom súdení. Rytier Forgáč preto prišiel na Budatín, aby sa mohli spolu zasnúbiť. Gašpar Suňog však nebol doma. Keď sa vrátil, bol veľmi prekvapený a nahnevaný, pretože on už sľúbil Katarínu zasnúbiť s Jakušicom – pánom hradu Vršatec,“ uviedol pre žilinskú turistickú kanceláriu Mrva.

Foto: Považské múzeum v Žiline

Kataríne však nepomohol ani plač, ani matkin príhovor za lásku dcéry. „Otec zostal neoblomný. Pozval na Budatín pána z Vršatca a pripravil slávnostné zásnuby. Keď sa to dozvedel rytier Forgáč, zosmutnel a chcel ešte naposledy vidieť svoju milú. Tajne prišiel na Budatín, podplatil sluhu a stretol sa so svojou láskou. Žiaľ, keď utekal, prezradil ho tieň. Gašpar Suňog všetko zistil a rozhodol sa Katarínu prísne potrestať. Dal ju zamurovať do výklenku veže. Bolo to údajne v mieste, kde sa dnes nachádza erb rodiny Suňogovcov. Franko sa nechcel len tak ľahko vzdať svojej lásky, a preto zobral vojakov a svoju milú oslobodil. To nahnevalo Jakušica, vyzval rytiera Forgáča na súboj. V neľútostnom boji Jakušic zabil menej skúseného Franka a plačúcu Katarínu odviezol násilím na svoj hrad Vršatec, kde si ho proti svojej vôli musela zobrať za manžela,“ dodal Mrva a podotkol, že povesť preslávila Budatínsky hrad natoľko, že ešte aj v dnešnej modernej dobe prichádzajú devy k erbu vo veži a chcú sa ho dotknúť, aby im to prinieslo šťastie v živote a našli toho pravého.

Foto: Jozef Feiler

Nedopatrením vyhorel novopostavený kaštieľ

Rodina Čákiovcov dala Budatínu definitívnu podobu zámku. Podľa poznatkov z historických prameňov zbúrali hradby a nahradili ich prízemnou budovou s kaplnkou, postavili poschodový klasicistický kaštieľ. „Premenili areál na pohodlné moderné sídlo šľachty. V revolučných rokoch 1848 a 1849 zasiahla objekt krutá rana. 10. januára 1849 pravdepodobne odchádzajúci vojaci nedopatrením zanechali horieť oheň, od ktorého vznikol požiar. Zachvátil celý objekt, pričom novopostavený kaštieľ vyhorel úplne. Areál začal pustnúť a chátrať. Ladislav Čáki vďaka výnosom zo železiarne v Prakovciach mohol v roku 1870 začať s obnovou, ktorá však vôbec nerešpektovala pôvodné dispozície. Posledné zmeny realizoval Gejza Čáki v rokoch 1920 až 1922, kedy objekty získali dnešnú podobu. Posledný majiteľ neopustil hrad ani po znárodnení, pretože ho príliš miloval. V starobe však využil ponuku svojej dcéry Natálie, ktorá žila vo Francúzsku a so súhlasom úradov sa vysťahoval. Od roku 1996 areál prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Obnovený Budatínsky park pri hrade ponúka možnosť prechádzok, od roku 2014 je sprístupnená aj veža Budatínskeho hradu,“ uzavrel žilinský historik Marián Mrva.

Považské múzeum má na tento rok veľké plány

Budatínsky hrad je už desiatky rokov sídlom Považského múzea, preto redakcia SP 21 oslovila hovorkyňu PMZU, Magdalénu Lackovú, aby nám priblížila aktuálnu návštevnosť, program a zámery múzea do budúcnosti.

„V roku 2021 navštívilo Budatínsky hrad viac ako 14 000 záujemcov. Najväčšia návštevnosť býva tradične počas letných mesiacov a inak tomu nebolo ani v minulom roku. Najviac návštevníkov prišlo na hrad v júli a auguste. Čo sa týka tohto roku, v zimných mesiacoch to bolo slabšie, ale s uvoľnením opatrení návštevnosť stúpa. Prejavilo sa to najmä počas jarných prázdnin a teší nás, že k nám zavítalo mnoho rodín s deťmi z celého Slovenska,“ uviedla pre redakciu SP 21 hovorkyňa Považského múzea, Magdaléna Lacková.

Foto: Jozef Feiler

Od marca je pre detských návštevníkov hradu pripravený komiks s názvom Drotárska rozprávka. „Komiks vytvorili kolegovia z divadelno-hravého zoskupenia RAZCA. Po minuloročnom úspechu komiksu Záhada tajomného prízraku určeného starším deťom a dospelým sme tak prišli s novinkou aj pre menšie deti. Oba komiksy je možné kúpiť v pokladni hradu a návštevníci si prostredníctvom pútavého príbehu a riešenia úloh spestria prehliadku hradu. Vo Veľkej sále hradu pripravujeme novú špeciálnu výstavu, ktorá súvisí s 80. výročím Považského múzea a hotová by mala byť v najbližšom období,“ uviedla Lacková a doplnila, že aj v apríli si múzeum pre svojich návštevníkov pripravilo niekoľko zaujímavých podujatí.

Na sobotu 30. apríla 2022 je naplánované podujatie s názvom Budatínsky papierák. „Počas tretieho ročníka podujatia Budatínsky papierák sa zídu modelári z bližšieho i vzdialenejšieho okolia Žiliny, dokonca očakávame i medzinárodnú účasť modelárov z Českej republiky. Modelári predstavia svoje diela širokej verejnosti a odborná porota ocení tie najkrajšie a najkvalitnejšie vyrobené. Verejnosť si bude môcť pozrieť modely cestných, leteckých, vodných či železničných vozidiel, vojenskej techniky a architektúry,“ dodala hovorkyňa.

Foto: Považské múzeum v Žiline

Na našu otázku, aké sú zámery do budúcnosti s Považským múzeom, konkrétne expozíciou v Budatínskom hrade v Žiline, odpovedala Lacková takto: „V budúcnosti plánujeme na Budatínskom hrade viaceré rekonštrukcie, napríklad priestory v podkroví, nádvorie či prízemie Východného paláca. Tieto práce sú však finančne náročnejšie, ich realizácia teda závisí od možností čerpania prostriedkov z rôznych fondov.“

Foto: Jozef Feiler

Žilinská župa na Budatínskom hrade tento rok neplánuje žiadne rekonštrukcie

„Budatínsky hrad bol pre verejnosť uzatvorený 10 rokov. Obnova areálu Budatínskeho hradu sa začala revitalizáciou parku, nasledovala kompletná obnova veže, kaplnky a postupne pribúdali ďalšie časti hradného komplexu. V roku 2018 sa podarilo dokončiť rekonštrukciu hospodárskej budovy z 18. storočia, kde sa nachádza Drotársky pavilón. O rok neskôr bola ukončená ďalšia etapa rekonštrukcie Budatínskeho hradu – rekonštrukcia druhého nadzemného podlažia, kde sa dnes nachádza expozícia hradných opevnení. Obnovená bola aj ďalšia časť hradnej fasády. V roku 2020 sme ukončili opravu kamenných chodníkov od vstupu popri hrade až k zadnej terase hradu s bufetom. Nové chodníky sa zároveň rozšírili a na ich rekonštrukciu použili technológiu s mlatovým stmeleným povrchom. Tento typ chodníkov sa nachádza vo väčšine parku v časti od rieky Kysuca. Úpravou chodníkov tak došlo aj k zosúladeniu chodníkov,“ pre redakciu SP 21 predchádzajúce rekonštrukcie ozrejmila hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, Martina Remencová.

Foto: Jozef Feiler

Hovorkyňa Remencová ďalej uviedla, že žilinská župa chce v rámci naplánovaných projektov zrealizovať novú expozíciu drotárstva v hospodárskej budove, pričom momentálne Považské múzeum pripravuje projektovú dokumentáciu. „Samotná expozícia sa bude realizovať v závislosti od získania finančných prostriedkov z FPU alebo EÚ projektov na jej realizáciu, predpokladáme v roku 2023,“ upresnila Remencová.

Foto: Považské múzeum v Žiline

Naplánovaný je aj Grófsky pivovar, na ktorý je podľa slov Remencovej projektová dokumentácia už hotová. „Projekt sa podával do Nórskeho finančného mechanizmu, kde však nebol podporený, v prípade vyhlásenia vhodnej výzvy Považské múzeum podá projekt na jeho realizáciu. Nové priestory budú slúžiť na výrobu a sklad piva vrátane priestorov pre múzeum piva,“ uviedla pre našu redakciu hovorkyňa a na záver objasnila posledný plán žilinskej župy: „Podkrovné priestory Budatínskeho hradu a Východný palác vrátane debarierizácie - projektová dokumentácia je čiastočne hotová a projekt bol súčasťou podanej prihlášky Európskeho hlavného mesta kultúry 2026, Mesto Žilina však nebolo úspešné. V prípade vyhlásenia vhodnej výzvy Považské múzeum podá projekt na jeho realizáciu. Nové priestory budú využívané na výstavné a multifunkčné priestory (podkrovie), otvorený depozitár, výstavné a expozičné priestory (východný palác) a debarierizácia prostredníctvom výťahu.“