Rovnakú sumu bez ohľadu na rodové rozdiely zarobia na Slovensku operátori výroby a administratívni pracovníci. Vyplýva to zo mzdového prieskumu personálnej agentúry Grafton, ktorý bol realizovaný v priebehu 3. štvrťroka 2024 v ôsmich krajoch Slovenskej republiky.

„Dôvodov, prečo sú mzdové rozdiely v niektorých krajoch väčšie než v iných, môže byť viacero, od štruktúry zamestnanosti v danom kraji cez mieru zastúpenia medzinárodných firiem až po pôrodnosť a dostupnosť predškolských zariadení," uviedla marketingová riaditeľka agentúry Jitka Kouba. Vyrovnanie miezd na Slovensku môže podľa nej zlepšiť smernica, v rámci ktorej budú musieť firmy s viac ako 150 zamestnancami od júla 2027 každý rok vytvárať správu o výške ich miezd a prípadné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov na rovnakej pracovnej pozícii aj odôvodniť.

Z prieskumu vyplynulo, že v stavebníctve a realitách zarobia ženy v priemere až o 19 % menej ako muži. V obchode, financiách a účtovníctve zaznamenala agentúra v priemere deväťpercentný rozdiel. Oproti tomu však na administratívnych pozíciách a vo výrobe zarábajú ženy rovnako ako muži. Na porovnanie, v Česku je v administratíve až 12-percentný rozdiel medzi mzdami žien a mužov a vo výrobe 16 %.

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Vlani bol najväčší platový rozdiel na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky u žien a mužov v Trenčianskom kraji, kde dosiahol takmer 18 %. Ďalej nasledoval Žilinský kraj, ktorý mal menej ako 18 % a Bratislavský kraj s necelými 16 %. Naopak, najmenší rozdiel bol v Prešovskom kraji na úrovni menej ako 8 %. Okolo hranice desiatich percent sa pohybovali Banskobystrický a Košický kraj.

Najvýraznejšie platové ohodnotenia boli minulý rok na regionálnej úrovni v Bratislavskom kraji, kde ženy zarobili o 284 eur menej ako muži. Naproti tomu v Prešovskom kraji dostali vo výplate ženy len o 93 eur menej ako muži.

Riaditeľ agentúry Martin Malo dodal, že firmy, ktoré zatiaľ nekladú dôraz na rovnosť v odmeňovaní žien a mužov, by tak mali urobiť ešte predtým, ako budú mať zamestnanci nárok na informácie o odmeňovaní všetkých pracovníkov. Tieto informácie budú musieť podľa neho zamestnávatelia zverejňovať aj spätne za obdobie štyroch rokov. So zavedením novej smernice budú mať pracovníci aj nárok na náhradu škody v prípade, ak ich firma v súvislosti s odmenou za prácu diskriminovala.