Žitie na Orave pred niekoľkými rokmi skutočne nebolo jednoduché. Pravidelné škriepky a konflikty ohľadom majetkov neboli v dávnych dobách ničím výnimočným. Vzájomná závisť vladárov a poddaných sa v istých momentoch dala krájať. Niektorí sa dokonca preľakli, keď ich pri bežných činnostiach prepadli nadpozemské bytosti a takmer im spôsobili smrteľný šok. Aj takýto príbeh sa pred stáročiami odohrával v regióne Orava a hlavnú úlohu si tu prevzal nespokojný dolnokubínsky richtár.

Zdroj: Facebook/Obec Veličná

Hnev dolnokubínskeho richtára

Niektorí pamätníci dobre vedia, že medzi obcami Veličná, Veľký Bysterec, ktorý je dnes už súčasťou Dolného Kubína, a samotný Dolný Kubín medzi sebou neskrývali rivalitu.

Len Dolnému Kubínu sa ani v zlých časoch nevodilo najhoršie, i keď iným, v rámci obdivu, nemal čo vystavovať. Susedia na snaženia Kubínčanov hľadeli s nevôľou. Po svojom si vysvetľovali aj to, akými čarami sa z nich stali mešťania. Svoje v rámci tejto témy okúsil už aj raz „osvietený" pán gróf Gašpar Ilešházi. Ako hlavný župan Oravskej stolice sa raz vracal z dlhej cesty, keď sa mu v koči objavila záhadná osoba.

„Dolnému Kubínu treba pomôcť,“ začal sa ku grófovi prihovárať neznámy muž. V kočiari pritom zažiarilo také svetlo, že tam bolo ako vo dne. Ilešházi bol však vyššími silami znehybnený. Aj keď chcel pohoniča upozorniť na nebezpečenstvo, nemohol sa ani pohnúť a bol akoby skamenený.

„Nepamätajú sa oni na mňa? Ani na to, čo mne kubínskemu richtárovi prisľúbili?“ pokračoval zvláštny muž. „Ale veď ty si už dávno...,“ odpovedal ustráchaný gróf. „Áno, ja som už mŕtvy, ale oni žijú a mali by sľuby plniť,“ doplnil jeho otázku cudzí chlap. Gašpar Ilešházi sa pomrvil, aj tvár mu skrivilo. Jemu, šľachticovi, ktosi vyčíta, že si sľuby neplní? Dokonca sa s ním narába ako s väzňom.

Zdroj: Facebook/Obec Veličná

„Môžem sľúbiť, že sa im viac na oči neukážem, ak aj oni dodržia a splnia, na čo už dávno dali svoje šľachtické slovo. Je to moje jediné želanie. Potom sa už ani iným neukážem. Beda, ak sa tak nestane. Po celom vidieku budem rozchyrovať, aký sú oni človek,“ zdôraznil chlap, ktorý sa vydával za bývalého kubínskeho richtára. Gašpar Ilešházi po týchto slovách len ťažko vydychoval.

Ešte dlho si po odchode neznámeho chlapa nebol istý, či sa to stalo naozaj, alebo sa mu len prisnil zlý sen. Tajomný muž, ktorý sa prezentoval ako nebohý richtár, od grófa požadoval, aby sa kubínčania stali mešťanmi a mohli sa tam konať jarmoky a slávnosti hodné mesta.

Zdroj: Facebook/Mesto Dolný Kubín

Ilešházi dlho dumal nad sľubom, ktorý kedysi ešte živému richtárovi skutočne dal, no nevedel sa s touto myšlienkou zmieriť. Kubínčanom možno kedysi niečo sľúbil. Bolo to však dávno. „A či šľachtic musí plniť sľuby, ktoré pred sedľačou dávno vyslovil? A ešte k tomu len tak pre nič - za nič komusi veľkú službu vykonať, trhy a jarmoky povoliť, ba zo sedliakov mešťanov urobiť?" nahlas uvažoval Ilešházi, ktorého nepresvedčilo nič, aby kubínčanom splnil dávny sľub pre ich nebohého richtára.

Prešli týždne a aj mesiace, no gróf stále nesľúbil to, čo predtým avizoval. Lámať jeho názor začalo až to, keď sa mu s trápením zveril kapitán Oravského hradu Juraj Abaffy. Gróf už aj medzičasom potlačil myšlienku, že sa v koči zhováral s akýmsi žiariacim mužom, ktorý mal byť nebohý richtár. No slová Abaffyho mu rýchlo pripomenuli, o čo ide.

Zdroj: TASR/Miroslava Mlynárová

Napriek tomu sa gróf kapitána spýtal, čo za prapodivné veci sa to na hrade dejú. Ten mu vysvetlil, že noc, čo noc sa komnatami preháňajú akýsi bieli ľudia, akoby ich ktosi múkou obsypal a robia taký hluk, že sa to už nedá vydržať. Jeden z nich vraj vyjadril veľký hnev a pasoval sa za ich vodcu. „Vraj Vaša veľkomožnosť si za svojím slovom nestojí," vysvetlil mu kapitán. Gróf sa po jeho slovách veľmi preľakol a behom sekundy si spomenul na tajomné stretnutie v koči spred niekoľkých mesiacov.

Ak to vraj pôjde takýmto tempom aj ďalej, kapitán sa rozhodne so všetkými stúpencami vysťahovať. Gróf nakoniec pochopil, že v koči sa mu nič nesnívalo a že išlo o skutočne nadpozemské stretnutie s nebohým richtárom. To zmenilo jeho názor.

Zdroj: dolnykubin.com

Napokon si Ilešházi dal zavolať pisára, aby uskutočnil odkladaný krok. „Dávame na vedomie, že keď sme usilovnejšie podľa nášho svedomia uvažovali o osude a životných podmienkach obyvateľov dedinky Dolný Kubín...“ pousmial sa Gašpar Ilešházi. Akosi sa mu pritom začalo lepšie dýchať. Dolný Kubín bol nakoniec mestom. Kubínčania sa stali mešťanmi.

Nakoniec sa vraj z Gašpara Ilešháziho po tomto všetkom stal celkom iný človek. Už nikdy o ňom nikto nepovedal, že je samoľúby. Otázkou ostáva, čo sa stalo s duchmi. Ukazujú sa ... no len ľuďom, ktorým treba niečo pripomenúť.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - HUBA, Peter. Povesti z Oravy II. Prvé vydanie. Dolný Kubín: Janka Hubová, 2010. 72 s. ISBN 9788097017811