Ako vznikol prvý fotoaparát?

„Johann Zahn v roku 1685 prišiel s myšlienkou na malý a prenosný fotoaparát. Teoreticky popísal prvú konštrukciu fotoaparátu, ktorú nazval „kamera obscura“, formu, ktorá by mohla neskôr viesť k fotoaparátom. Zahnova predstava o prenosnej kamere bola veľmi pokroková, no technológie potrebné na realizáciu jeho návrhu ešte neexistovali. Trvalo takmer 150 rokov, kým sa technológie vyvinuli do stavu, ktorý umožnil praktické využitie jeho myšlienok."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Prvý moderný fotoaparát, ktorý možno považovať za predchodcu dnešných digitálnych fotoaparátov a ktorý mal praktickú aplikáciu, bol fotoaparát vyvinutý Georgeom Eastmanom a jeho spoločnosťou Eastman Kodak. Tento fotoaparát bol uvedený na trh v roku 1888 a mal zásadný vplyv na popularizáciu fotografie a fotografovania. Firma Kodak dosiahla úspech vďaka ďalším inováciám v oblasti fotografických filmov a kamier, čím sprístupnila fotografovanie širokej verejnosti na slogane: „You press the button, we do the rest"."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Kodak sa stal ikonickou značkou, ktorá definovala svet fotografie až do nástupu digitálnych technológií, keď firma nedokázala včas prispôsobiť svoju obchodnú stratégiu nástupu digitálnej fotografie. Spoločnosť sa príliš dlho spoliehala na predaj filmov a tradičných fotografických technológií, čo spôsobilo stratu trhového podielu a viedlo k bankrotu v roku 2012."

Viete popísať techniku a pôsob fungovania takzvaných zrkadloviek? Následne aj fotoaparátov, ktoré v deväťdesiatych a skorších nultých rokoch fungovali na film?

„Zrkadlovky sú navrhnuté tak, aby poskytli fotografovi presný obraz toho, čo objektív zachytáva. Ich základná funkcia spočíva v zrkadlovom mechanizme. Vo vnútri zrkadlovky je pohyblivé zrkadlo umiestnené pod uhlom 45 stupňov medzi objektívom a hľadáčikom. Toto zrkadlo odráža svetlo z objektívu cez optický hľadáčik, kde ho fotograf vidí a môže presne komponovať svoju fotografiu. Keď fotograf stlačí spúšť, zrkadlo sa zdvihne, aby umožnilo svetlu prístup k snímaču (v digitálnych fotoaparátoch) alebo k filmu (v tradičných filmových zrkadlovkách)."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„V digitálnych zrkadlovkách svetlo dopadá na snímač, ktorý prevádza obraz na digitálne dáta. Po exponovaní sa zrkadlo opäť vracia na svoje miesto a svetlo sa znova odráža do optického hľadáčika. Fotoaparáty na film, známe aj ako analógové fotoaparáty, fungujú na princípe zaznamenávania obrazu na svetlocitlivý film, na rozdiel od digitálnych fotoaparátov, ktoré ukladajú obrazy elektronicky. Tento proces zahŕňa chemickú reakciu spôsobenú svetlom, ktoré prechádza cez objektív a zasiahne film. Množstvo snímok bolo obmedzené kapacitou filmu, zvyčajne 24 alebo 36 snímok na jeden filmový pás."

Aký je rozdiel medzi klasickými a digitálnymi zrkadlovkami?

„Rozdiel medzi klasickými (analógovými) a digitálnymi zrkadlovkami spočíva hlavne v spôsobe, akým zaznamenávajú a spracovávajú obraz. Klasické zrkadlovky zaznamenávajú obraz na svetlocitlivý film, ktorý musí byť po nasnímaní vyvolaný, zatiaľ čo digitálne zrkadlovky používajú digitálny snímač, ktorý okamžite prevádza svetlo na digitálnu fotografiu."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Okrem klasických predností digitálnych fotoaparátov, ako je automatické zaostrovanie, video nahrávanie a rôzne digitálne vylepšenia sa líši aj estetika obrazu – filmové fotografie majú jedinečný vzhľad, zatiaľ čo digitálne fotografie sa vyznačujú vyššou presnosťou farieb a detailov."

Ako a v čom sa skladovali filmy? Záležalo na tom, či sú v teple alebo v chlade? Mohlo dôjsť na základe tepelných okolností k nejakému znehodnoteniu?

„Filmy boli skladované v špeciálnych ochranných obaloch, zvyčajne v kovových alebo plastových tubách, aby boli chránené pred prachom, svetlom a vlhkosťou. Správne skladovanie filmov bolo dôležité pre udržanie ich kvality, najmä ak filmy neboli okamžite použité alebo vyvolané. Teplota a vlhkosť mali veľký vplyv na kvalitu filmov. Filmy sa mali skladovať v chladnom a suchom prostredí, ideálne pri teplote okolo 10 až 15 stupňov Celzia a nízkej vlhkosti (okolo 30-50 %), aby sa predišlo chemickým zmenám na svetlocitlivých vrstvách."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Fotografi často skladovali filmy v chladničkách, pričom po vybratí sa musel nerozbalený film nechať zohriať na izbovú teplotu. Vysoké teploty mohli spôsobiť znehodnotenie filmu, ako napríklad zoslabovanie farieb, stratu kontrastu a celkové zrýchlenie starnutia filmu. Preto bolo dôležité, aby sa filmy udržiavali mimo priameho slnečného svetla a vysokých teplôt."

Čo spôsobilo, že sa ľudstvo mohlo posunúť od fyzických filmov s negatívmi vo fotoaparátoch a klasického vyvolávania v prevádzkach k digitálnym zariadeniam? Akú rolu v tom hrá elektronika a jej vývoj?

„Kľúčovým faktorom pre rozvoj digitálnej fotografie bol vývoj digitálnych snímačov, ktoré nahradili tradičné filmové materiály a umožnili zachytávanie obrazu a jeho okamžitú premenu na digitálnu fotografiu. Miniaturizácia elektroniky zároveň umožnila výrobu menších a výkonnejších fotoaparátov, ktoré dokázali spracovať zachytený obraz v reálnom čase. Rýchly vývoj integrovaných obvodov, procesorov a pamäťových technológií prispel k tomu, že digitálne fotoaparáty mohli ukladať tisíce snímok a umožnili okamžité zobrazovanie a úpravu fotografií, čím sa eliminovala potreba nepraktických filmov a zdĺhavého tradičného vyvolávania."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Prečo bývali bleskové zariadenia oddelené od samotného zariadenia a ako fungovali? Čím sa časovali, aby zareagovali v presne tom istom momente, kedy je snímok zaznamenaný?

„Kedysi boli blesky oddelené od samotného fotoaparátu hlavne z technologických a praktických dôvodov. Prvé blesky používali horľavé chemikálie, ako je prášok horčíka, ktorý sa zapálil, aby vytvoril intenzívny záblesk svetla. Tento druh blesku bol dosť nebezpečný a náročný na použitie, pretože si vyžadoval manuálne zapálenie, preto bol oddelený od fotoaparátu. Neskôr, s nástupom elektrických systémov, vznikli výbojkové blesky, ktoré využívali elektrickú energiu na vytvorenie krátkeho a intenzívneho záblesku svetla."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Tieto blesky fungovali pomocou samostatnej jednotky, ktorá bola pripojená k fotoaparátu. Elektrický signál z fotoaparátu aktivoval blesk presne v momente expozície, respektíve, keď sa uzávierka úplne otvorila. Staršie blesky, ktoré používali horčíkové žiarovky, mali dlhší čas, kým sa úplne rozsvietili. Preto sa používala synchronizácia, ktorá aktivovala blesk o niečo skôr, než sa úplne otvorila uzávierka, aby mal blesk dostatok času na dosiahnutie plnej svietivosti. Novšie technológie využívajú pokročilé elektronické systémy, ktoré merajú svetlo prechádzajúce objektívom a automaticky upravujú časovanie a intenzitu blesku podľa aktuálnych svetelných podmienok."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Viete popísať výhody a nevýhody analógového a digitálneho fotoaparátu?

„Ako už bolo spomenuté, filmové fotografie z analógových fotoaparátov majú špecifickú estetiku, vrátane prirodzenej zrnitosti, charakteristického dynamického rozsahu a teplejších farieb. Tento jedinečný vzhľad je pre mnohých fotografov cenný a ťažko napodobiteľný digitálnymi technológiami. Okrem toho s obmedzeným počtom snímok na filme fotografi premýšľajú dôkladnejšie o každej snímke a bezhlavo nefotia všetko dookola. Hlavná výhoda digitálnych fotoaparátov spočíva najmä v ich kompaktnom designe s rôznymi prídavnými funkciami, ako napríklad automatické zaostrovanie, detekcia tváre, stabilizácia obrazu a podobne. Tieto funkcie výrazne uľahčujú samotné fotenie."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„S pamäťovými kartami s veľkými úložnými kapacitami môžu digitálne fotoaparáty uložiť tisícky snímok a následne zdieľať online alebo tlačiť bez nutnosti absolvovania zložitých laboratórnych procesov. Oba typy fotoaparátov si však v dnešnej dobe nájdu svoje miesto, či už ako súčasť smartfónov na každodenné fotografovanie, alebo pri tvorbe umeleckých snímok vytvorených tradičnou filmovou technikou," prezradil pre redakciu Žilina SP21 zástupca vedúceho Katedry technickej kybernetiky na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline, Michal Hodoň.