Kedysi sa na mieste dnešnej Oravskej priehrady stretávali vody Slanej rieky a Bielej Oravy, ktoré sa neskôr spojili s Čiernou Oravou. Spoločne prúdili do Tvrdošína, kde sa posilnili o ďalšie prítoky a pokračovali ako jedna rieka až k Váhu. V minulosti tu žila iba divá zver, no postupne sem prišli ľudia, ktorí sa usadili medzi kopcami a lesmi. Prví obyvatelia našli v kraji všetko potrebné pre život a priviedli sem svoje rodiny. Beskydy sa stali ich novým domovom, plným zveri, rýb a krásnej prírody. Títo prví ľudia v Beskydách boli údajne veľmi vysokí a nazývali sa obri.

Babia hora a Magura

„Obrí muži boli pokojní, dobre spolu vychádzali, po práci si večermi radi sadli na najbližšie kopce ako na stoličky. Ponad rieky a doliny si pripaľovali fajky, bafkali, až sa v dolinách rozprestierala hustá hmla a viedli spolu múdre reči, ako sa na chlapov - obrov patrí. Kamarátili sa aj s obrom zo vzdialených, ale najvyšších vrchov na širokom okolí. Ani jeden vrch ešte nemal svoje meno.“

Babia hora. Zdroj: hikemates.com/Piotr Grygierczyk

Ženy obrov však boli úplne iné. Boli to „vadibaby“, ktoré sa hádali pre každú maličkosť. Čím lepšie sa im darilo, tým viac rástli ich nároky. Už im nestačil jeden vrch pre každú rodinu, začali túžiť po lepších a krajších kopcoch v okolí. Ich chamtivosť zničila dobré vzťahy medzi rodinami obrov. Kým muži pracovali, ženy trávili čas hádkami. Každá sa postavila na jeden kopec a kričala na druhú to najhoršie, čo jej prišlo na jazyk.

Najhoršie boli dve obryne, ktoré žili na kopcoch oproti sebe. Jedna, menom Baba, žila na najvyššom kopci, a druhá, Vavra, na menšom kopci s celou horou. Tretia obryňa z najvyšších kopcov bola tichá a skromná a nechápala, čo tie dve vystrájajú. Občas sa ich snažila upokojiť, ale tie ju nepočúvali. Každá mala svoju pravdu a čím menšia bola tá ich pravda, tým hlasnejšie ju kričali do sveta. Lakomá Baba si myslela, že jej patrí aj Vavrin kopec, zatiaľ čo Vavra bola presvedčená, že Babin kopec by mal patriť jej rodine, ktorá sa rozrastala.

Magura. Zdroj: sk.mapy.cz/Attila Dudás

„Raz na seba opäť takto pokrikovali, ich škrekľavý hlas sa niesol ponad tiché doliny. Z vyššieho kopca škriekala Baba: „Moja hora ti nikdy nebude patriť, to si zapamätaj! Toto je moja, Babina gura! Babigura!“ A z toho trochu menšieho vrchu zasa vyvreskovala Vavra: „A moja hora nikdy nebude tvoja, to je môj vrch, ma gura! Magura! Magura!“ Obryňa na vzdialenom, najvyššom kopci len vzdychala, keď videla a počula, čo tie dve stvárali. Videla, že to je koniec priateľstva troch obrích rodín. Nebola veľmi výrečná, nikdy sa nezapájala do žiadnych sporov, aj teraz vypustila z úst iba: „Ta-tri, ta- tri.“ Akože ta pošlo kamarátstvo troch obrích rodín.“

Tatry. Zdroj: Facebook/Fotograf Orava

Obri zmizli a kraj osídlili noví ľudia, no ich pamiatka zostala. Odvtedy nesú tieto hory mená, ktoré im dali tri obryne: najvyššia hora Beskýd sa volá Babia hora, menšie pohorie južnejšie je Magura a najvyššie kopce v diaľke sú Tatry.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KURJAKOVÁ, Eva. Legendy Babej hory. Prvé vydanie. Oravská Polhora: Obec Oravská Polhora, 2019. 83 s. ISBN 9788057009320