Skúste nám v niekoľkých vetách popísať, čo bolo pred príchodom mobilných telefónov. Ako vôbec došlo k vynálezu telefónu?

„Podmienkou prenosu hlasu na diaľku (tele-fónu) bolo vyriešenie premeny zvukových signálov na elektrické a opačne. Na tomto probléme pracovali koncom 19. storočia viacerí vedci. Pohyb kovovej membrány v blízkosti cievky s magnetom spôsoboval v cievke vznik elektrického signálu a opačne, privedením elektrického prúdu do takejto cievky nastával pohyb membrány."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„To viedlo k vytvoreniu elektromagnetického slúchadla a mikrofónu. Hlavnými priekopníkmi v tejto oblasti boli Antonio Meucci už v roku 1849, Alexander Graham Bell (1871) ale aj Američan Elisha Gray či Emile Berliner. Nechajme historikom právo rozhodnúť, ktorý z nich je vlastne otcom telefónu, ale práve Bell predstavil verejne takýto systém v roku 1876 na svetovej výstave vo Philadelfii."

Na akom princípe fungovali klasické pevné linky povedzme v 50. až 70. rokoch minulého storočia? V čom boli obmedzujúce oproti dnešným mobilným telefónom?

„Elektrický signál vytváraný elektromagnetickým meničom bol veľmi slabý, preto Thomas Alva Edison v roku 1877 vyvinul uhlíkový mikrofón, ktorého výstupný signál bol podstatne silnejší. To umožnilo prenos hlasu po elektrickom vedení aj na veľké vzdialenosti a znamenalo skutočný nástup telefónie."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Aby bolo možné spojovať hovory medzi jednotlivými účastníkmi navzájom, bolo treba vytvoriť blok, v ktorom sa bude prepínanie uskutočňovať, teda ústredňu. Prvé ústredne boli len jednoduché ručne prepojované panely, ale s nárastom počtu účastníkov bola snaha spojovacie procesy automatizovať. Na začiatku dvadsiateho storočia elektronika prakticky neexistovala, takže riadenie prepínania muselo byť jednoduché – len prerušovaním alebo zapínaním prúdu. Tak vznikla impulzová voľba – číslica 1 jeden impulz, dva – dva impulzy a nula desať impulzov. Impulzy jednoducho vytvárala rotačná číselnica. V závislosti na kapacite ústredne a celej siete bolo teda spojovanie ovládané postupnou voľbou jednotlivých číslic, pričom samotné spojovanie tvorili elektromagneticky riadené prepojovacie prvky – voliče."

Viete popísať aj rozdiel v tom, ako fungoval vytáčací mechanizmus a ako fungoval klasický tlačidlový mechanizmus zadávania čísel?

„Až v 60. rokoch s rozvojom elektroniky sa začali v ústredniach používať aj iné typy spínacích prvkov, ktoré už nemali impulzové ovládanie. Voľba sa mohla robiť rýchlejším spôsobom z tlačidlovej číselnice, ktorá vytvárala pri stlačení klávesy dvojicu tónov a jednotlivé čísla boli vyjadrené rôznymi frekvenciami signálov. V ústredniach boli prijímače a dekodéŕy takejto voľby. To spojovací proces zrýchlilo. Tento spôsob sa používa dodnes, len namiesto frekvencií telefón, či už pevný alebo mobilný, posiela dátovú správu o stlačenej klávese."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Nástup elektroniky a prechod na digitálne spojovanie v sedemdesiatych rokoch umožňoval aj nástup nových služieb. V tejto dobe vznikli aj mnohé služby, ktoré klasické systémy nepoznali, ako identifikácie volajúceho a volaného účastníka, konferenčné hovory, presmerovania, textovky a množstvo ďalších doplnkových služieb. Dnes tieto služby ponúkajú mobilné siete, ale počiatok týchto služieb bol v sedemdesiatych rokoch v siete s digitálnym prenosom a spojovaním a s integrovanými službami, v sieti ISDN."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Jediné obmedzenie, ktoré táto technológia v porovnaní s mobilmi mala, je práve mobilita. Podobne ako sa snažíme dnes o „globálnu“ jednotnú sieť, aj ISDN malo za cieľ integráciu technológie a služieb pod jedinú platformu. A s nástupom mobilných telefónov nastala aj zmena ponímania telefónnej služby. Ak v klasickej sieti bol telefón napájaný z ústredne a fungoval aj pri výpadku sieťového napájania, v mobilnej sieti sa o napájanie, teda o nabitie batérie a stav svojho telefónu, musí starať sám účastník."

Boli niektoré hovory, napríklad v rodinných domoch, nediskrétne? Veľa z nás má spomienku na to, ako náhodou zodvihli slúchadlo na jednom zariadení v dome a na druhej strane počuli konverzáciu človeka z iného zariadenia, z inej izby. Prečo sa toto dialo a prečo neboli hovory na jednej linke separačne súkromné?

„Odborne urobená podvojná prípojka, pri digitálnej prípojke absolútne, zaručuje plnú diskrétnosť. Problémom boli všelijaké laické „paralelky“ vytvorené nezákonne účastníkmi samými. Tam môže nastať jav, ktorý spomínate."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Používajú sa tieto staršie telekomunikačné zariadenia v niektorých inštitúciách aj dnes? A ak áno, prečo?

„V súčasnej dobe je celý spojovací a prenosový proces realizovaný na dátovej sieti, takže koncové telefóny aj spojovanie prebieha rovnako ako ostatné dátové prenosy a ústredňa je vlastne jeden z počítačov alebo serverov v dátovej sieti. Toto platí aj pre privátne, firemné ústredne, ktoré sú tak integrované do dátového prostredia podniku," povedal pre redakciu Žilina SP21 Martin Vaculík z Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline.