Je rok 1978. 20-ročný Ladislav cestuje na výlet do Dečína. V noci z 1. na 2. novembra sa potuluje po nábreží rieky Labe, vonku je už chladno. Zrazu zbadá 29-ročnú Evu. Tá je na ceste za svojim priateľom. K nič netušiacej žene sa nenápadne zozadu priblíži a zráža ju k zemi. Ťahá ju do kríkov a tam ju škrtí. Žena sa snaží brániť, no Hojerove ruky jej krk obopínajú tak silno, že po chvíli stráca vedomie. Vrah popustí, až keď je telo ženy nehybné. Nad mŕtvolou masturbuje a následne jej do pošvy napchá pŕhľavu. Všetko prebieha hladko a bez svedkov.

Neuplynie ani rok a pol a Hojer opäť číha. Je 9. február 1980. Hojer cestuje vlakom, kde si už počas nastupovania všíma študentku medicíny, 25-ročnú Ivonu. Premyslene vyčkáva, či pôjde žena na toaletu. Ide nenápadne za ňou. Natlačí sa k nej do malej kabínky a strhne sa zápas o život, ktorý žena prehráva a škrteniu podlieha. Zrejme preto, že priestor je stiesnený, k sexuálnemu zneužitiu nedochádza a vrah z miesta rýchlo odchádza.

O pol roka neskôr, v auguste 1980 si spokojný Hojer užíva letné dni pri Ružínskej nádrži blízko Košíc. V letovisku sa zahľadí do neznámej ženy, môže mať okolo 30 rokov. Počká na priaznivé okolnosti a keď sa okolie vyľudní, vrhne sa na ňu, zrazí ju na zem a škrtí ju holými rukami. Vražedný zápas ho ale natoľko vzruší, že prichádza k predčasnej ejakulácii, a tak v tej chvíli o ženu stráca ďalší záujem. Jej telo ale nechce nechať na brehu, ťahá ho teda k vode, drôtom naň uväzuje ťažký balvan a ženu hádže do nádrže. Po hroznom čine si ešte v nádrži spokojne zapláva. Telo ženy sa podarí nájsť až o rok a pol, značne rozložené, bez hlavy, a bez zápästia. Jej totožnosť sa však nikdy nepodarilo zistiť.

Brno, 30. január 1981. Ivana, 18-ročná študentka sa práve vracia z plesu. Otravný Hojer sa s ňou snaží nadviazať kontakt, no dievča sa dá na útek. No on ju dobieha, strhne na zem a ťahá do blízkeho parku. Tu sa ju pokúša znásilniť, no keď sa mu to nedarí, vyberá nôž a do dievčiny bezhlavo bodá. Pre istotu ju ešte škrtí a to čo robí potom, je ako z najhoršieho hororu. Svojej obeti odreže oba prsníky, aj prirodzenie, vkladá ich do igelitky a ide domov. Na kuchynský stôl kladie odrezané prsníky. Prirodzenie ženy najprv oholí a následne doň vkladá svoj penis. Neskôr všetko odkladá do chladničky. Asi po týždni časti tela vyberá a varí ich v hrnci. Pripravené v slanej vode si ich naservíruje s chrenom a horčicou. Kanibalské menu mu ale nechutí, tak všetko splachuje v záchode.

Tretí október 1981. Hojer náhodne stretáva 51-ročnú Annu. Napadne ju, strháva na zem a znásilňuje. Nič viac údajne pôvodne v pláne nemal. No zrazu mu prichádza na um, že by ho žena mohla identifikovať, tak na jej hlavu naťahuje pančuchy a škrtí ju. Aj táto žena rukami vraha umiera.

Hojer si žije svoj život. No nejaký čas po spáchaní posledného zverstva si podpisuje vlastný ortieľ. Svojimi zverstvami sa chváli duševne chorému kamarátovi, dokonca mu ukazuje miesto činu. Ten v strachu vec oznamuje policajtom. Potom už veci naberajú rýchly spád. Policajti porovnávajú jeho vzorky s nájdenými stopami a je jasné, že vrahom je Hojer. Neskôr sa priznáva aj k ostatným ohavnostiam, o detailoch ale od hanby nedokáže rozprávať. Píše teda list, v ktorom všetko priznáva.

Podľa posudkov znalcov bol Hojer primitívny psychopat. Duševnú poruchu uňho nezistili. Jeho IQ bolo iba 88, čo je podpriemer. Policajti, ktorí ho vypočúvali, hovorili, že mal veľmi zvláštny zmysel pre humor a pôsobil veľmi primitívne. Často vraj opakoval vetu: „Keď sa chvost postaví, mozog sa mi zastaví.“ Vraždy vykonal obzvlášť brutálnym spôsobom a preto sa stal najbrutálnejším sexuálno-sadistickým vrahom v dejinách českej kriminalistiky.

Na jeho zvrátenej psychike sa mohlo podpísať jeho údajne veľmi ťažké detstvo. Ako dieťa veľmi skoro prišiel o rodičov, obaja podľahli rakovine. Ladislav žil so svojim bratom v Prahe. Chodil do osobitnej školy a potom sa mu podarilo vyučiť sa za sklenára. Kamarátov nemal, bol samotár.

Ladislav Hojer bol odsúdený na trest smrti, termín popravy dvakrát posúvali, pre jeho zdravotné problémy. Vraha nakoniec popravili 7. augusta 1986 v pražskej väznici Na Pankráci.