Zámocký kaštieľ stojí v obci od polovice 16. storočia. „Kaštieľ bol poschodovou budovou, opatrený vežičkou a ohradený kamenným murivom. Patril grófskej rodine Pongrácovej,“ rozpráva starosta obce Nededza Peter Vajda.

Ruina

V minulom storočí zmenila historická stavba viackrát majiteľa. V 90-tych rokoch ju odkúpil podnikateľ, ktorý mal s kaštieľom veľké plány. Chcel ho prerobiť na byty a spoločenské priestory. Pre nedostatok financií sa nakoniec rozhodol objekt predať, na čo zareagovala obec a v roku 2011 kaštieľ odkúpila. Stavba bola v tom čase v dezolátnom stave.

„Bola to ruina. Uvažovali sme s poslancami, na čo kaštieľ využiť. Padlo niekoľko návrhov. Osobne som inklinoval k tomu, že ak môžeme budovu zachrániť a zároveň zachovať aspoň časť z jej autenticity, poďme do toho. Chceme dejiny našej obce písať čo najdlhšie, aby ich poznali aj budúce generácie. Kaštieľ je ich neoddeliteľnou súčasťou,“ vysvetľuje Peter Vajda.

Kaštieľ s kostolom

Prvé práce na rekonštrukcii sa začali na jar 2014, keď v obci rozhodli o výstavbe nového kostola. Ten vznikol práve prestavbou jednej tretiny kaštieľa, ktorá trvala jeden rok. Následne sa obec mohla pustiť do ďalších stavebných prác, ktoré vopred konzultovala s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline.

„Mali sme stretnutie, kde nám poradili, čo by sme mali zachovať. Základné rysy kaštieľa sú dané. V tomto smere sme nemohli veľmi vymýšľať. Každý jeden zásah sme konzultovali s architektom. Výber farieb, materiálov aj ich kvalít. Všetko sme sa snažili prerobiť maximálne citlivo a zároveň tak, aby sme zachovali čo najviac z pôvodnej stavby,“ rozpráva Peter Vajda.

Prioritne sa pustili do opráv krovu a do výmeny strechy, ktorej hrozilo zrútenie. Následne vymenili okná, dvere, zrealizovali nové vonkajšie aj vnútorné omietky, položili nové podlahy, zabezpečili centrálne kúrenie a vybudovali nové sociálne zariadenie. Ako ťažký oriešok sa počas rekonštrukcie ukázali práve klenbové pivnice a prístup do nich.

„Všade bola hlina. Museli sme sa prekopať ešte hlbšie do podzemia, všetko zaizolovať a položiť novú dlažbu. Schody do pivničných priestorov boli síce kamenné, ale už nespĺňali bezpečnostné štandardy. Urobili sme preto komplet nové schodisko,“ dodáva starosta.

S úctou k histórii

K celej rekonštrukcii pristupovali veľmi zodpovedne. Aby zachovali historickú hodnotu stavby, na vonkajšej aj vnútornej strane zanechali odhalené časti pôvodných múrov zo 16. storočia. „Zámerom bolo, aby každý, kto prejde okolo, vedel, že táto budova bola kedysi šľachtickým sídlom. Snažili sme sa zachovať všetko, čo sa dá. Klenbové pivnice sú odkryté takmer celé.“

Keďže celú prestavbu financovala obec z vlastných zdrojov, rekonštrukcia bola zdĺhavá, ale úspešná. V minulom roku kaštieľ skolaudovali. Na čo budú vynovené priestory využívať, ešte nie je úplne zrejmé.

„Jasné je viac-menej druhé nadzemné podlažie s troma samostatnými miestnosťami. Do jednej z nich chceme presťahovať obecnú knižnicu, ktorá momentálne sídli v kultúrnom dome. V ďalšej miestnosti by sme chceli vytvoriť historickú izbu obce. V tretej miestnosti by sme chceli návštevníkom obce priblížiť šľachtický rod Pongráczovcov,“ prezrádza starosta.

Využitie prízemia a pivničných priestorov je podľa Petra Vajdu ešte hudba budúcnosti, ale v minulosti uvažovali aj o zriadení vinárne, cukrárne, reštaurácie či vytvorení priestoru pre kultúrne podujatia. „Poradíme sa s odborníkmi, poslancami aj občanmi. Možno vyhlásime súťaž, sme otvorení nápadom. V súčasnosti je však prioritou zrealizovať projekt výstavby „Centra obce“, aby s kaštieľom tvorili kompaktný a zaujímavý celok,“ dodáva.