Bajčiovská veža: Symbol oravskej histórie a národnej hrdosti
„Už v roku 1387 sa spomína rod Bajcsi s predikátom „Getelfalvi“, ktorý sídli na Orave. Peter Baychy (Bajči) bol zakladateľom Baychyovskej rodiny na Orave. Od roku 1603 - 1619 bol podžupanom Oravy a dedičným županom. Prvú donáciu na „Gecelovu ves“ dostal v roku 1573 od uhorského kráľa Maximiliána II. Sebastián Bajči, syn Antona Bajči. Rodina Bajčiovcov užívala Gäceľ do prvej polovice 19. storočia, kedy tunajšia vetva Bajčiovcov vymrela,“ priblížili zástupcovia obce Oravská Poruba na oficiálnom webe.
Zdroj: nadaciavub.sk
Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina
Ďalej dodali, že významnou pamiatkou nielen dolnej časti Oravy, ale aj celého regiónu, je pamätné miesto v gäceľskom parku - budova bývalej zbrojnice zemianskeho majera - malá poschodová, štvorhranná „bajčiovská veža“. Na tejto budove je podľa ich slov umiestnená skromná tabuľa venovaná spomienke na Gäceľské žiadosti z roku 1848.
„Dňa 24. apríla 1848 sa oravskí národovci zišli v Gäceli a vypracovali tu známe „Žiadosti oravského ľudu“ stručne nazývané ako „Gäcelské žiadosti“. Žiadosti boli obsiahnuté v siedmich bodoch. Požadujú v nich zrovnoprávnenie maďarčiny a slovenčiny, aby mal ľud z Oravy svojich zástupcov v sneme, výučbu v miestnych slovenských dialektoch, zastúpenie slovenských učiteľov na vysokých školách,“ konkretizovali zástupcovia obce a dodali, že týmto počinom sa Orava prihlásila k tomu, že aj keď je okrajovou, pohraničnou oblasťou bývalého Uhorska, nie je poslednou v bývalom Uhorsku.
Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina - M. Dudáš
Krajský pamiatkový úrad v Žiline v roku 2022 vo svojom príspevku na sociálnej sieti informoval, že na objekte sa v minulosti realizovali nevyhnutné pamiatkové výskumy a následne stavebná a reštaurátorská obnova.
„Jej cieľom bolo v čo najväčšej miere rešpektovať dochované originálne prvky a detaily. Zároveň sa na vežu osadila nová strecha zhotovená ako analógia dobovej renesančnej strechy. Hoci analytická prezentácia pamiatky nepatrí z nášho hľadiska medzi najšťastnejšie, v tomto prípade sme urobili výnimku,“ priblížili žilinskí pamiatkari.
Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina - M. Dudáš
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť