Svoje obavy z narastajúceho tlaku na lekárov-špecialistov v Žilinskom kraji vyjadrila samotná predsedníčka kraja Erika Jurinová a riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková. Podľa ich názoru je momentálne situácia v zdravotníctve na bode mrazu. Štát podľa nich momentálne stojí na križovatke dôležitých rozhodnutí a musí vraj začať konať. „My stále tvrdíme, že jednotlivé kraje už robia svoje maximum, ale už sme na pomyselnom strope. Preto oslovujeme ministerstvo aj ako všeobecne všetky kraje, no aj ako samostatný Žilinský kraj s viacerými nápadmi," povedala županka Erika Jurinová.
Zdroj: zilina.sp21.sk
Kraje by mali mať väčšie kompetencie regulovať jednotlivé zariadenia
Žilinský samosprávny kraj totiž razí filozofiu, že by bolo ideálne, ak by jednotlivé kraje mali väčšie kompetencie v oblasti riadenia jednotlivých sietí ambulancií. Jednou z nich je napríklad aj určovanie miest výskytu jednotlivých ambulancií. V tejto otázke by však bolo nutné vyriešiť aj situáciu so zdravotnými poisťovňami, ktoré, podľa očakávania, vstupujú do hry.
Zdroj: zilina.sp21.sk
Kraj ukazuje aj na dôvody, pre ktoré je vraj zdravotníctvo v tejto situácii
Kraj však ešte pomenoval aj niekoľko príčin tohto stavu. Prvým je dĺžka výchovy špecialistu, ktorá je podľa názoru riaditeľky zdravotníckeho odboru kraja Silvie Pekarčíkovej pridlhá. „Celkovo ide o asi 10 až 20 rokov neriešený problém. V prípade výchovy lekárov-špecialistov sa pohybujeme asi v rozmedzí 12 až 15 rokov v závislosti od zamerania, čo je pridlhá doba," povedala Pekarčíková s tým, že napríklad na porovnanie v Česku je táto doba oveľa kratšia a nie sú sťažnosti na nedostatočnú odbornosť tamojších lekárov. Ďalšími problémami sú mzdy, ktoré sú pre začínajúcich lekárov na Slovensku často neatraktívne. Tu pociťujú v kraji tlak hlavne v oblasti neurológie či dermatológie.
S tým podľa kraja súvisí aj ďalší náväzný problém, a síce odcestovanie absolventov lekárskeho odboru do zahraničia za lepšími podmienkami. Jedným z ďalších problémov aktuálneho stavu je aj nemožnosť si vykonať atestáciu inde, než na pridelených špeciálnych pracoviskách nemocníc. Veľkou veličinou v aktuálnom stave zdravotníctva sú aj lekári, ktorí nie sú viazaní zmluvami. Ergo, tých samosprávny kraj zo zákona ani nemôže ovplyvňovať či inak regulovať ich činnosť.
Pacienti by sa mali pripraviť na ťažšie podmienky a poriadne zvážiť akútnosť každej návštevy špecialistu
V tejto súvislosti Pekarčíková hovorí aj o tom, že v súčasnosti môžu pacientov čakať neľahké situácie aj preto, že mnohí z nich si aj pre menej vážnu diagnózu okamžite volia cestu návštevy špecialistu. Ten podľa župy následne rieši problémy, na ktoré by mohla mať väčšie kompetencie aj ambulancia všeobecného lekára. Práve v tomto segmente chce kraj apelovať na rezort zdravotníctva. Všeobecní lekári by po legislatívnom zásahu tak mohli predpisovať aj lieky, ktoré v súčasnosti nemôžu, čím by sa zmenšil tlak napríklad na neurológov, gastroenterológov, pneumológov a tak podobne.
„Máme patovú situáciu v tom, že možno by sme aj nejaké podporné programy mali, ale problém je v tom, že máme nižší dopyt po tejto službe, čo tkvie v neatraktivite tohto povolania. Menej študentov, ktorí skončia lekársku fakultu, chce pracovať v našich zariadeniach," posťažovala sa Pekarčíková.
Zdroj: Koláž ŽilinaSP21/zilina.sp21.sk
Ďalším stupňom v reťazci je ministerstvo zdravotníctva, ktoré teraz pripravuje audit
So spomínanými obavami žilinskej župy a jej predstaviteľov sme sa obrátili na rezort zdravotníctva, ktorý v súčasnosti vedie ministerka Zuzana Dolinková. Práve ministerstvo zdravotníctva je totiž podľa župy tým ďalším stupňom, ktorý musí v tejto vypätej situácii začať konať. „Vo všeobecnosti platí, že s nedostatkom zdravotníckeho personálu zápasia okrem Slovenskej republiky aj mnohé ďalšie krajiny v zahraničí. Ministerstvo zdravotníctva pripravuje audit plnenia personálnych normatívov v ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadeniach a na základe toho má v pláne upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní. Rezort už upravoval kompetencie vybraných zdravotníckych pracovníkov, konkrétne praktickú sestru - asistenta. Pokračujú práce na úprave kompetencií sestry a pôrodnej asistentky a následne aj ostatných zdravotníckych pracovníkov. Našim cieľom je udržať absolventov a zastaviť odchod skúsených zdravotníkov zo systému," odpovedal na otázky Žilina SP21 rezort zdravotníctva.
Podľa ich názoru sa momentálne vláda Slovenskej republiky a ministerstvo zdravotníctva zameriava na posilnenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti a pracuje sa na reforme ako všeobecnej, tak aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. „Pripravujeme definíciu novej verejnej minimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti a zadefinujeme, kde, koľko a akých špecialistov potrebujeme pre zabezpečenie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň umožníme lekárom špecialistom získať podporu na vznik nových ambulancií v nedostatkových regiónoch a modernizáciu prístrojového vybavenia už existujúcich ambulancií vybraných odborností z Programu Slovensko 2021 - 2027. Ďalšou z priorít ministerstva je aj zavedenie nového katalógu zdravotných výkonov pre ambulantný sektor, aby sa nám podarilo zreálniť financovanie ambulancií a aby sme zabezpečili spravodlivé odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v ambulantnej sfére," pokračuje komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák
Plán na nedostatok lekárov
Jedným z nástrojov riešenia nedostatku lekárov je podľa ministerstva aj rezidentské štúdium. Od 1. októbra 2023 bolo určených celkovo 11 špecializácií. Argumentujú tiež, že v spolupráci s ministerstvom školstva sa podieľajú na zvyšovaní počtu medikov. Po novom tak vraj budú môcť lekárske fakulty už pri najbližších prijímacích skúškach prijať o 150 slovenských študentov viac.
„Ministerstvo zdravotníctva zároveň už dlhodobejšie pracuje na inováciách lekárskych minimálnych štandardov, na ktorých spolupracujú všetci odborní garanti špecializačného štúdia vzdelávacích ustanovizní, hlavní odborníci ministerstva, odborné spoločnosti, akreditačná komisia ministerstva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, stavovské organizácie a mnohí ďalší odborníci z praxe. V aktualizáciách a inováciách lekárskych minimálnych štandardov rezort požiadal všetky autority a odbornú komunitu aj o prehodnotenie dĺžky špecializačného štúdia pre konkrétne špecializačné odbory, a to najmä v kontexte odporúčaní Smernice 2005/36/ES a Únie európskych medicínskych špecialistov / UEMS," informovalo portál Žilina SP21 ministerstvo zdravotníctva.
Pacienti sa môžu začať obracať na lekárov-špecialistov v zahraničí
Netreba však opomínať ani sekundárne dôsledky aktuálneho stavu zdravotníctva. Už pri stomatológii sa totiž v minulosti objavili prípady, kedy si ľudia pre vysoké slovenské ceny zubárov volili radšej špecialistov v Poľsku či v Maďarsku. Čosi podobné hrozí aj pri vyhľadávaní lekárov pri rôznych odboroch ako kardiológia, urológia a podobne. „Áno, už to tu aj máme. Pacienti chodia do Poľska, do Čiech... Je to ten nepriaznivý vývoj a zasiahne to aj zdravotné poisťovne, ktoré týmto pacientom budú musieť uhrádzať tú starostlivosť, ktorú v zahraničí dostali. Aj poisťovňa spolu s ministerstvom musí v tomto probléme začať pracovať. Ide o nadrezortný a štátny problém, ktorý musíme začať aktívne riešiť a nie len o ňom rozprávať," uzavrela Pekarčíková.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť