„Dávam návrh na rozšírenie programu o návrh na zriadenie názvoslovnej komisie, ktorá sa bude zaoberať názvom ulice Dr. Jozefa Tisu. Zároveň nám pán poslanec ŽSK Ľubomír Bechný poslal list, v ktorom sa venoval kultúrnej pamiatke židovskému cintorínu vo Varíne. Upozornil na to, že kraj bude prideľovať dotáciu na rekonštrukciu aj takýchto pamiatok. Chcela by som dať návrh, aby sme poverili prednostu úradu vypracovaním žiadosti o poskytnutie dotácie z rozpočtu ŽSK na rekonštrukciu cintorína. Obec by na to mohla dostať až 4 000 eur,“ povedala Ticháková v návrhu na rozšírenie programu zastupiteľstva.

Nepochodila. Jej návrhy zmietli zo stola ostatní poslanci tým, že sa zdržali hlasovania. Lenka Milová prečítala stanovisko všetkých desiatich. „Vzhľadom k tomu, že všetci obvinení poslanci ctíme zákony SR a plníme svoj mandát v prospech občanov obce, požiadali sme prokuratúru o stanovisko, či je pomenovanie ulice Dr. Jozefa Tisu v rozpore s legislatívou. Ako poslanci považujeme vyriešenie tejto otázky za zásadné. V prípade, ak obec tolerovaním stavu porušuje zákon, predpokladáme, že prokuratúra podá protest a my sa s ním vysporiadame. Pokiaľ však tolerovanie tohto stavu nie je v rozpore s legislatívou, sú ďalšie možnosti, ako sa s tým vysporiadať. Jednou z nich je vyhlásenie miestneho referenda, k čomu sa my prikláňame. Preto akékoľvek iné kroky pred vyriešením tejto otázky nepovažujeme za účelné a efektívne a nebudeme sa nimi zaoberať.“

Ticháková reagovala slovami, že dnes už je dostatok informácií o tom, kto bol Tiso a že Varín je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má ulicu pomenovanú po vojnovom zločincovi. „Čudujem sa vám, že ste sa rozhodli pre predlžovanie tohto napätia.“

Cintorín

Ľubo Bechný zaslal pred rokovaním starostovi a poslancom list. Žiadal ich, aby sa pričinili o záchranu židovského cintorína, ktorý sa nachádza vo Varíne. Vraj ho kolega, mestský poslanec Dominik Hriník, upozornil na katastrofálny stav židovského cintorína.

„Nedalo mi a hneď na druhý deň sme tam išli autom, pripadal som si ako keby práve skončila 2. svetová vojna a písal sa rok 1945. Pováľané náhrobné kamene, vyvrátené tabule, ale čo bolo najhoršie - zváľaný múr zo strany prašnej cesty, po ktorej chodia nákladné i osobné autá. Z prednej časti cintorína bola časť opraveného plotu vrátane vstupnej brány, ale celé to na mňa pôsobilo ako v zlom filme,“ písal Bechný.

Na cintoríne vo Varíne bola v roku 2013 smútočná tryzna. Zúčastnil sa jej aj vtedajší starosta Miroslav Wiliger.

Začal sa vraj o problém trochu viac zaujímať. „Počas vojny, prevažne v roku 1942 bolo z vašej obce deportovaných do koncentračných táborov 56 občanov Varína z ktorých sa nik nevrátil. Nie je zaznamenané, že by majorita zachránila čo len jedného občana židovského vyznania, alebo aspoň dieťa. Po vojne sa nik nevrátil živý a majetok po zavraždených spoluobčanoch si prisvojili niektorí z obyvateľov obce. O hroby sa teda zo židovskej komunity nemá kto postarať, pretože všetci zomreli.“

Vo svetle týchto udalostí sa, podľa Bechného, javí pomenovanie ulice po prezidentovi štátu, ktorý tieto deportácie umožňoval, ako zlý sen. Najmä, keď Jozefa Tisa k obci neviažu žiadne udalosti. Nenarodil sa tam, nepôsobil tam, nezomrel vo Varíne, nie je tam pochovaný a ani ho s obcou nespája nejaký významnejší prejav.

„Dovoľte mi teda, aby som vám predniesol návrh. Vyčleňte financie z rozpočtu, nájdite spôsob ako v zastúpení obyvateľov obce Varín prispieť na opravu židovského cintorína vo vašej obci, ktorý je pamiatkou na vašich spoluobčanov, na predkov, ktorých potomkovia boli násilne vyvezení do koncentračných táborov,“ vyzval poslancov a starostu.

Zo smútočnej tryzny z roku 2013 na cintoríne vo Varíne.

Žilinský samosprávny kraj má, podľa neho, tiež svoj dotačný systém, a ak obec podá žiadosť, bude sa snažiť pre ňu získať podporu. Je tiež ochotný propagovať zbierku na záchranu cintorína, ak ju obec vyhlási, aj sám do nej prispieť.

„Táto aktivita môže aspoň čiastočne napraviť pošramotenú reputáciu, ktorú obec Varín a jej poslanci majú vo svete. Za dôležitú pokladám dokončenie opravy múra, to by mohla byt priorita,“ uzavrel Ľubo Bechný.

Poslanci sa návrhmi, ktoré chcela predniesť Lenka Ticháková, odmietli zaoberať. Za boli len dvaja, ostatní sa opäť zdržali.

Starosta Michal Cvacho však, napriek tomu, nevylúčil, že o dotáciu kraj požiadajú.

„Nie je ale dôvod, aby sme žiadosť nepredložili aj tak. V obci však evidujeme len tri národné kultúrne pamiatky a židovský cintorín medzi nimi nie je. Musíme si preto výzvu preštudovať. My sa staráme o náš cintorín, ktorý máme zverený v majetku. Židovský cintorín vlastní židovská obec. Z hľadiska požiadania dotácie nevidím v tom problém, ale musíme naozaj preštudovať, či to nie je viazané na kultúrne pamiatky.“