Výstavba Kostola svätého Mikuláša začala v roku 1769 na mieste starého gotického kostolíka z roku 1514, ktorý bol príliš malý pre veľké množstvo pútnikov, ktorí prichádzali k Višňovskej Panne Márii. Nový kostol navrhol architekt Peter Miller z Kremnice a nechal starý kostolík stáť v jeho strede, pričom okolo neho dvíhali múry nového, neskorobarokového kostola. Základný kameň položili v roku 1769 a o trinásť rokov neskôr, v roku 1782 bol nový kostol dokončený a zastrešený. Novopostavený kostol má dĺžku 46 metrov a v najširšom mieste meria až 27 metrov.

Pôvodný murovaný kostolík s drevenou zvonicou zasvätený sv. Mikulášovi stál už v roku 1514. Zdroj: visnove.sk

Kostol bol slávnostne posvätený 29. septembra 1783 a socha bola umiestnená na hlavný oltár. Pápež Pius VII. udelil višňovskému chrámu odpustky 20. novembra 1801 a v roku 1805 sa tu zriadila fara. Nitriansky biskup Jozef Kluch v roku 1816 nariadil dokončiť veže a slovenský maliar Jozef Hanula v rokoch 1901 až 1902 namaľoval interiér kostola. Presne 50 rokov trvalo, kým v najväčšom kostole na severozápadnom Slovensku a v jednom z najväčších v terajšej Žilinskej diecéze, mohli pútnici nerušene uctievať Božiu Matku, prosiť ju o pomoc a ďakovať za jej vypočutie.

Pútnické miesto Višňové 1904. Zdroj: visnove.sk

V západnej časti chrámu sa nachádza hlavný oltár, pričom ten pôvodný kostolu venoval žilinský rodák Daniel Dlabač. Na tróne v strede barokového oltára je socha Madony s dieťatkom na rukách. Krídlový oltár s bohatou výzdobou, s dvojicou sôch - sv. Ján Nepomucký a sv. František Xaverský, a Ukrižovaním, bol neskôr upravený. K oltáru pribudli sochy sv. Petra a Pavla a štyri stĺpy v korintskom slohu, ktoré podopierajú tympanón s klasicistickým obrazom sv. Mikuláša. V oltárnom priestore je veľký obraz Navštívenia Panny Márie.

Zdroj: slovenskobcan.com

Na ľavej strane hlavnej lode je oltár sv. Antona Padovského, ktorý v roku 1797 dokončili trnavskí majstri. Na oltárnom obraze je svätý Anton, ktorý vzdáva úctu malému Ježiškovi v náručí jeho matky. Nad ním je Božie oko. Oproti nemu je oltár sv. Mikuláša z roku 1802, pravdepodobne od tých istých majstrov. Na ňom je svätec s anjelmi, ktorí mu podávajú biskupskú palicu a tri zlaté jablká. Vrchol oltára zdobí monogram sv. Márie. V pravej lodi kostola sa nachádza krstiteľnica, ktorú v roku 1810 vytvoril Jozef Točkovič z Rajca. Jej hlavnou ozdobou je plastika Kristovho krstu.

Zdroj: slovenskobcan.com

Daniel Husárik z Višňového opísal históriu farnosti vo svojej knihe s podnázvom Dejiny. Tá je už v poradí druhou monografiou mapujúcou históriu obce Višňové z chystaného zväzku štyroch kníh. Prvá niesla podnázov Príroda. Husárik získaval cenné informácie o dejinách obce najmä z archívov a zo spomienok pamätníkov. Vo svojej publikácií spomenul aj uzdravenia a nevysvetliteľné udalosti, ktoré sú s Kostolom svätého Mikuláša vo Višňovom spojené.

Jednou z nich je aj príbeh opísaný v kanonickej vizitácii z roku 1714, v ktorej sa spomínajú „zázračné udalosti“. Tie prilákali tisícky pútnikov do višňovského kostola, kde sa nachádza milostivá socha Panny Márie. Podľa dostupných informácií, táto socha raz prehovorila ku kostolníkovi, keď ju čistil od prachu. Mnohé páry, ktoré nemohli mať deti, sa obracali na Máriu vo Višňovom s prosbou o pomoc. Medzi nimi bol aj bohatý a urodzený pár Stráňaiovcov z Tepličky nad Váhom. Juraj Stráňai a jeho manželka Zuzana Špáčaiová boli trinásť rokov neplodní, hoci mali všetko, čo si želali. Zuzana sa zaviazala, že bude chodiť do Višňového na každý sviatok Panny Márie. Napriek svojmu pokročilému veku, manželia sa neustále modlili a žiadali višňovskú Madonu o požehnanie. Ich modlitby boli vypočuté a dostali troch synov: Františka, Pavla a Juraja. Okrem toho sa im narodili aj dve dcéry: Magdaléna a Zuzana.