Jeden z najkrajších secesných domov v Žiline si podľa slov historikov Petra Štanského a Milana Nováka nechal postaviť pravdepodobne v roku 1905 PhDr. Matej Murín.

„Po štúdiách na gymnáziu v Banskej Bystrici vyštudoval v rokoch 1879 až 1885 farmáciu na univerzite v Budapešti, pracoval ako lekárnik v Námestove a Budapešti. V rokoch 1905 až 1934 bol obchodným riaditeľom Žilinskej továrne na celulózu, ktorá v tom čase vyvážala svoje výrobky do mnohých krajín Európy, ale i do Spojených štátov amerických, Indie a Japonska. Bol jedným zo spoluzakladateľov tejto významnej továrne, v ktorej v roku 1910 pracovalo 697 pracovníkov,“ ozrejmili pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák.

Zdroj: Facebook/Peter Štansky

Ďalej priblížili, že Murín bol členom Múzeálnej slovenskej spoločnosti a ako významná osoba hlásiaca sa ku slovenským koreňom bol jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa 30. októbra 1918 v Martine, ktorou sa významní predstavitelia Slovákov prihlásili ku súžitiu s českým národom v spoločnom štáte.

„Stal sa Rytierom Rádu sv. Gregora, členom správnych rád Tatra banky, Slovenskej banky a mnohých priemyselných spoločností na Slovensku. V jeho stopách išiel aj jeho syn Matej Stanislav Murín, ktorý pracoval tiež v žilinskej celulózke i ako jej riaditeľ a bol nórskym konzulom v Bratislave,“ konkretizovali.

Zdroj: Facebook/Peter Štansky

Dom vo vtedajšom Milléniovom parku stál podľa ich slov v peknom nezastavanom prostredí v tesnej blízkosti starého centra mesta, železničnej stanice a novobudovanej obchodnej ulice, ktorá niesla meno po Lajosovi Kossuthovi – dnes Národná ulica.

„Na opačnej strane parku voľne tiekol potok Všivák, ktorý je dnes už skrytý pod chodníkom v potrubí. Toto malebné prostredie prilákalo stavať svoje mestské vily mnohých významných Žilinčanov práve tu. Okrem PhDr. Mateja Murína aj mestského lekára MUDr. Fridricha Miloslava Mráza, starostu mesta Ignáca Radu a ďalších významných obchodníkov a priemyselníkov.

Plány domu a presný čas výstavby nepoznáme, ale je pravdepodobné, že dom navrhol – podobne ako vedľajší dom MUDr. Mráza architekt a staviteľ Mikuláš (Nicolleto) Rauter, autor projektu najkrajšej secesnej budovy v Žiline – Rosenfeldovho paláca, postaveného v roku 1908,“ uviedli historici.

Zdroj: Facebook/Peter Štansky

Murín spolu so svojou manželkou Teréziou, rodenou Kohútovou, bývali v tomto dome s troma deťmi až do roku 1924. Vtedy ho podľa dostupných informácií predali za 450 000 Kč ďalšiemu lekárnikovi – PhMr. Moricovi Donáthovi a jeho manželke Margite, rodenej Apfelmannovej.

„Ich jediná dcéra Katarína bola tiež lekárničkou a v dome bývala spolu s rodičmi. Dom im bol v roku 1942 vyvlastnený a rodina sa musela vysťahovať. Móric Donáth odišiel s manželkou do Pruského, dcéra Katarína do Bratislavy, kde prežila holokaust na rozdiel od rodičov, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore.

Po vojne sa Katarína vrátila do Žiliny, dom získala do vlastníctva a bývala v ňom. V roku 1952 im bol dom znova odobraný a až do roku 1956 v ňom bol armádny klub, potom materská škola a domov dôchodcov s jedálňou a kuchyňou. V roku 1975 bolo zavedené ústredné plynové kúrenie s kotolňou v suteréne. V roku 1982 sa začala veľká rekonštrukcia domu a prebudovali ho v časti na detské jasle pre deti zamestnancov Prioru. Vo dvore sa nachádzala aj fontána. Po roku 1990 bol dom reštituovaný a následne predaný, v súčasnosti po rozsiahlej rekonštrukcii slúži na reštauračné a ubytovacie účely pod názvom Penzión Central Park,“ zhodnotili pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák.

Zdroj: Facebook/Peter Štansky

Zdroj: Facebook/Peter Štansky

Zdroj: Facebook/Penzión Central Park