Budova PGU v Žiline slovami odborníkov

V publikácii Potulky starou Žilinou 2 od autorov Petra Štanského, Mariána Mrvu a Miroslava Pfliegela máte možnosť dozvedieť sa aj o histórii budovy terajšej Považskej galérie umenia v Žiline. Podľa ich slov je budova PGU jednou z dominujúcich stavieb Hlinkovho námestia. Postavili ju v roku 1911 na pozemku, ktoré mesto odpredalo štátu za 15 570 korún pre účel výstavby „Uhorského kráľovského pohraničného policajného kapitanátu“. Autori ďalej dodávajú, že jednoposchodovú secesnú budovu realizovali podľa projektov staviteľa Karola Kocha. Ten ju aj o štyri roky od štátu kúpil tiež za 15 570 korún, avšak reálne vlastníctvo nenadobudol, pretože v roku 1918 získala budovu do vlastníctva novovzniknutá ČSR. V rokoch 1911 – 1918 bol v strede nad vchodom budovy uhorský štátny znak.

V budove sa po vzniku Československej republiky usídlilo Okresné četnícke veliteľstvo, po ktorom sa budova aj pomenovala a niesla názov „Četnické kasárne“. „V roku 1925 objekt rekonštruovali aj pre ubytovacie účely a pre Dôchodkový kontrolný úrad. Na poschodí vzniklo jedenásť bytov, v roku 1926 tu bývalo až 41 členov policajnej stanice, úradu a ich rodín. Na prízemí boli kancelárie,“ spomíjnajú autori publikácie Potulky starou Žilinou 2.

Ďalej autori uvádzajú, že po roku 1939 tu sídlil Štátny policajný úrad, po roku 1945 ZNB, Učňovská škola a redakcia novín Cieľ. Považské múzeum a galériu v rokoch 1972 až 1976 nahradila od 1. marca 1976 Považská galéria, ktorá tu má stále sídlo pod rôznymi názvami až do súčasnosti.

Prvou stálou expozíciou podľa historikov a dostupných informácii z PGU bol výber z diel Rudolfa Pribiša, výber z diel umelcov žilinského regiónu a slovenských výtvarných umelcov 20. storočia. V rokoch 1987 až 1993 mala galéria vysunuté pracovisko aj na Mariánskom námestí v budove jezuitského kláštora – v sirotári.

Budova galérie prešla viacerými stavebnými úpravami, posledná veľká rekonštrukcia z roku 2008 významne zmenila vzhľad budovy. Umožnila rovnako využívať veľké podkrovné priestory ich presklením. Toto riešenie architekta Dušana Voštenáka získalo ocenenie CE.ZA.AR 2010. V zrekonštruovaných priestoroch sprístupnili 21. septembra 2009 stálu expozíciu diel Vincenta Hložníka. Expozícia predstavuje výber z celoživotnej tvorby významného rodáka z neďalekého Svederníka, ktorú si návštevníci môžu prezrieť aj v týchto dňoch.

Župa chce rekonštrukciu budovy financovať z projektov cezhraničnej spolupráce

Považská galéria umenia v Žiline vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Výstavný program galérie je od začiatku 90. rokov zameraný predovšetkým na prezentáciu aktuálneho výtvarného umenia s presahmi do umenia 60., 70. a 80. rokov. Informuje o tom PGU na svojej internetovej stránke.

Od roku 1991 nesie názov Považská galéria umenia PGU. Galéria menila svojich majiteľov, ale od apríla roku 2002 je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Redakcia SP 21 sa preto opýtala hovorkyne Žilinského samosprávneho kraja, Martiny Remencovej, či v aktuálnom roku župa plánuje budovu galérie rekonštruovať.

„V minulom roku prešla Považská galéria umenia v Žiline len drobnými opravami. Opravili sa zvody a žľaby z dôvodu zatekania, odstránila sa porucha na vodovodnom potrubí. Väčšie rekonštrukcie sa nerealizovali, nakoľko sme plánovali v rámci investičných akcií súvisiacich s projektom Európske hlavné mesto kultúry so stavebnými úpravami v celkovej odhadovanej výške 400 tisíc eur. Mesto Žilina nakoniec titul nezískalo. Napriek tomu sa Žilinský samosprávny kraj plánuje s rekonštrukciou Považskej galérie umenia v Žiline zapojiť do projektov cezhraničnej spolupráce,“ uviedla pre redakciu SP 21 Remencová.

Dramaturgia plánu Považskej galérie umenia v Žiline ponúka výstavy nových médií, ako napríklad: inštalácie, videoart, site - specific art a zároveň aj klasické médiá: maľbu, sochu, grafiku, prípadne plagát, či fotografiu. Vo výstavných priestoroch galérie sa realizujú rôzne výstavy tvorby etablovaných slovenských výtvarníkov - osobností slovenského výtvarného umenia a súčasne aj výtvarníkov mladšej generácie. Dôležitou súčasťou plánu sú aj každoročné kurátorské projekty, na ktorých, podľa slov galérie, participuje viacero umelcov.

„Odhaľte Nežnú silu v aktuálnej expozícii Prvé múzeum intermédií III v dielach o takzvaných ženských a mužských roliach, o svete komunikovanom ženským, no i mužským pohľadom autoriek ako Jana Želibská, Eva Filová, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Gabika Binderová, Lucia Dovičáková, Emöke Vargová, Dorota Sadovská, Veronika Rónaiová, ale aj výtvarníka Ladislava Čarného a zistite, čo všetko sa vlastne schováva pod dvojznačnosťou slovného spojenia Nežná sila,“ pozýva galéria návštevníkov vo svojom príspevku na sociálnej sieti na aktuálne výstavy.

„A príďte sa pozrieť na obyčajnú skutočnosť inak! Hravá forma komunikácie umením Stana Masára Vás zaručene pobaví. Presuny a posuny, Tichí performeri, Bytové situácie či Steny, to všetko objavíte v novej výstave dôležitého predstaviteľa,“ dodáva Považská galéria umenia v Žiline.