Je 6. február 1924. V lesníckej osade Rybô vo Veľkej Fatre je pokojný večer. Nad Hornojeleneckou dolinou sa odrazu trhá masa snehu a valí sa dole kopcom. Ničí tri rodinné domy a zasahuje a poškodzuje aj ďalšie dva.

Na miesto hneď prichádzajú záchranári, následky sú katastrofálne. Lavína je dlhá dva a pol kilometra a nános snehu je na niektorých miestach až neuveriteľných 35 metrov. Viaceré obete nachádzajú až týždne po páde lavíny. Zasypala 22 ľudí, smrť v nej našlo 18 z nich. Zachrániť spod masy sa podarilo rodičov s bábätkom a ďalšieho muža.

Je 8. marec 1956. Nízke Tatry, Žiarska hoľa. V lesnej chate pre drevorubačov prečkáva zlé počasie 17 robotníkov a dve kuchárky. V sekunde sa však ich úkryt stáva hrozbou. Masa snehu sa trhá z juhovýchodnej strany hole a sype sa do doliny.

Berie so sebou stromy, zo zeme ich trhá aj s koreňmi. Pod snehom zostáva aj chata. V nej zomiera 16 ľudí, traja sú ťažko zranení. Úplne zničených je 25 hektárov lesa. Nános snehu je niekde až 7 metrov.

Je 16. január 1968. Na Kubínskej holi na Orave sú na lyžiarskom výcviku vysokoškoláci z Elektrotechnickej fakulty Vysokého učenia technického v Brne. Užívajú si krásnu oravskú zimnú prírodu a nikto netuší, že o chvíľu na mieste nastane peklo. Je niečo po desiatej hodine doobeda a všetci študenti sú už na svahu. Z vrcholu nad nimi, asi z výšky 1320 metrov sa ale odrazu uvoľňuje lavína a masa snehu sa rúti dole kopcom.

Stokilometrová rýchlosť stoviek ton snehu nedáva nikomu šancu utiecť. Láme stromy, vytrháva skaly, ničí vlek a so sebou berie všetko, čo jej stojí v ceste. Asi po kilometri sa zastaví. Lavína je dlhá viac ako kilometer, široká takmer pol kilometra, hrubá okolo dvoch metrov. Pod ňou zostáva uväznených všetkých 53 mladých ľudí. Bilancia nešťastia je strašná: šesť mŕtvych, jedenásť ťažko zranených.

Je 20. január 1974. Na lyžiarskom výcviku vo Vysokých Tatrách sú študenti z Komárna. Počasie je zlé, silno sneží a fúka vietor. Vedúceho zájazdu upozorňuje chatár, aby dnešný výcvik radšej zrušili a všetci zostali v teple. Na rady však nedáva a študentov delí do dvoch skupín. Časť lyžiarov je teda na svahu pod cestou k Popradskému plesu. Počasie je ale stále horšie a horšie a tak učiteľ s desiatimi žiakmi balia a ostatných čakajú na ceste.

Druhá skupinka je práve na protiľahlom svahu, keď zrazu začujú prasknutie. Pod sedlom nad Skokom sa trhá lavína a veľkou rýchlosťou udiera do svahu. Pod snehom zostávajú žiaci, učiteľ a jeho syn. Snehová masa zasahuje aj niektorých študentov, ktorí stoja na ceste. Viacerí sa vyhrabávajú, no pod nánosom snehu zostáva 31 ľudí. Záchranári robia, čo vedia, pomáha každý. Napokon väčšinu zachránia. V lavíne zomiera 14 lyžiarov.

Je 31. december 2005. Osem českých turistov si prišlo užiť prírodu Západných Tatier. Do hôr vyrážajú aj napriek lavínovej výstrahe 4. stupňa. Je predvečer Silvestra. V Spálenom žľabe v Roháčoch si uprostred svahu rozkladajú bivak a v stanoch sa ukladajú na spánok.

Skoro ráno, v posledný deň roka sa ale nad nimi trhá lavína. Rúti sa dole kopcom a so sebou berie stany aj s turistami. Masa zosypaného snehu je dlhá viac ako kilometer, na konci je široká okolo 30 metrov. Jeden z mužov sa vyhrabáva a volá na tiesňovú linku. Záchranári však už vyťahujú iba bezvládne telá. Pod snehom zomrelo sedem mužov.

Je 25. marec 2009. Horská služba v Západných Tatrách vydáva výstrahu pred lavínovým nebezpečenstvom. Obľúbenú Žiarsku chatu pre istotu evakuujú a zatvárajú. Krátko na to sa už dole dolinou valí masa snehu.

Ničí hektáre lesa, zasahuje Žiarsku chatu, aj chatu Horskej služby, poškodzuje ich meteostanicu, trafostanicu, ničí most, cestu, turistické prístrešky aj informačné tabule. Berie so sebou všetko. Tvorí ju sedem lavín, ktoré sa v doline stretávajú a zostáva po nich nános snehu, miestami dva metre hlboký.

O život, našťastie, neprišiel nikto. Lavínu označili ako „storočnú“. Narobila riadne škody a zničila aj stromy, ktoré mali viac ako 100 rokov.

FOTO: HZS

Jediný spoľahlivý návod, ako poraziť lavínu a uchrániť si zdravie aj život, je sledovať výstrahy. Horská záchranná služba (HZS) a jej Stredisko lavínovej prevencie dennodenne mapuje terén a vydáva výstrahy. Zohľadňujú pritom meteorologické vplyvy z predošlých dní, osobné skúsenosti, charakter terénu a predošlú lavínovú incidenciu.

„Každý deň monitoruje situáciu, robí pozorovania priamo v horských oblastiach a stanovuje stupeň lavínového nebezpečenstva podľa medzinárodných štandardov, robí tiež preventívne odstrely lavín v blízkosti lyžiarskych stredísk, cestných či železničných komunikácií, kde hrozí bezprostredné ohrozenie ľudí a majetku,“ uvádza na sociálnej sieti Ministerstvo vnútra.

V horskom prostredí HZS prevádzkuje 42 meteostaníc a tiež checkpointy, čiže kontroly funkčnosti lavínových prístrojov na vstupe do frekventovaných dolín.