V listine z roku 1243, ktorú vydal kráľ Belo IV., sa hrad uvádza ako castrum Turus. Podľa webu Žilinský kraj, vznikol však pravdepodobne predtým, pri staršej osade, ktorá v roku 1 113 patrila zoborským benediktínom.
„O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny kráľa Bela IV. Z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho, za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad. Od polovice 13. storočia bol komitátnym hradom, a preto sa volal Turčianskym,“ približuje web.
Z hradu však dnes zostali len veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade.
„Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14. storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádre a na severe, smerom do priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí len torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné len nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou,“ informuje web Žilinský kraj.
Povesť o Znievskom hrade:
„Pri rieke Šujave utíchol rinkot zbraní a po bojisku sa rozliehali výkriky tatárskych hord, ktoré zvíťazili nad vojskom kráľa Belu IV. Panovníkovi sa podarilo utiecť a ukryť sa na hrade Zniev. Vodca Tatárov chcel vidieť kráľa mŕtveho, a tak sa onedlho škreky tatárskych vojsk ozývali aj pod Znievom. Začali hrad dobýjať, ale ten odolal. Útoky sa opakovali deň čo deň, ale každý pokus končil neúspechom. Obyvateľov hradu začala trápiť myšlienka, ako prekonajú hlad a doplnia zásoby potravín.
Tatár bol tvrdošijný a aj on očakával, že potraviny sa čoskoro minú. Kráľ smutne a zamyslene sedel vo svojej komnate, slabý a hladný, keď sa otvorili dvere a vstúpil sedliak s plným košom rakov a dvoma zaklatými prascami. Pristúpil pred kráľa, odovzdal mu dar a vysvetlil, ako sa tajnou chodbou dostal na hrad. Kráľ sa veľmi potešil, ale čoskoro sa zas zarmútil, lebo zistil, že tento dar nebude stačiť na to, aby nasýtil všetkých obyvateľov hradu. Tu prišiel sedliak s riešením. Poradil kráľovi, aby jedno prasiatko a raky zjedol a druhé, aby hodil cez hradný múr nepriateľovi. Kráľ urobil tak, ako mu sedliak poradil. Medzi Tatármi nastal zmätok, začali sa presviedčať, že na hrade sú ešte dobre zásobení potravinami a po dlhšej porade spod Znieva odišli. Na hrade nastala obrovská radosť a hostina, pri ktorej kráľ povýšil umného sedliaka do stavu zemianskeho a jeho meno - podľa koša s rakmi - zmenil na Rakovského,“ priblížil web Žilinský kraj.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť