Symbolický cintorín vo Vrátnej vznikol v roku 1998 ako v poradí tretí slovenský symbolický cintorín venovaný obetiam hôr. Nachádza sa na konci doliny Vrátna, len pár metrov od kabínovej lanovky na Chleb. Pod končiarmi Rozsutca, Chleba a Grúňa ho vybudovali členovia Horskej záchrannej služby za finančnej pomoci jedného z dobrovoľných členov.

Po novom chodníku

Cintorín nájdete pomerne ľahko a rýchlo. Ku kabínkovej lanovke pri Chate Vrátna sa môžete vyviesť autom aj autobusom. Cieľ našej cesty sa nachádza práve nad spomínanou chatou. Z turistickej tabule, ktorá je situovaná oproti vstupu do stanice lanovky a chaty, sa dozvedáme, že cesta k cintorínu nám zaberie len 5 minút a ak tam chceme trafiť, musíme sa držať červenej značky.

Prechádzame teda okolo Chaty Vrátna a štveráme sa po ceste nahor. Pohľad na opustenú chatu, ktorá je od prírodnej katastrofy z roku 2014 zatvorená, v nás vyvoláva zvláštny, nostalgický pocit. Určite by sme sa neskôr nechali zlákať na kávu alebo horúci čaj. Pri kabínkovej lanovke sa to však už hemží turistami. Nečudo, veď je krásny deň! Hore – na vrcholcoch Malej Fatry to dnes musí byť ako v zimnej rozprávke. Aj tam raz zavítame, ale inokedy.

K Symbolickému cintorínu nekráčame po prvýkrát. Naposledy sme tu boli asi pred 12 rokmi. Preto sme trochu zmätení, že cestu tam nespoznávame. Zrazu sa pred nami vynorí drevený most. Ideme správne? Niet pochýb! Na moste svieti červená značka. Pokračujeme ďalej. Po pár prejdených metroch ďalší most... Naše obavy vzrastajú. Žeby pamäť už tak dobre neslúžila? 😊 Aha, je nám to jasné! Pôvodný chodník, ktorý viedol k cintorínu, totiž už neexistuje. Strhla ho so sebou bahnená lavína, ktorá sa prehnala Vrátnou v roku 2014.

Ako z katastrofického filmu

Ako sa dozvedáme z miestnej tlače, prírodná katastrofa, ktorá sa tu udiala pred ôsmimi rokmi, zanechala za sebou obrovskú spúšť. Stačilo len pár hodín a obľúbená turistická destinácia sa zmenila na nepoznanie. V ten deň – 21. júla 2014 sa cez Žilinský okres prehnalo naraz niekoľko búrok. Silný, nárazový dážď spôsobil, že sa zo svahov Hromové a Steny v Malej Fatre odtrhli veľké kusy premočenej zeminy, ktoré sa začali valiť do doliny a brali so sebou všetko, čo im stálo v ceste – obrovské skaly, kamene, stromy.

Ničivá bahenná lavína sa prehnala aj okolo Chaty Vrátna, vrazila do stanice kabínkovej lanovky a valila sa ďalej do doliny. Zničila prístupovú cestu, rozbesnila miestny potok a zastavila sa až v Terchovej. Škody boli vyčíslené na niekoľko milión eur. Našťastie si katastrofa nevyžiadala ani jeden ľudský život, hoci sa v tej osudný deň nachádzali vo Vrátnej desiatky turistov...

Zázrak!

Obrovské prekvapenie však čakalo na horských záchranárov, keď sa po skaze prišli pozrieť na Symbolický cintorín, ktorý sa nachádzal priamo v trati valiacej sa zeminy. Ani nedúfali, žeby cintorín našli v pôvodnom stave... To, čo však videli, ich doslova šokovalo. Cintorín síce lavína poškodila, ale nezničila. Akoby zázrakom ho obišla! Ako sa vyjadril náčelník horských záchranárov, nebyť skalného brala za cintorínom, ktoré ho chránilo pred hlavným prúdom a odrážalo vodu, už by dnes nebol. Aj vďaka ochotnému sponzorovi sa podarilo zničené časti rýchlo opraviť a celý cintorín nanovo zrekonštruovať.

Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a neuveríte, ale potvrdilo sa to aj v tomto prípade. Povodeň, ktorá za sebou zanechala hotovú pohromu, priplavila z Hromového obrovský skalný blok, ktorý umiestnili horskí záchranári ku kaplnke na Symbolickom cintoríne a v súčasnosti sa využíva ako obetný stôl.

Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu

Vráťme sa však späť k nášmu výletu. Kráčame teda po druhom drevenom moste. Po cintoríne stále ani stopy. To sa však rýchlo zmení. Stačí zájsť za roh a zrazu sa pred nami vynorí v celej svojej ojedinelej nádhere... Pamätnému miestu dominuje sčasti vymurovaná, sčasti drevená zastrešená kaplnka, na ktorej je umiestnená tabuľa s nápisom: „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu!“ Od kaplnky po oboch stranách sa tiahne akoby drevený plot, na ktorom sú umiestnené pamätné tabule s menami obetí, vekom, dátumom, kedy zahynuli a miestom, kde sa tragédia stala. Je tu približne sto tabuliek. Dozvedáme sa, že medzi obeťami nie sú len dospelí, ale v mnohých prípadoch aj malé deti.

Na cintoríne je tiež umiestnená pamätná tabuľa z doposiaľ najtragickejšej udalosti, ktorá sa v Malej Fatre stala za posledných 200 rokov a je veľmi podobná tej z roku 2014. 11. júna 1848 prišlo o život 14 ľudí z osady Štefanová. V ten deň tiež silno a husto pršalo. Kreminná dolina sa zaplnila vodou, prírodná hrádza nátlak vody nevydržala a roztrhla sa. Prívalová vlna vtrhla do Štefanovej a strhla drevenice, v ktorých sa nachádzali nič netušiaci ľudia. Toto nešťastie tiež pripomína kaplnka, ktorá je vytesaná do skaly v Tiesňavách a kde je označená výška vody, ktorá sa v ten osudný júnový deň prehnala dolinou.

Zásahy bleskom i pády z hradov

Osudy ľudí, ktorí na území národného parku prišli o život, sú rôzne. Medzi najčastejšie smrteľné úrazy v Malej Fatre patrí zásah bleskom, ale aj srdcové infarkty. Horskí záchranári preto neustále turistov vyzývajú, aby nielen kontrolovali počasie pred túrou, ale aby tiež nepreceňovali svoju fyzickú výdrž. Keď prechádzame pohľadom jednotlivé tabuľky, spoznávame na nich meno mladého muža, ktorý v noci odišiel z Chaty pod Suchým a jeho telesné pozostatky našli až o niekoľko mesiacov od jeho zmiznutia (r. 2016). Alebo meno 18-ročného chlapca, ktorý prišiel o život pri paraglajdingu (r. 2015).

Na Symbolickom cintoríne visia tiež tabule, ktoré pripomínajú, že aj návšteva hradných zrúcanín môže byť veľmi nebezpečná. V roku 2014 sa zo Súľovského hradu zrútil 77-ročný český turista. Podobné nešťastie sa odohralo i v roku 1981 na Starom hrade, kde po páde zahynul 10-ročný chlapec z Martina. Taktiež tu môžeme venovať spomienku dvom mladým mužom z Varína (21 r., 28 r.), ktorí v roku 1957 prišli o život pri páde zo sedačkovej lanovky na Chleb. Niekoľko obetí si vyžiadala lavína. Pod nánosom snehu na severných svahoch Stohu zomrel v roku 1958 28-ročný doktor z Handlovej, z nedávnej minulosti to bola udalosť z roku 2010, kedy lavína pochovala 35-ročného muža z Ostravy.

Každý jeden príbeh je veľmi tragický, najmä pre rodiny, ktoré takto prišli o svojich príbuzných. Aj pre nich organizujú horskí záchranári svätú omšu, ktorá sa už niekoľko rokov koná na Symbolickom cintoríne koncom októbra a na ktorú je prizvaná široká verejnosť. Spoločne venujú modlitbu a tichú spomienku všetkým obetiam horskej turistiky.

Krátky, ale poučný výlet

S veľkým rešpektom a nostalgiou za ľuďmi, ktorých sme síce nepoznali, ale ich smutný osud nás chytil za srdce, odchádzame zo Symbolického cintorína. Do pár minút sme späť pri aute. Po ceste ešte obdivujeme krásnu malofatranskú prírodu a kocháme sa pohľadom na neďaleké končiare, do ktorých sa opiera zapadajúce slnko. V nohách síce nemáme nachodených 10-tisíc krokov, ale na dnes úplne stačilo. Musíme predsa v myšlienkach spracovať fakt, že turistika je síce nádherný šport, ale môže byť aj veľmi nebezpečná, až tragická. Poslednýkrát venujeme tichú spomienku všetkým obetiam nášho najbližšieho veľhorstva a vydávame sa na cestu domov. Nech odpočívajú v pokoji...

Pozrite si naše krátke video z návštevy cintorína.