Bezprostredne pri centre mesta Žilina, medzi ulicami Predmestská a Vojtecha Spanyola, sa nachádzalo od stredoveku predmestie. Podľa historikov Jozefa Moravčíka a Petra Štanského malo aj svoj prívlastok Horné, pretože bolo blízko hornej brány.

„Na opačnej strane bolo Dolné predmestie za dolnou bránou so zástavbou. Ale priestor horného predmestia nebol zastavaný, boli tu len polia, pretože až v roku 1763 tu vznikol cintorín, ktorý mal názov “nový“. Cintorín mal vlastnú kaplnku so zvonicou, zasvätenú svätému Vavrincovi. Kaplnka bola asanovaná až v roku 1987. Samotný cintorín bol ohradený kamenným múrom, jeho zvyšky boli viditeľné ešte začiatkom roku 2010,“ priblížili pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina historici Moravčík a Štanský.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Ďalej doplnili, že na cintoríne pochovávali do konca 19. storočia. Neskôr však bránil ďalšej výstavbe mesta, a tak bol zrušený.

„Postavili tu v roku 1907 nový chudobinec. V tom čase začala rímsko-katolícka cirkev pod vedením preláta Ružičku stavbu viacerých domov pre sociálne slabších Žilinčanov, takto vznikla i kolónia 23 rodinných domčekov na dnešných Hlinách III. a IV. ako aj tzv. Kianičkova – neskôr Chalúpkova kolónia pri Rajeckej ceste,“ doplnili historici, podľa ktorých to všetko však bolo stále málo.

„Rímsko-katolícka cirkev na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia plánovala asanáciu starej fary a výstavbu veľkolepej novej fary spolu s obchodnými priestormi na Farských schodoch, ale pre nedostatok finančných prostriedkov pristúpili “iba“ k výstavbe ďalšieho domu pre ubytovanie chudobných občanov mesta. Tento dom postavili na vlastnom pozemku pri chudobinci z roku 1907, zároveň pri bývalej Kaplnke svätého Vavrinca, ktorá napokon stála vo dvornej časti novej budovy spolu s mohutným kamenných krížom s ukrižovaným Ježišom.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Dom, známy tiež ako “pavlačový“ dom, postavilo mesto Žilina podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera v roku 1931, ako ubytovňu chudobnejších obyvateľov Žiliny. Nachádzali sa tu rovnako aj sociálne byty.

„Zásluhu na postavení tohto domu má najmä vtedajší prelát Tomáš Ružička. Mesto vypísalo na stavbu domu s 24 malometrážnymi bytmi verejnú súťaž v roku 1931, ktorú napokon vyhral architekt Scheer. Ten dostal k dispozícií od mesta 1,5 milióna korún. Predná fasáda sa skladá z horizontálnych pavlačí orientovaných do strmej uličky so schodmi spájajúcimi ulice Predmestskú a Spanyolovu. Architekt vhodne využil zložitý terén a v nižšej časti urobil obchodný priestor. Na vonkajších múroch sa prelínajú sklobetónové plochy s hladkou bielou omietkou, v ktorej sa nachádzajú drobné otvory. Jednoduchou a čitateľnou architektúrou budova upúta každého návštevníka, alebo okolo idúceho občana Žiliny,“ priblížili historici pre TIK mesta Žilina.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Celkovo má stavba päť podlaží, je čiastočne podpivničená s piatym uskočeným polpodlažím povaly.

„Konštrukciu domu tvorí železobetónová rámová kostra s vyplňovaným murivom. Zadná časť budovy sa oproti prednej uličnej časti posúva vyššie o jedno podlažie, po svahu sa dostávame hore popri dome širokým schodišťom s podestami. Dom má pôdorys nepravidelného šesťuholníka. V každom podlaží umiestnil dispozične rôzne usporiadané jednoizbové byty s kuchyňou a príslušenstvom, v ktorom bola predsieň, komora, WC, kúpeľňa je spoločná pre štyri byty. Uprostred domu je schodisko, jeho hmota pretína otvorené pavlače na vonkajšej strane budovy, z nich je prístup do bytov. Scheerova stavba domu s malometrážnymi bytmi patrí do programu sociálnej výstavby dvadsiatych a tridsiatych rokom, ktorou sa zaoberali architekti v celej Európe,“ uviedli Moravčík a Štanský.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Dom prešiel rozsiahlejšou rekonštrukciou začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia po reštitúcii pre cirkev. V dome sídlil Diecézny katechetický úrad žilinskej diecézy, spravovaný Žilinskou diecézou. Bola tu i ubytovňa mladých kňazov. Ďalej tu sídlila Kongregácia Dcér svätého Františka z Assisi. V posledných rokoch bol objekt opustený a nevyužívaný.

To sa však zmenilo počas minulého roka, kedy sa ho spoločnosť Teraz, a.s. rozhodla premeniť na modernú budovu s peknými, modernými bytmi vybavenými najnovšími smart technológiami. Od začiatku spustenia developerského projektu Ružičkov dom, ktorý vzniká pod záštitou spoločnosti Teraz a.s, ubehli už takmer dva roky. Za ten čas sa zo schátranej budovy Ružičkovho domu stal jeden z najlukratívnejších bytových projektov v Žiline.

Foto: Ružičkov dom

„Minimalistické, no pritom výrazné architektonické riešenie budovy Ružičkovho domu patrí medzi najvýznamnejšie funkcionalistické stavby 30. rokov 20. storočia na území Žiliny. V rámci obnovy bolo potrebné prihliadať aj na tento fakt. Pôvodné funkcionalistické architektonické riešenie a pavlačový typ stavby od jeho autora Ing. arch. Michaela Maximiliána Scheera z roku 1931 zostalo aj po rekonštrukcii zachované. Už v tom čase bol Ružičkov dom využívaný ako obytný dom, a to najmä pre chudobných obyvateľov mesta,“ dozvedáme sa z oficiálneho webu projektu Ružičkov dom.

Jedným zo zachovaných prvkov budovy sú aj presklené steny v priestoroch schodiska. Predchádzajúce zničené luxfery developer vymenil za nové, no zachoval pôvodný vzhľad stien podľa architekta Sheera.

„Výmena okien za moderné hliníkové či obnova bieleho fasádneho náteru vdýchli budove nový život. Detail červených zábradlí dokonale lícuje s minimalistickou ideou projektu a dotvára tak celkový nadčasový vzhľad bytového domu. Pôvodný stav interiéru budovy si vyžadoval najmä komplexné architektonické a stavebno-technické preriešenie dispozície, zodpovedajúce súčasným nárokom na bývanie,“ informuje oficiálny web.

Pozrite sa, ako vyzeral Ružičkov dom predtým, než sa z neho stal moderný bytový dom najvyššieho štandardu.

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom

Foto: Ružičkov dom