Stanicu prevádzkuje občianske združenie Truc sphérique.

„Občianske združenie Truc sphérique sme založili ako študenti v roku 1998. Na začiatku boli Marek Adamov, Robo Blaško, Hanka Lukšů, La Aramisova a ďalší kamaráti s cieľom podporovať tvorivosť a súčasné umenie. Po amatérskych začiatkoch a niekoľkých medzinárodných projektoch sme prevádzkovali prvé nezávislé kultúrne centrum Ateliér (2000-2002) na Mariánskom námestí v Žiline, kde okrem detských dielní a workshopov vznikol aj minipriestor pre divadlo a koncerty s rozmermi i názvom 7,4 × 4,4, všetko sme presunuli na Stanicu v roku 2003,“ uviedli zástupcovia občianskeho združenia na svojom webe.

Okrem Stanice sa od roku 2011 venujú tiež rekonštrukcii a prevádzke ďalšieho kultúrneho priestoru – Nová synagóga Žilina.

„Patríme do medzinárodnej siete nezávislých kultúrnych inštitúcií Trans Europe Halles, ktoré vznikli na báze občianskych iniciatív mladých ľudí revitalizujúcich prázdne industriálne a obchodné objekty na priestory pre súčasné umenie a kultúrno-sociálne aktivity. Na Slovensku sme spoluzakladateľmi Antény – siete pre nezávislú kultúru. Právom sme tiež hrdí na svoju vlastnú rozsiahlu sieť – rodinu návštevníkov, sympatizantov a podporovateľov, bez ktorých by naša existencia nedávala zmysel,“ dodali.

Stanicu píšu s veľkým S a jej jednotlivé kapitoly kedysi aj číslovali.

„Budovu S1 z roku 1946 sme získali do 30-ročného symbolického prenájmu od ŽSR. Pod našimi rukami prešla výraznou rekonštrukciou. V roku 2009 sa priestor významne rozšíril o alternatívnu stavbu divadelnej sály S2, ktorá po desiatich rokoch podľahla požiaru, ktorý založil dodnes neznámy páchateľ. Zostal aspoň pre open air akcie dôležitý a krytý priestor letného kina a stage pod Rondlom a možno sa nám podarí inú novú S-dvojku postaviť. Plánovaná prístavba budovy S3 z lodných kontajnerov sa nakoniec nerealizovala, keďže sme sa pustili do galérie Plusmínusnula a rekonštrukcie Novej synagógy. V záhrade okolo Stanice, kde je možnosť kempovania na letných festivaloch, detské či petangové ihrisko aj cyklodielňa Recykel občianskeho združenia Mulica,“ priblížili zástupcovia občianskeho združenia Truc sphérique.

Z histórie

Z dostupných literárnych prameňov sa dozvedáme, že už v roku 1883 bola Žilina dopravným uzlom, spojeným údoliami Váhu a Kysuce v smere starých obchodných ciest Košicko-bohumínskou a Považskou železnicou.

„Bez železničného spojenia zostávalo iba údolie Rajčianky. Na stavbu prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline a nová trať do Rajca bola otvorená 10. októbra 1899, čo prispelo k rozvoju regiónu. Ľudia mohli konečne cestovať vlakom z Rajca do Žiliny a naopak. Jednou zo staníc, ktoré vznikli pri novopostavenej železnici, bola aj železničná zastávka Žilina-Záriečie. Najprv mala podobu malej železničnej stavby – z jednej izby, kde železničiari aj bývali, sa priamo predávali lístky. V blízkosti bol počas druhej svetovej vojny koncentračný tábor, odkiaľ vypravili transporty so slovenskými Židmi namierených do koncentračných táborov. Od marca do októbra 1942 bolo z tohto miesta prevezených viac ako 18 000 ľudí,“ informuje oficiálny web stanice.

“Nová” budova, v ktorej dnes sídli kultúrne centrum Stanica, je z roku 1945 a je prízemným objektom s rozlohou vyše 300 metrov štvorcových, čiastočne podpivničená a s obrovským podkrovím.

„V roku 1946 sa do novopostaveného staničného domčeka nasťahovali mladomanželia M., ktorí už i predtým bývali na tomto mieste v starom železničnom domčeku. Obaja pracovali pri železnici. Mali päť detí, všetky sa narodili na Stanici. Pri trati chovali domáce zvieratá. V záhrade bolo veľa ovocných stromov. Ich čerešne boli známe po celom meste. Ľudia ich často kradli. Pod oknami im kvitli kvety a premávali vlaky. Rodinu M. poznalo mnoho cestujúcich a Stanica bola otvoreným priestorom pre každého. Lístky na vlak predávali takmer priamo zo spálne,“ uvádza oficiálny web stanice.

Bývanie pri trati malo aj svoje výhody - každé ráno trúbenie vlaku budilo deti do školy.

„V 80-tych rokoch staničnú budovu obkolesil cestný nadjazd – Rondel a z pôvodnej zástavby tejto časti zvanej Tehelňa už okrem Stanice nezostalo takmer nič. Všetko sa zmenilo. Väčšina stromov zo záhrady zmizlo, aj staničný domček chátral. Manželia M. boli prvými a poslednými obyvateľmi Stanice Žilina-Záriečie. Vyše 90-roční zomreli v Žiline, ale stihli sme ich ešte poznať a oni sa tešili z nášho príchodu. Rekonštrukciou a otvorením kultúrneho centra sa totiž do Stanice znovu vrátil život,“ priblížili zástupcovia občianskeho združenia Truc sphérique.

Dvadsiateho ôsmeho marca 2002 Marek Adamov jazdil s otcom po Žiline a hľadali prázdnu industriálnu budovu, kde by sa naplnil ich sen o vysnívanej kulturfabrike. Našli Stanicu Žilina-Záriečie.

„Od Železníc SR sme ju získali do 30-ročného symbolického prenájmu výmenou za náročnú rekonštrukciu a zachovanie pôvodnej funkcie zastávky a útulku pre traťových robotníkov. Už v septembri 2003 sa uskutočnil otvárací projekt Cesta do Stanice a odvtedy s postupujúcou obnovou pribúdalo aj ďalších aktivít. V roku 2004 sme získali výročnú cenu Enlargement of Mind od European Cultural Foundation v Amsterdame a v tom istom roku sme sa stali aj členmi siete kulturfabrík Trans Europe Halles. A príbeh malej stanice, kde sa stretávali ľudia zblízka i zďaleka, pokračuje dodnes,“ uzavreli zástupcovia miestneho občianskeho združenia.