Ľudovít Kupkovič sa postavil pred kameru a odpovedal na otázky predsedu športovej komisie v Žiline a súčasného prevádzkovateľa športovísk v Korytnačke, Karola Čepca.

„Hľadal som dokumenty v archíve Korytnačky. Zdá sa, že som našiel, čo som hľadal. Aj keď nie celkom. Je toho veľa. Najmä som rád, že dokumentácia sa zachovala. Mám nádej, že niečo sa bude s halou diať. Dokonca mám myšlienku, ako by sa s ňou malo naložiť. Je to tým, že som autor. To svoje veľké dieťa by som nerád nechal zahynúť,“ rozhovoril sa architekt priamo z palubovky pod vzácnou kupolou.

Zadanie naprojektovať športovú halu v Žiline dostal v čase, keď mal Kristove roky – 33. Bola to výzva, no odvaha mu nechýbala. A tak si povedal: Prečo nie?

Mesto Žilina malo v tom čase veľké športové ambície. Preto sa vraj rozhodli pre vybudovanie takejto obrovskej haly pre halovú atletiku.

„Veľkosť haly vychádza z potrieb atletiky. Bohužiaľ, atletické súťaže sa tu nikdy neorganizovali. Po roku 1989 totiž skončili štátne dotácie a do haly už nekúpili ani tartanový ovál,“ povzdychol si Kupkovič.

Namiesto atletiky sa v hale organizovali súťaže prakticky vo všetkých halových, palubovkových športov. A tiež v boxe. Okrem toho slúžila na kultúrne účely. Veľké koncerty neboli niečím výnimočným. Slúžila aj pre gymnastiku.

Vráťme sa však do čias, keď architekt vypracoval projekt a musel o ňom presvedčiť kompetentných. Bol to problém?

„Nebolo zložité kompetentných presviedčať na takéto riešenie. Žilina mala veľké ambície stať sa centrom športu. Pripravovalo sa to s myšlienkou, že Žilina bude takým centrom, do ktorého budú chodiť na sústredenia športovci z Poľska, Maďarska, Československa, proste z celého okolia,“ odpovedá architekt.

V čom je teda Kupkovičove riešenie výnimočné? Nechajme prehovoriť wikipediu.

„Autori si zvolili pre koncepciu haly u nás neobvyklý tvar, ktorým však vyriešili otázku opláštenia a zastrešenia. Stavba má kruhový pôdorys o priemere 105 m, nad ktorým sa vypína do výšky 18,5 m guľový vrchlík budovy. Jeho základnú nosnú konštrukciu tvorí 44 drevených lepených plnostenných oblúkových väzníkov šírky 23 cm s premenlivou výškou od 80 do 180 cm. Strešný plášť tvoria atypické sendvičové drevené panely a krytina z medeného plechu. Architektonický účinok tvaroslovia pôsobí ucelene, elegantne a mäkko. Prispieva k tomu aj priznanie nosných elementov vybiehajúcich do exteriéru. Prstenec okien vložených po celom obvode vyrovnane rozptyľuje denné svetlo a nedovoľuje priame oslnenie hracej plochy. V kontraste s nenápadnou vonkajšou formou je vnútorný priestor prekvapujúco rozsiahly a pôsobivý. V interiéri nechávajú autori plne vyznieť drevenú konštrukciu, čím dosahujú účinný výtvarný efekt.“

Akú predstavu má Ľudovít Kupkovič o jej ďalšom osude?

Navrhuje, že by zachoval kupolu zastrešenia, odstránil obvodový plášť a urobil krytý štadión.

Spoločnosť LICITOR, nový majiteľ Korytnačky, plánuje v oblasti vybudovať nové centrum Žiliny.

Až čas ukáže, ako to nakoniec s Korytnačkou dopadne.