Ďurčanského považovali za jedného z iniciátorov protižidovskej politiky na Slovensku počas vojnového Slovenského štátu. Upozornila na to v reportáži TV Markíza.

O osadení busty Ferdinandovi Ďurčanskému, rajeckému rodákovi, rozhodlo mestského zastupiteľstvo počas primátorovania Jána Rybárika.

Poslanci tak rozhodli napriek protestom nielen miestnych aktivistov, ale aj historikov, Zväzu protifašistických bojovníkov a predstaviteľov Židovskej náboženskej obce.

Aktivisti na čele s Eduardom Chmelárom dokonca sochu, po osadení, obalili do toaletného papiera.

Ako uvádza Markíza, prípad riešila polícia, aj prokuratúra, ktorá síce dala za pravdu aktivistom, no nemala nástroje na to, aby mohla konať.

O odstránení mohli rozhodnúť jedine poslanci MZ v Raci. To sa udialo po takmer 15-tich rokoch od jej osadenia, v auguste 2025. Rozhodli o tom, že busta Ferdinanda Ďurčanského bude musieť byť z námestia odstránená najneskôr do troch mesiacov.

„Poslanci v Rajci drvivou väčšinou schválili odstránenie Ďurčanského busty z námestia. Po 14-rokoch, čo sme sa na námestí museli dívať na vojnového zločinca, je to pre všetkých určitým zadosťučinením. Busta musí byť odstránená do troch mesiacov,“ uviedol aktivista Miroslav Bellan. Práve on od prvého dňa proti buste na námestí ostro vystupoval a žiadal o jej odstránenie.

Kto bol Ferdinand Ďurčanský?

„Významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, minister v slovenskej autonómnej vláde a vlády Slovenskej republiky (1939–1945), odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Ušiel do zahraničia, kde naďalej politicky pôsobil,“ predstavuje Ďurčanského wikipedia.

„Ferdinand Ďurčanský je nepochybne významnou osobnosťou slovenských dejín 20. storočia. Jeho celoživotným úsilím bolo naplnenie samourčovacieho práva slovenského národa. Stal sa symbolom tohto úsilia. Ako minister vnútra však presadzoval obmedzujúce protižidovské opatrenia, predovšetkým v ekonomickej oblasti,“ napísal v roku 2011 Martin Lacko z Ústavu pamäti národa.

Ferdinand Ďurčanský zomrel v roku 1974 v Mníchove.