Pod zrúcanými múrmi Blatnického hradu sa aj dnes akoby vznášala tienistá minulosť jeho niekdajšieho pána. Povesť zaznamenaná Beatricou Čulmanovou rozpráva o Mikulášovi Révaiovi, mocnom, no bezcitnom tyranovi, ktorý svojimi činmi rozsieval hrôzu a bolesť. Uprostred temnoty jeho krutovlády však vyrástol príbeh zakázanej lásky – nežná Zuzanka, väznená vlastným otcom, a Peter Ilgo, syn muža, ktorému Révai kedysi zničil život. Ich stretnutie sa stalo iskrou nádeje, ktorá dokázala vzdorovať zlu ukrytému v kamenných stenách hradu.

Povesť o otcovi tyranovi, o otrávenom víne a šťastím naplnenej láske

Na okraji Blatnice dodnes stoja ruiny Blatnického hradu, ktorého múry si pamätajú krutosť jeho pána, bezcitného Mikuláša Révaia. Jeho surovosť nepoznala hraníc. Počas zásnub pána Znievskeho hradu Ilga uniesol jeho nevestu, neľútostne ju mučil a napokon zavraždil. Ilgo na tento odporný čin nikdy nezabudol a neodpustil mu, že ho pripravil o milovanú ženu. Po smrti svojej prvej manželky Marienky sa Mikuláš oženil opäť – s mladou dievčinou, ktorá mu porodila dcéru. Ani ona však neunikla jeho krutosti a krátko po narodení malej Zuzanky zomrela. Ľudia si pošuškávali, že obe ženy otrávil, pretože sa mu zunovali, no nikto sa to neodvážil povedať nahlas. Mikuláš šíril strach a hrôzu, a každého, kto sa mu čo len trochu znepáčil, dal bez milosti popraviť.

Blatnický hrad. Zdroj: blatnica.sk

„Zo Zuzanky vyrástla krásna dievčina, ktorú otec strážil na každom kroku. „Nikam nepôjdeš, ani na krok, rozumela si? Z hradu sa nepohneš, stráže mi to aj tak ohlásia a potom bude s tebou zle. Zostaneš naveky zatvorená v komnatách. A pokiaľ ide o ženícha, toho ti sám vyberiem. Vydáš sa za takého, ktorý sa bude páčiť mne. A obaja ma budete poslúchať!“ oboril sa otec na dcéru. Zuzanka vedela, akého má otca, preto chodila smutná a zamyslená po hrade. „Som akoby za živa zamurovaná,“ pomyslela si, „už nikdy nebudem šťastná.“

Odkedy jej zomrela matka, Mikuláš bol ešte neľútostenejší. Hrozil sa samoty a dobre vedel, že keby len na chvíľu pustil dcéru z očí, určite mu utečie. Raz, keď sa vybral na lov so svojou družinou, zabudol skontrolovať zámky na hrade. Zuzanka sa túlala po záhrade a objavila malé odomknuté vrátka. Cítila sa ako vtáčik, ktorému otvoria dvierka na zlatej klietke, nadýchla sa slobody a vybrala preskúmať okolie. Vtom sa pred ňou zjavil mladý muž.

Blatnický hrad. Zdroj: blatnica.sk

„Jaj, či som sa zľakla,“ zvýskla Zuzanka a usmiala sa na neznámeho. „Kto ste?“ spýtala sa ho. „Prepáčte, nechcel som vás vyľakať. Volám sa Peter Ilgo a som synom Bohumila Ilga, pána Znievskeho hradu. A vy ste kto?“ „Som Zuzana Révaiová,“ povedala dievčina, sklopila zrak a jemne sa zapýrila, lebo mladý Ilgo sa jej na prvý pohľad zapáčil. „Dcéra Mikuláša Révaia?“ preľakol sa Peter. Dobre vedel, aký tyran a surovec je jej otec. Láske však nerozkážeš, mladí ľudia sa do seba zaľúbili a tajne sa začali schádzať. Jedného dňa si na smrť chorý Bohumil Ilgo dal zavolať k sebe svojho syna. „Syn môj jediný, veľa času mi už nezostáva. Zverujem do tvojich rúk Znievsky hrad, dobre sa oň postaraj. Bol si mi dobrým synom a viem, že si aj charakterným a čestným človekom. Predtým, ako naposledy vydýchnem, ta však chcem varovať pred pánom Blatnického hradu. Je to tyran a zákerný vrah. Zavraždil obe svoje ženy. Jedna z nich bola mojou snúbenicou. Skôr ako sme sa stihli zosobášiť, násilne ju uniesol, oženil sa s ňou, kruto ju týral a nakoniec ju otrávil. Aj svoju druhú ženu, Zuzankinu matku, zniesol zo sveta. Viem, že si sa zaľúbil do jeho dcéry, a veľmi sa bojím, aby sa aj tebe niečo zlé neprihodilo.“

Mladý Ilgo si so zhrozením vypočul rozprávanie svojho otca. „Dávaj na seba aj na svoju Zuzanku veľký pozor,“ boli posledné slová pána Znievskeho hradu. Peter nemohol uveriť tomu, čo sa dozvedel. Tušil, že Révai je bezcitný, ale predstava, že by bol schopný zavraždiť svoje manželky a týrať vlastnú dcéru, ho šokovala. Zuzanka sa mu síce počas tajných stretnutí snažila niečo naznačiť, on si však myslel, že potajomky sa schádzajú preto, aby ich stretnutia boli čarovnejšie. Lenže v skutočnosti jej život visel na vlásku. Jedného dňa sa u Mikuláša Révaia zastavil jeho brat.

Blatnický hrad. Zdroj: blatnica.sk

„Pán brat, a ty sa ani nepochváliš, že sa u vás chystá svadba?“ „Aká svadba? Čo to táraš? Ja sa ženiť nejdem, o tom by som musel niečo vedieť,“ rehotal sa Révai a hneď sa aj potúžil plným pohárom vína. „Veď ja nehovorím o tebe. Tvoja dcéra sa zahľadela do mladého Ilga.“ „Do koho?“ neveril vlastným ušiam Mikuláš. „Do Ilga? Nikdy! Len cez moju mŕtvolu! Toho si nikdy nevezme. Ja sám jej muža vyberiem. Musí to byť niekto z mojej družiny. Meno Ilgo nechcem v živote počuť. Kde je Zuza? Okamžite mi ju sem priveďte!“ kričal na sluhov.

Zuzanka sa tajne stretla so svojím milým za bráničkou, netušiac, že o ich schôdzkach už vie otec a chystá sa zasiahnuť. Držali sa za ruky a sľubovali si vernosť a lásku až za hrob. Zrazu k nej náhle priskočil zbrojnoš a násilím ju vytrhol z Petrovho náručia. „Jáj, pustite ma, to bolí,“ vzlykala Zuzanka. „Pustite ju, čo vám spravila? Kam ju vediete?“ Peter už odpoveď nedostal. V okamihu ho obkolesila presila zbrojnošov a nemal proti nim žiadnu šancu. Zuzanku násilím odviedli pred jej otca.

„Čo si mi to vykonala? Prečo práve mladý Ilgo? Nikdy, počuješ ma, nikdy ti nedovolím, aby si sa viac čo len naňho pozrela. Zakázal som ti vychádzať z komnát a ty si zákaz porušila,“ vrieskal starý Révai, rozčúlený ako nikdy predtým. „Povedz mi, otec, prečo by som mala svoju mladosť stráviť za múrmi tohto hradu? Komu som čo spravila? A prečo mi nedovolí stretávať sa s Petrom?“ spýtala sa Zuzanka. Namiesto odpovede však dopadla na jej tvár ťažká otcova ruka a ona od bolesti bezvládne spadla na zem. Iba zásah prítomných ľudí zabránil, aby ju Révai zranil ešte viac. Keď sa Zuzanka prebrala vo svojej komnate, žalostne sa rozplakala, nerozumela otcovej nenávisti. Peter Ilgo, obávajúc sa o jej bezpečie, okamžite rozhodol, že za pomoci priateľov ju unesie. Medzitým pán Blatnického hradu, aby utíšil vlastné výčitky svedomia, zvolal do veľkej siene všetkých hostí a nútil ich jesť a najmä veľa piť.

Blatnický hrad. Zdroj: blatnica.sk

„Zavolajte sem moju dcéru!“ rozkázal, „chcem vidieť, ako sa aj ona baví. Nebude smútiť za tým odkundesom. Tu pri mne bude sedieť, až kým jej ja nedovolím odísť z tohto domu. Je to moja dcéra, môj majetok.“ A v hlave sa mu rodil diabolský plán. „Nebude ju mať nikto. So svojím majetkom môžem nakladať ako ja chcem.“ Zuzanka vošla do veľkej sály a mlčky sa posadila vedľa otca. „Tu budeš, vedľa mňa. A jedz!“ rozkázal. „Bav sa a pi,“ podal jej vysoký pohár naplnený červeným vínom. Sotva nešťastná dievčina vzala pohár do ruky a chcela si ho priložiť k ústam, rozleteli sa dvere a dnu vtrhla družina mladých statných mužov. Peter Ilgo priskočil k Zuzanke a vytrhol jej pohár z rúk. „Všetci sa dívajte!“ zakričal Peter. „Teraz sa presvedčíte, čo je Révai za človeka.“ V tom okamihu nastalo v celej sále hrobové ticho. Mladý Ilgo vzal víno a nalial ho do misky najbližšiemu psovi. Tých tam bolo pomaly viac ako ľudí. Pes sa zohol k miske, napil sa vína a v okamihu padol mŕtvy na podlahu. V sále nastalo zdesenie. „Vlastný otec chcel otráviť dcéru, rovnako ako svoje manželky,“ nieslo sa sieňou.“

Kým sa hostia stihli spamätať, Peter odviedol Zuzanku na svoj hrad, kde spolu v láske a porozumení prežili mnoho šťastných rokov. Starý Révai, zlomený dôsledkami vlastných činov, nakoniec zošalel. Kráľ mu nechal zabaviť celý majetok a poslal ho do samoty, odkiaľ sa už nikdy nevrátil.

Z Blatnického hradu zostali len polorozpadnuté múry. Miestni stále hovoria, že v okolí zrúcanín sa občas ozýva plač a vraj sa tam zjavujú duchovia utýraných žien Mikuláša Révaia.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - ČULMANOVÁ, Beatrica. Slovenské povesti. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 2014. 343 s. ISBN 9788007024014